POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




December 2019.


        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.12        7:15        15:57
10.12        7:26        15:54
20.12        7:33        15:56
30.12        7:37        16:03

Údaje sú v SEČ.  Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 28.12.2019
V apogeu:  5.12.2019
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa 15.12.2019 Slnko kulminuje o11h.42min.16sek. vo výške 18°48´25"v súhv.Ophiuchus/Hadonosa. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.11sek. Zdanlivý priemer 1950". Obdobie minima je mimoriadne hlboké, t.j. sl.škvrny sa prakticky nevyskytujú. Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !

Po novembrovej najväčšej západnej elongácii sa pozorovacie podmienky na rannej oblohe zhoršujú. Dňa 1.12.2019 na rannej oblohe ako objekt -0,6m/7" vo fáze 0,7. Východ o 5:18 v súhv.Libra/Váh.
Podmienky na pozorovanie voľným okom vo večernom súmrakovom pásme sa zlepšujú. V ďalekohľade zatiaľ iba ako žiariaci minidisk. V polovici mesiaca zapadá o 18:09 ako objekt -4m/12" vo fáze 0,86 v súhv.Sagittarius/Strelca.
Zem:
Dňa 22.12.2019 Zimný slnovrat, začiatok astronomickej zimy. Slnko sa pohybuje v najjužnejšej časti ekliptiky v súhv.Sagittarius/Strelca. Počas kulminácie dosiahne výšku iba18°37´49"nad horizontom. Najkratšie dni v roku. Vzdialenosť od Slnka 147 miliónov km, t.j.0,98AU. Zem sa blíži do perihélia, obdobie maxímálnej obežnej rýchlosti. Obdobie astronomickej noci v polovici mesiaca nastáva od17:40 do 5:30 SEČ. Maximálne trvanie v roku. Hodnota časovej rovnice pre sl. hodiny v AK klesne z -23minút na -2minúty.Tieň nodu sa v období okolo Zimného slnovratu pohybuje po čiare ZS.
V polovici mesiaca vychádza o 4:35 ako objekt 1,7m/4"v súhv.Libra/Váh.Na pozorovanie detailov zdanlivý piemer je ešte malý. Nachádza sa východne od širokej dvojhviezdy αLib 2,8+5,2m/231".
Mesiac:
v období pred splnom, ktorý prebehne v súhvezdí Taurus/Býka.Vďaka deklinácii okolo +21°to bude jeden z "najvyšších" splnov.
V polovici mesiaca Vesta 7,1m kulminuje o 21:03 v súhvezdí Cetus/Veľryby. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
Nepozorovateľný.
Stráca sa vo večernom súmrakovom pásme v súhv.Sagittarius/Strelca. Rozlíšenie detailov vzhľadom na klesajúcu výšku nad obzorom je obtiažne. Obdobie pozorovateľnosti končí.
V polovici mesiaca kulminuje o 20:14 v súhvezdí Aries/Barana ako objekt 5,7m/3,6". Za pomoci mapky a malého triedra je spoľahlivo identifikovateľný ako bod. Nebodové rozlíšenie zelenkastožltého kotúčika je možné ďalekohľadom nad Ø80mm pri100x. Osobitný farebný odtieň vyniká vo výkonnejších prístrojoch. Môže byť ovplyvnený farebnou citlivosťou pozorovateľa i optikou prístroja.
V polovici mesiaca kulminuje o 17:21, ako objekt 7,9m/2,2" v súhv.Aquarius/Vodnára.Triedrom 10x50 a za pomoci mapky vyhľadateľný ako bod v blízkosti červenkastej hviezdy ϕAqr 4,2m/sp.M. Nároky na techniku umožňujúce farebné i nebodové rozlíšenie sú vyššie ako pri planéte Urán.
Tabakova 8, Nové Zámky
  4.12       12:53       23:44       Prvá štvrť
12.12       16:17         7:25       Spln
19.12         0:00       12:26       Posledná štvrť
26.12         7:43       16:15       Nov
   G.Hodál
                                     Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do 80mm, stredné do 150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až 400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.

