Naďalej pretrvávajú výhodné podmienky na pozorovanie Mliečnej cesty tiahnucej sa naprieč oblohou. Od nás je v nej veľmi dobre pozorovateľná už voľným okom tzv.Veľká tmavá trhlina v zenite kulminujúcom súhvezdí Cygnus/Labuť. Triedrom v nej možno pozorovať bohaté hviezdne polia, tmavé i svetlé hmloviny, hviezdokopy, ale i napr. širšie farebné dvojhviezdy ako napr. ο1Cyg 3,8+7m/107"sp.K+B, ω2 Cyg 5,4+6,6m/256"sp.M+A. Najkrajšou dvojhviezdou asi nielen tohto súhvezdia, ale možno aj oblohy, je βCyg Albireo 3,1+5,1m/34,5" sp.K+B. Dá sa rozlíšiť triedrom napr.15x70, ale vo výhode je predsa čo i len malý teleskop na montáži. Ide o výraznú, farebnú dvojicu v pozadí s množstvom slabých hviezd. Teleskopy môžeme skúšať na dvojiciach δCyg 2,9+6,3m/2,6" a ψ Cyg 4,9+7,4m/3,2". Známa a aj pekná je dvojhviezda 61Cyg 4,8+6,1m/30", pri ktorej sa prvý raz určila vzdialenosť hviezdy v roku 1838 a to 11sv.rokov. Najjasnejšou hviezdou tohto súhv. je východný člen Letného orientačného trojuholníka, Deneb 1,3m. Medzi ním a ξCyg 3,7m je populárna hmlovina NGC7000 5m/120´ Severná Amerika. Tento objekt je zdrojom veľkých diskusií, čo sa týka vizuálnej viditeľnosti. Za naozaj priaznivých podmienok a za pomoci triedra napr.15x70, je najlepšia vlastná skúsenosť. V oblasti "Mexika" je aj tmavá hmlovina, voči ktorej sa dá ľahšie predstaviť rozloženie hmloviny. Problémom je, že hmlovina plynule prechádza v severnej časti do hmlistého pozadia slabých hviezd. Do podobnej kategórie patrí komplex tzv.Riasových hmlovín NGC6992/5 a 6960. Prekvapivo v "antiďalekohľade" pre takéto objekty, t.j. v SW MAK180/2700 +okulár Celestron Omni 32mm, pôsobia ako jemne osvetlené, čiastočne rozptýlené stopy kondenzačných čiar po lietadle. Hviezda 52 Cyg 4,2m uľahčuje vyhľadanie NGC6960 9m/60´, ale svojím jasom sťažuje pozorovanie tejto menej kontrastnej hmloviny, než aká je NGC6992 8m/60´. Tieto hmloviny-pozostatky supernovy sa tiahnu na niekoľko "zorných polí"v spomínanom prístroji a vo výkonnejšom CPC 11" je to ešte zaujímavejšie. Pre ďalekohľady okolo priemeru Ø120mm, ako napr. MDN120, je zaujímavá planetárna hmlovina NGC7027 9m/20". Pri patričnom zväčšení pripomína naozaj kotúčik planéty.V CPC11" pomerne výrazný,zelenkastý odtieň. V tomto súhvezdí sa však nachádza pre výkonné prístroje množstvo planetárnych hmlovín, ktoré už majú aj inú štruktúru než klasický kotúčik. Pútavá je napr.Blikajúca planetárna hmlovina NGC6826 9m/30". V prístrojoch okolo 250mm priamym pohľadom vidno centrálnu hviezdu, ale takmer bez hmloviny, pri "bočnom astronomickom" vnímaní hmlovinu bez hviezdy. Ide o veľmi zaujímavý a výrazný efekt, súvisiaci s naším zrakom pri vnímaní osobitného svetla planetárnych hmlovín. PH sa nachádza v blízkosti dvojhviezdy 16Cyg 6+6,2m/40". NGC7008 13,3m/1,4´ je už pre najvýkonnejšie prístroje, v CPC11"sa javí skôr ako klasická hmlovina s pekným hviezdnym okolím. Pokiaľ pri túlaní triedrom po tomto súhvezdí natrafíte na tmavšie, pomerne izolované oblasti s malým počtom hviezd, tak sa nejedná o chybu zraku. Ide o tmavé hmloviny, ktoré z neznámych príčin nie sú spomínané v bežných sprievodcoch oblohou. Ich pozorovanie vyžaduje priezračnú, bezmesačnú, bez svetelného znečistenia oblohu. Výhodou je však použitie bežne dostupnej techniky a na tie najznámejšie stačia triedre. Ono hľadať niečo tmavé na tmavej oblohe sa zdá byť proti logike, ale obloha v prístroji až taká tmavá nie je. Treba skúšať tmavé hmloviny v okolí π1+2 Cyg. Z dvoch mesieroviek nachádzajúcich sa v tomto súhvezdí je výraznejšia oh M39 5m/30´.Vďaka pomerne jasným hviezdam a veľkej ploche vhodnejšia pre menšie prístroje. Otvor. hviezdokopa M29 7m/6´pripomína miniatúrne plejády.V slabších prístrojoch sa javí ako slabá škvrna vo výraznom poli hviezd Mliečnej cesty.Málo známe sú oh NGC6871 5,6m/13´a IC4996 7,2m/6´.Vyniknú vo väčších prístrojoch Vyniknú v silnejších prístrojoch. Zoznam zaujímavostí v tomto súhvezdí týmto prehľadom ani zďaleka nie je vyčerpaný. Pre pozorovateľa z našej zemepisnej šírky patrí medzi najatraktívnejšie na oblohe a výber objektov treba prispôsobiť pozorovacím možnostiam.
