POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
PHOTO ARCHYVAS
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Máj 2019.

        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.5        5:30         20:00
10.5        5:16         20:12
20.5        5:03         20:25
30.5        4:54         20:36

Údaje sú v LSEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 13.5.2019
V apogeu: 26.5.2019
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Presúva sa zo súhv.Aries/Barana do súhv.Taurus/Býka. V polovici mesiaca kulminuje o 12h43min44sek. vo výške 60°52´46"v súhv.Taurus. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.24sek. Zdanlivý priemer 1898". Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Priložená snímka urobená za veľmi nepriaznivých podmienok. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !

Dňa 21.5.2019 v hornej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný.
V polovici mesiaca vychádza necelú hodinu pred východom Slnka, ako objekt -3,9m/11". Môže prekvapiť pri priezračnej oblohe nízko nad obzorom v súmrakovom pásme, prakticky ale nepozorovateľná.
Zem:
Vzdialenosť od Slnka narastá, obežná rýchlosť klesá.Tieň nodu na SH v AK sa pohybuje pod čiarou rovnodennosti. Hodnota časovej rovnice -15 minút. Obdobie astronomickej noci sa skracuje a v polovici mesiaca trvá od 22:45-2:30 LSEČ.
V polovici mesiaca zapadá o 23:20 ako objekt 1,7m/4"vo fáze 0,9 v súhv.Taurus/Býka. Detaili sú nepozorovateľné. Zaujímavé je však porovnávanie s hviezdou Aldebaran 0,9m/sp.K.
Mesiac:
Počas splnu a v období po ňom dominujú svetelné útvary. Večerný termináror je však príťažlivý už krátko po ňom vďaka výrazným valovým rovinám. V letnom období je cúvajúci Mesiac aj keď krátko po splne, pozorovateľný až v neskorých hodinách. Večerný terminátor prechádza oblasťou ako na snímke 2-3 dni po splne.
Ceres 7,3m v súhv.Ophiuchus/Hadonosa. Pallas 8,5m v súhv.Coma Berenices/Vlasy Bereniky.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca vychádza o 22:27 v súhv.Ophiuchus/Hadonosa ako objekt -2,5m/45". Na pozorovanie pozícií mesiacov Io, Europa, Ganymed, Callisto stačí aj kvalitný trieder 12x40, výrazne pomôže upevnenie na statíve. Pozorovanie prechodu Červenej škvrny vyžaduje ďalekohľad okolo 150mm. Skúsený pozorovateľ ju pri prechode centrálnym poludníkom uvidí i menším prístrojom. Čas prechodu nájdete napr.v časopise KOZMOS /SUH  Hurbanovo/. Oranžovočervenkastý odtieň je výrazný až vo väčších prístrojoch, napr. v CPC11" a pri použití binonadstavca.
V polovici mesiaca vychádza o 0:26 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt 0,4m/18", prstence 40x16". Podmienky na pozorovanie sa zlepšujú.
Nepozorovateľný.

V polovici mesiaca vychádza o 2:57 v súhv.Aquarius/Vodnára. Triedrom vyhľadateľný ako bod 7,9m/2,2". Nebodové rozlíšenie vyžaduje ďalekohľad Ø80mm okolo 100x.
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
  5.5         6:03       20:33       Nov
12.5       12:14         2:23       Prvá štvrť
18.5       19:48         5:11       Spln
26.5         1:48       11:46       Posledná štvrť
   G.Hodál
oh.- otvorená hviezdokopa
gh.- guľová hviezdokopa
g.- galaxia
ph.- planetárna hmlovina
h.-hmlovina,difúzna/reflexná
th.- tmavá hmlovina
d.- dvojhviezda
súhv.-súhvezdie
Zoznam skratiek:
                                                               Zaujímavé objekty oblohy.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd.
Jarná obloha je oknom do vzdialeného vesmíru vďaka výhľadu mimo roviny Galaxie. V závislosti od výkonu použitej techniky je možné pozorovať nielen jednotlivé galaxie, ale aj ich veľké zoskupenia, tvoriace akúsi hierarchiu vesmíru. Vrcholom je galaktická kopa Virgo nachádzajúca sa v oblasti súhvezdí Virgo/Panna a Coma Berenices/Vlasy Bereniky. Pre výkonné prístroje okolo 250mm je vhodné pomocou astroprogramov vytvoriť detailnú mapku, nakoľko sa v zornom poli prístroja môže vyskytnúť viac hmlistých fliačikov, t.j. galaxií, takto sa javiacich kvôli vzdialenosti desiatok milionov svetelných rokov. Ich vhľad je zvyčajne sklamaním pre širokú verejnosť, ale vnímať takto "staré" fotóny je aj o pocite pozorovateľa. Keďže táto stránka je v prvom rade pre začínajúcich pozorovateľov tak výber objektov začína tými najdostupnejšími. Z množstva galaxií, či iných objektov zachytených na mapkách sú zvyčajne najdostupnejšie s označením M. Ale aj medzi NGC je množstvo pozoruhodných objektov, treba skúšať a vytvoriť si vlastnú databázu objektov zaujímavých vo vašom prístroji.