Tohtoročný december je výhodný na vyhľadávanie objektov vzdialeného vesmíru nielen kvôli maximálnej dĺžke astronomickej noci v roku, ale i novu okolo Zimného slnovratu. Nový pozorovatelia, ktorý pribudnú po sviatkoch, nech nezabudnú na adaptácia očí na tmu. Používať svetelné zdroje s červeným svetlom.Technika musí byť vytemperovaná, inak nezaostríte. Ozdobou večernej oblohy je vynárajúca sa planéta Venuša v úlohe Večernice. V ďalekohľade zatiaľ nič moc, ale zdanlivý priemer sa zvyšuje a fáza bude stále výraznejšia. Mliečna dráha sa tiahne od východného horizontu /súhv.Geminy/ skrz zenit /súhv.Cassiopeia/ po západný /súhv.Cygnus/. V skorých večerných hodinách kulminujú jesenné súhvezdia.Na západe mizne Letný orientačný trojuholník, na východe stúpa Zimný or.šesťuholník.

Súhvezdie nesúce meno kráľovnej Cassiopei je vďaka rozloženiu výrazných hviezd v tvare W ľahko identifikovateľné. Patrí u nás medzi cirkumpolárne, t.j. nezapadajúce. V decembri je v hornej kulminácii okolo19:00. Najjasnejšou hviezdou súhv.Cassiopeia je Shedir 2,2m/sp.K. Z dvojhviezd je známa farebná ηCas 3,5+7,5m/13"sp.G+M. Pri širokej, silnejším triedrom rozlíšiteľnej dvojici ϕCas 5+7m/134", nachádza sa pútavá oh.NGC457 7m/12´. Zaujímavá je už v triedri 15x70.  Severne od bohatej, triedrom  vyhľadateľnej otv.hviezdokopy M52 7,5m/12´ sa nachádza dvojhviezda 4Cas 5+7m/99". Množstvo hviezd odhalia až výkonnejšie prístroje. Otv.hv. M103  7,5m/6´je v blízkosti hviezdy δCas 2,7m. Pre veľké ďalekohľady je asi najbohatšia otv.hv.oblohy NGC7789 7m/15´. Pozorovateľnosť zvyšných, na mapke vyznačených objektov závisí od použitej techniky. Dvojica hmlovín  IC805 +1848 obsahuje aj nevýrazné hviezdokpy. Samotné hmloviny prezývané Srdce a Duša sú pre astrofoto. Dostupnejšia je hmlovina  NGC281 8m/25´. Súhvezdím prechádza rameno Mliečnej dráhy, vďaka tomu je vhodné na "túlanie" sa triedrom.

Platí to i pre naväzujúce súhv.Perseus, pripomínajúce bájneho hrdinu. Najjasnejšou hviezdou je Mirfak1,8m/sp.F. V triedri ju je možné obdivovať spoločne s otv.hv. Mel 20 1,2m/185´. Množstvo pomerne výrazných hviezd vypĺňajúcich pole prístroja. Medzi historicky známe premenné hviezdy patrí βPer  2,1-3,4m Algol/Diablovo oko. Zmeny jasnosti napr.voči Mirfaku pri pravidelnom pozorovaní sú neprehliadnuteľné. Ťahákom súhvezdia je dvojitá otv.hv.NGC884+869, známejšia pod populárnym názvom χ+h Perseus. Obidve okolo 4,5m/25´. Na priezračnej tmavej oblohe ako slabé hmlisté škvrny viditeľné voľným okom v smere k súhv.Cas. Triedrami  čiastočne rozlíšiteľné na hviezdy. V ďalekohľadoch veľké množstvo odlišne rozložených hviezd. Je výhodné začať pozorovať túto dvojicu pri menšom  zväčšení, ale pri väčšom zornom poli okolo1,5°, kedy sú viditeľné spoločne. A potom využiť vyššie, na pozorovanie detailov. Ideálne objekty pre nových záujemcov o astropozorovania, ktorých zvyčajne po vianociach pribudne. Neďaleko sa nachádza plošná oh. Stock2, veľké množstvo slabých hviezd, objekt napr. pre 15x70. Pre skúsených pozorovateľov sa v tomto súhvezdí nachádza jeden z najnáročnejších objektov z Messierovho katalógu, a to planetárna hmlovina M76 Malá činka 11m/2,5´. Ako to už z názvu vyplýva, nemá tvar typického minidisku, ale hmloviny. Hviezdokopa M34 6m/25´ je tiež vhodná pre malé prístroje. Otv.hv. NGC1528 6,5m/25m je možné odhaliť napr.triedrom 15x70, na susednú hmlovinu NGC1491 10m/3´ je nutný prístroj okolo ø80mm.




