POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Júl 2019.


        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.7        4:52         20:50
10.7        4:58         20:47
20.7        5:08         20:38
30.7        5:20         20:26

Údaje sú v LSEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:   5.7.2019
V apogeu: 21.7.2019
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa 21.7.2019 sa presúva zo súhv.Geminy/Blížencov do súhv.Cancer/Raka. Dňa 15.7.2019 Slnko kulminuje o 12h. 53min. 18sek. vo výške 63°33´13"v súhv.Geminy. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.27sek. Zdanlivý priemer 1888". Obdobie minima je hlboké,t.j. sl.škvrny sa vyskytujú sporadicky.Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !

Dňa 21.7.2019 v dolnej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný.
Nepozorovateľná.
Zem:
Dňa 4.7.2019  Zem v aféliu. Dosahuje maximálnu vzdialenosť od Slnka 152 100 869km/1.0167AU.  Minimálna obežná rýchlosť. Obdobie astronomickej noci je stále krátke,v intervale 23:28 - 2:18 LSEČ.  Pohyb tieňa nodu na sl.hodinách v AK v priebehu mesiaca sa odpútava od čiary letného slnovratu. Hodnota časovej rovnice klesne z -9 minút na -6minút.
Nepozorovateľný.
Mesiac:
V období pred splnom. Dňa 16.7.2019 prebehne čiastočné zatmenie Mesiaca o veľkosti 0,65. Začiatok č.z. 22:02, maximálna fáza 23:31, koniec čiastočného 1:00. Nakoľko zatmenie nastane vo východnej časti súhv.Sagittarius/Strelca, bude prebiehať v malej výške nad horizontom. Západne od Mesiaca bude planéta Saturn.
Ceres 8,1mm zapadá okolo 1:44v súhv.Libra/Váhy. Vesta 8,2m v súhvezdí Cetus/Veľryba neďaleko planéty Urán v druhej polovici noci. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca kulminuje 22:11 v "neastrologickom"súhv.Ophiuchus/Hadonosa ako objekt -2,5m/45". Na pozorovanie pozícií mesiacov Io, Europa, Ganymed, Callisto stačí aj kvalitný trieder 12x40, výrazne pomôže upevnenie na statív. Pozorovanie prechodu Červenej škvrny vyžaduje ďalekohľad okolo Ø150mm. Skúsený pozorovateľ ju pri prechode centrálnym poludníkom uvidí i menším prístrojom. Čas prechodu nájdete napr.v časopise KOZMOS /SUH  Hurbanovo/. Oranžovočervenkastý odtieň je výrazný až vo väčších prístrojoch, napr. v CPC11" a pri použití binonadstavca.
Dňa 9.7.2019 v opozícii so Slnkom. Začiatok celonočnej viditeľnosti.V polovici mesiaca vychádza o 20:10 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt 0,1m/18", prstence 42x17". Pri pozorovaní voľným okom výrazne obohacuje toto súhvezdie. Na malý eliptický útvar rozlíšený v silnejších triedroch a v doprovode  mesiaca Titán 8,5m. Napr.v refraktore CZJ 50/540mm je pri 50x planéta s prstencom rozpoznateľná. Na pozorovanie tmavého delenia v prstenci, tieňa prstenca a prípadne ďaľších detailov na planéte je potrebný výkonnejší ďalekohľad nad Ø100mm. Väčšími prístrojmi sú viditeľné i ďaľšie mesiace planéty napr. Tethys,Dione,Rhea,Enceladus,Japetus. Ich jasnosť sa pohybuje medzi 10 až 13m. Pohybujú sa v blízkosti planéty.
V polovici mesiaca vychádza o 0:30 v súhvezdí Aries/Barana ako objekt 5,8m/3,4". Za pomoci mapky a malého triedra je spoľahlivo identifikovateľný ako bod. Na nebodové rozlíšenie zelenkastožltého kotúčika je potrebný ďalekohľad  nad Ø80mm 100x. Farebný odtieň vyniká vo výkonnejších prístrojoch. Môže byť ovplyvnený farebnou citlivosťou pozorovateľa i optikou prístroja.
V polovici mesiaca vychádza o 22:54 v súhv.Aquarius/Vodnára ako objekt 7,8m/2,3". Triedrom 10x50 a za pomoci mapky vyhľadateľný ako bod medzi hviezdami.  Nároky na techniku umožňujúce farebné i nebodové rozlíšenie sú vyššie ako pri planéte Urán.
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
  2.7         4:25       20:33       Nov
  9.7       12:57         0:28       Prvá štvrť
16.7       20:32         4:24       Spln
25.7         0.08       13:41       Posledná štvrť
   G.Hodál
                                       Zaujímavé objekty letnej oblohy.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do 80mm, stredné do 150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až 400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 ! , M24, Mel111 atď.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd.