Objekty v súhvezdiach UMa,Coma, CVn ,Virgo v máji kulminujú okolo 22:00 vysoko a preto sú menej ovplyvnené atmosférou. Na planéty Jupiter,Saturn si treba počkať, kým sa ocitnú vyššie nad obzorom. Odmenou okrem pozorovateľnosti detailov na planétach sú však aj ľahko dostupné objekty vzdialeného vesmíru v súhvezdiach Scorpius a Sagittarius.

Jarný orientačný trojuholník je tvorený trojicou jasných hviezd: bielomodrý Regulus 1,4m/sp.B zo súhv.Leo /Lev, Spica 1m/sp.B zo súhv.Virgo/Panna, oranžový Arcturus -0,05m/sp.K zo súhv.Bootes/Pastiera.

Trojhviezda Mizar AB+Alcor -skúšač zraku zo súhv.Ursa Maior/UMA Veľká Medvedica.Dvojica Mizar+Alcor je na tmavej oblohe rozlíšiteľná voľným okom. Samotný Mizar sa štiepy na zložky v malom 50mm refraktore.

Dvojica galaxií M81 7m/20´+M82 8,5m/10´zo súhv.UMa je vyhľadateľná napr.triedrom 15x70. Z tejto asi najvýraznejšej dvojice galaxií jarnej oblohy je vo veľkých ďalekohľadoch zaujímavejšia slabšia M82, vďaka užšiemu, nápadnému "segmentovanému" vzhľadu. Patrí medzi na detaili najľahšie rozlíšiteľné galaxie.

Je obdivuhodné, aké objekty spozoroval a začlenil do svojho katalógu p.Messier so svojimi kolegami na dnešnú dobu veľmi skromnými prístrojmi okolo Ø100mm.Vývoj optiky v tej dobe bol v počiatkoch, zrejme nížšiu kvalitu techniky kompenzovala tmavá obloha, vlohy a prístup skúsených pozorovateľov.
Dôkazom je aj  dvojica M97+M108 v UMa, súčasne pozorovateľná v širokouhlých prístrojoch neďaleko od βUMa 2,3m.
M97 Sovia planetárna hmlovina 10m/3´sa javí ako slabý hmlistý kotúč s neostrým okrajom. Oči sovy sú vizuálne prakticky nepozorovateľné.
Galaxia M108 10,5m/8´je tiež matná, úzka. Vyžaduje pre spoľahlivé vyhľadanie prístroj nad Ø100mm.
Galaxia M109 10m/6´ v blízkosti γUMa 2,4m je pre zmenu oválna.
Výzvou je vyhľadanie zo snímok známej galaxie M101 8m/20´. Tabuľkovo ľahké sústo, avšak ide o objekt s nízkou plošnou jasnosťou. To znamená, že rozhodujúcim faktorom je kvalita pozorovacích podmienok. Pri priaznivých vyhľadateľná triedrom, a pri tých horších ani veľkým teleskopom, splýva s jasom oblohy.
Messierov katalóg obsahuje aj  niekoľko nehmlovinových objektov. Dvojhviezda M40 2x9m/50" patrí medzi ne. V blízkosti ležiace galaxie boli mimo dosah messierových prístrojov.

Pri južnom horizonte vo východnej časti súhv.Hydra sa v tomto období nachádza dvojica M objektov. Ich pozorovanie je teda silne ovplyvnené pozorovacími podmienkami.
Ide o guľovú hviezdokopu M68 8m/10´a galaxiu M83 8m/8´. Ako škvrny v dosahu triedrov, napr.15x70. Pozorovanie detailov ďalekohľadom od  nás len v prípade mimoriadnej priezračnosti atmosféry pri horizonte.

Zaujímavosťou súhv.Corvus /Havran je, že alfa súhvezdia je až na štvrtom mieste. Na prvom mieste je dvojhviezda δCrv Algorab 3+9m/24".V tomto súhvezdí je dvojica obtiažnejších objektov vzdialeného vesmíru. Dostupnejšia je planetárna hmlovina NGC4361 10,5m/72". Ide o pomerne nekontrastnú hmlistú plošku v ďalekohľade. Pre majiteľov najvýkonnejších prístrojov je dvojica interagujúcich galaxií NGC4038+39 Tykadlá. Majú okolo 11m a 3x2´. Samotné tykadlá sú dostupné iba na snímkach.