Hlavným orientačným zoskupením hviezd jesennej oblohy je Pegasov štvorec.Vytvára ho trojica hviezd zo súhv.Pegasa a jedna zo súhv.Andromedy. Celkový vzhľad týchto prepojených súhvezdí zodpovedá falošnému, väčšiemu "Veľkému vozu". Aj keď neobsahuje výrazné hviezdy, vďaka chýbajúcemu pozadiu Mliečnej cesty pôsobí pomerne nápadne a pomocou veľkých ďalekohľadov je umožnený výhľad na objekty vzdialeného vesmíru. O prvenstvo najjasnejšej hviezdy súhvezdia súperí dvojica premenných hviezd a to βPeg/Sheat a εPeg/Enif. Obe majú okolo 2,3m. Oranžový Enif má dvoch nevýrazných sprievodcov 8,7m/144"a11m/82". V blízkosti tejto trojhviezdy sa nachádza guľová hviezdokopa M15 6,5m/10´. Najpútavejší objekt tohto súhvezdia. Ľahko dostupný pre trieder ako hmlistá ploška. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší ďalekohľad nad 150mm. Vretenová galaxia NGC7331 9,5m/10x4´ je tiež výraznejšia až vo väčších prístrojoch. Ostatné vyznačené galaxie sú pre veľké ďalekohľady. "Trámová"galaxia NGC7479 11,6m/4x3´ sa nachádza južne od αPeg/Markab 2,6m. V prístrojoch nad 300mm je možné spozorovať asi 0,5°juhozápadne od galaxie 7331zo snímok známe zoskupenie piatich galaxií, tzv."Stephanov quintet". Rozprestiera sa na ploške iba 5´. Najjasnejšiou zložkou je NGC7320 13,2m/2,3x1,4m. Fyzicky však nie je súčasťou zvyšku previazanej skupiny galaxií.
Ani súhvezdie Andromedy nevyniká jasnými hviezdami. Pre začínajúcich pozorovateľov sú tu oveľa dostupnejšie objekty než v naväzujúcom súhv.Pegasus. Najzaujímavejším objektom súhv.And je najvzdialenejší objekt viditeľný voľným okom, a to Veľká hmlovina v Andromede, inak galaxia M31 4m/150´. Nachádza  sa vo vzdialenosti 2,4 milionov svetelných rokov. Na priezračnej oblohe voľným okom ako hmlistá škvrnka. Asi najkrajšia vo veľkých binokulároch, napr.15x70. V takomto prístroji sa tiahne naprieč zorným poľom. Zraku "lahodí "kontrast medzi jemným svetlom galaxie a tmavším pozadím veľkého zorného poľa prístroja. V teleskopoch dominuje silne žiariace jadro, ktoré vypĺňa menšie zorné pole prístroja a je ťažšie odsledovať slabšie časti galaxie. Pribudne však dvojica satelitných galaxií, a to menšia kompaktne pôsobiaca M32 8,5m/4´a "plošná", náročnejšia M110 9m/10´.Tá pri nepriaznivých podmienkach ľahko splynie s jasom oblohy. Vo vrchole trojuholníka tvoreného najjasnejšou hviezdou súhv.Andromeda αAnd Alpheratz/Sirrah 2m a βPeg Sheat 2,3m, sa nachádza planetárna hmlovina NGC7662 Modrá snehová guľa 9,2m/12". Má vzhľad planetárneho minidisku v prístrojoch okolo 100mm. Vo veľkých, napr.CPC11", pribudne aj farebný odtieň, štruktúra.  Pri oranžovej hviezde βAnd Mirach 2,1m sa nachádza galaxia NGC404 Mirachov duch. Hviezda síce  na jednej strane uľahčuje svojou blízkosťou vyhľadanie tejto galaxie, na druhej, svojím jasom ju výrazne sťažuje. Za priaznivých podmienok test na kvalitu prístroja i pozorovateľských schopností. Najkrajšou dvojhviezdou je farebný Alamak 2,2+5m/9,6". V blízkosti širokej dvojhviezdy 56And 5,7+5,9m/200"sa nachádza veľká otvorená hviezdokopa NGC752 5,5m 50´. Objekt pre triedre, či iné širokouhlé prístroje.

Ďaľšia Veľká hmlovina sa nachádza v súhv.Triangulum/Trojuholníka, a to galaxia M33 6m/50´. Objekt s nízkou plošnou jasnosťou. Platí pravidlo o priezračnej oblohe, pri ktorej je pozorovateľná vo veľkom, tmavom zornom poli malého triedra ,napr.12x40 ako svetlý ovál a naopak, pri svetelnom smogu, zákale ovzdušia atď. splynie s jasom oblohy a neuspejete ani veľkým prístrojom. V malom poli veľkých prístrojov je aj tak prehliadnuteľná kvôli nízkemu kontrastu medzi jasom oblohy a galaxie.Vo veľkých prístrojoch je nápadná jej12´od jadra vzdialená časť označená ako NGC604 14m/1,5x1,2´. Nízky jas nech neodrádza, ide o kontrastný, neprehliadnuteľný objekt napr.v CPC11"pri použití širokouhlého okulára Luminos 82°/15mm. Galaxia M31 je však voči M33 priepastne výraznejšia, jej jadro je pozorovateľné triedrom aj pri mesačnom svite, či z nepríliš svetelného mestského prostredia. Ďaľšou dostupnou galaxiou je NGC925  10,6m/11x6m. Samotné súhvezdie vďaka trojici slabších hviezd na pustom pozadí oblohy zodpovedá tvarom svojmu pomenovaniu.

Najjasnejšou hviezdou súhv.Aries/Barana je oranžový Hamal 2m/sp.K.  Dvojhviezda γAri  4,6+4,7m/7,7"sa ľahko vyhľadáva a je rozlíšiteľná malými prístrojmi.

V západnej časti súhv.Pisces/Rýb sa v súčasnosti nachádza priesečník nebeského rovníka a ekliptiky, tzv.Jarný bod. Slnko ním prechádza v čase Jarnej rovnodennosti. Kedysi sa nachádzalo v súhv.Barana. Rozdiel medzi astrologickým znamením Barana a samotným súhvezdím Barana priebežne narastá. Horoskopy to však neovplyvňuje... Typické jesenné súhvezdie tvorené slabými hviezdami. Dvojhviezda αPsc Al Risha  4,2+5,2m/1,8" je pre stredné prístroje. Pre malé prístroje sú vhodné dvojhviezdy ζPsc 5,2+6,3m/23" a ψ1Psc 5,3+5,6m/30". Galaxia M74 9,5m/8´patrí medzi náročné objekty z messierovho katalógu.

V súhvezdí Cetus/Veľryba je v súčasnosti pozorovateľná dlhoperiodická premenná hviezda οCeti/Mira 2/10,1m s periodou 331,96 dňa. Jas už klesá,nakoľko maximum bolo 24.10.2019. Najjasnejšou hviezdou je βCet/Deneb Kaitos;Dipha 2m/sp.K. Južne od nej sa nachádza galaxia NGC247 9m/20´.Vyhľadateľnejšia je M77 9m/4´.Triedrom je pekný pohľad na farebnú dvojicu αCet /Menkar 2,5m/sp.M a 93Cet 5,6m/sp.B.

Za výnimočne priaznivých podmienok nízko nad horizontom v súhv.Sculptor/Sochára je už napr.triedrom 15x70 pozorovateľá galaxia NGC253 7m/25´. Guľová hviezdokopa NGC288 8m/10´je tiež náročná na vyhľadanie.





Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
And Peg Tri
M31
Alamak
7662
404
752
7331
7479
M15
M33
M77
253
M74
Cet Ari Psc Scl
Slnko
Venuša Jupiter Saturn
Urán Vesta
Neptún
Merkúr Mars
Cas Per
χ+h
M103
M52
Mel 20
457

Obloha večer
Venuša  Jupiter
Venuša Saturn