Z ekliptikálneho súhvezdia Libra/Váhy je najdostupnejšiat triedrom ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda αLib 2,8+5,2m/232". V jej blízkosti je náročnejšia μLib 5,7+6,7m/2". Rozlíšenie sťažuje aj malá výška nad horizontom.

Vírová galaxia M51 8,5m10´zo súhv.Canes Venatici/CVn Poľovné psy patrí medzi najzaujímavejšie. Vyhľadateľná  triedrom, vo veľkých ďalekohľadoch sa k jasnému jadru pripájajú ramená, pôsobiace dojmom slabého disku.Doprovodná galaxia NGC 5195 10m/3´jpripomína centrum M51.
Dvojhviezda αCVn 2,9+5,6m/19"je vhodná pre malé prístroje a vďaka osamelosti v tejto časti oblohy sa ľahko vyhľadáva.
Na spojnici  Cor Caroli-Arcturus je  guľová hviezdokopa M3 6,5m/10´. V triedri ako hmlistá gulička, na hviezdy rozlíšiteľná až v prístrojoch Ø150mm. Veľmi dobre rozlíšiteľná na výrazné hviezdy napr. v CPC11".
Galaxia M94 8,5m/4´patrí medzi najvýraznejšie z M objektov v tomto súhvezdí.
NGC4656 10,5m/12´+NGC4631 9,5m/12´sú pre skúsených pozorovateľov s veľkým prístrojom. Majú podlhovastý, zužujúci sa tvar. Galaxia NGC4565 10m/15´je ďaľšia z boku viditeľných galaxií. V CPC 11"patria medzi najzaujímavejšie galaxie.

Arcturus -0,05m zo súhv.Bootes/Pastiera je najjasnejšou hviezdou severnej oblohy. O toto prvenstvo súperí s bielomodrou Vegou 0,03m/sp.A zo súhv.Lýri.
Dvojhviezda εBoo Izar 2,5+4,9m/2,9"patrí medzi populárne dvojice.Vyžaduje bodovo dobre kresliaci ďalekohľad okolo 60mm.

Otvorená hviezdokopa Mel111 1,2m/275´ v súhv.Coma Berenices  sa javí  pre voľné oko ako veľká hmlistá plocha. Ideálny objekt pre malé triedre. Zorné pole je vyplnené skupinou pomerne jasných hviezd.
17Com  5,3+6,6m/145" v Mel111, dôležitá orientačná dvojhviezda pre pozorovateľov s manuálnym vyhľadávaním.
NGC4565 10m/15´je síce slabšia ako M104, ale delenie v rovine galaxie je výraznejšie a pomer dĺžka /šírka pôsobivejší ako zase napr.u M82. Vynikajúci objekt pre veľké prístroje.

γLeo Algieba 2,3+3,5m/4,6" oranžová dvojica spoľahlivo rozlíšiteľná prístrojom okolo 80mm.
NGC 2903  9m/10´najdostupnejšia galaxia v súhv.Leva. Z messierových galaxií je najvhodnejšia dvojica M65/66 9m/8´.

γVir Porrima 3,5+3,5m/2,9" zo súhv.Virgo/Panna je už v súčasnosti rozlíšiteľná aj menšími prístrojmi. V tomto súhvezdí sa nachádza jesenný bod-priesečník ekliptiky s nebeským rovníkom, ktorým prechádza Slnko počas Jesennej rovnodennosti.
Galaxia M104 Sombrero 8,5m/8´ je známa kvôli delenie  zo snímok a patrí medzi výraznejšie z tohto súhvezdia. Viditeľnosť ovplyvnená malou výškou nad obzorom.
Galaxie z kopy Virgo sa väčšinou javia iba ako malé, rôzne orientované eliptické plošky. Ide však o centrum našej Supergalaxie, kam patrí aj naša Galaxia s miestnou skupinou galaxií t.j.M31,M33 atď. V podstate celá obloha pozorovateľná amatérskymi prístrojmi. Centrálnou galaxiou je M87 9m/4´.

Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Kúpa a využitie astrotechniky je postupne na základe teoretických i praktických znalostí rozoberaná v Astrotematike.
Leo
CVn Coma
M3
Mel111
2903
M81+82
M51
Virgo C
M94
M104
4631+4656
M87
M104
4565
Mizar+Alcor
UMa
Obloha večer
Slnko
Jupiter Saturn
Neptún
Mars
Pallas
M40
M97+108
M101
M109
Crv Hya Lib
Ceres
M83
M68
4361
4038+39
Slnko 17.5.2019
Mesiac po splne.