V júli sa len mierne zlepšia podmienky na pozorovanie nočnej oblohy. Astronomická noc  je stále krátka. Počas "letného neba" sú pozorovateľné  dvojhviezdy, hviezdokopy a tohto roku hlavne planéty Jupiter a Saturn. Na druhej strane ide o obdobie najlepšej pozorovateľnosti umelých družíc v roku. Mliečna dráha prechádza od severného horizontu po južný súhvezdiami: Perzeus, Cassiopeia, Cygnus/Labuť, Sagitta/Šíp, Aquila/Orol, Scutum/Štít, Ophiuchus/Hadonos, Scorpius/Škorpion, Sagittarius/Strelec.Najpútavejšie časti sa tiahnu od Labute po Strelca. Letný orientačný trojuholník tvorený hviezdami Vega/súhv.Lýra, Deneb/súhv.Cygnus a Altair/súhv.Orla dosahuje stále väčšiu výšku nad obzorom.


Alfou nevýrazného, ale u nás vysoko kulminujúceho súhv.Herkules je Ras Algethi. Ide o premennú, zároveň  "farebnú" dvojhviezdu so zložkami 3-4+5,4m/4,6"sp.M+G. Najjasnejšou hviezdou je však  βHer Ruticulus 2,8m. Najznámejším objektom súhv. je najjasnejšia guľová hviezdokopa severnej oblohy M13 6m/15´. Voľným okom je na hranici viditeľnosti . V teleskope  MDN120mm pri 80x v okrajových častiach rozlíšená na jemný prach hviezd. Vo veľkých prístrojoch nad 250mm vzhľad pripomína známe fotografie s jasnými hviezdami rozlíšenými i v centrálnej časti. K tejto hviezdokope smeruje prvé rádiové, vedome vyslané posolstvo zo Zeme. V blízkosti je slabá galaxia NGC6207 11,3m/2x1´. Gh. M92 6,5m/8´je slabšia, ale výraznejšia, ako v blízkosti ležiaca gh.NGC6629 8,7m/1,2´. Kvôli guľovkám sa často prehliada planetárna hmlovina NGC6210 10m/20x13". V menších prístrojoch "planetárny" minidisk.

Opakom je nízko nad horizont vystupujúce súhvezdie Scorpius/Škorpiona. Pri priezračnej atmosfére nad horizontom ide o výrazné zoskupenie hviezd. Najjasnejšou hviezdou je premenná αSco Antares/Protiváha Marsu 0,9-1,8m sp.M. Má tiež sprievodcu s jasnosťou 5,5m vo zdialenosti 2,6"sp.B. Rozlíšenie tejto inak peknej farebnej dvojice je sťažené nielen kvôli veľkému rozdielu v jase, ale i nepokojnej atmosfére pri horizonte. Teoreticky by to mali zvládnuť prístroje okolo 80mm. Malým refraktorom CZJ 50/540mm je rozlíšiteľná dvojica βSco Acrab 2,6+4,9m/ 14". Západne od Antaresu sa nachádza guľová hviezdokopa M4 6m/20´.Triedrom 10x50 viditeľná ako hmlistý ovál. Rozlíšenie na hviezdy, ako to obecne vyžadujú gh., umožňuje prístroj nad 150mm. Ako menší a slabší hmlistý oválik v malých prístrojoch sa zobrazuje gh.M80 7,5m/5´. Pre triedre, či malé prístroje je vhodná dvojica otvorených hviezdokôp M6 4,5m/20´ Motýľ a M7 3,5m/50´. V triedri 15x70 je M7 pôsobivá. Zaujímavé rozloženie pomerne výrazných hviezd.  Nakoľko sa jedná o najjužnejšie objekty z Messierovho katalógu, vyhľadanie je sťažené malou výškou nad horizontom.

Nad východnou časťou súhv.Sco., ale už v súhv.Ophiuchus/Hadonosa je niekoľko zaujímavých objektov. Ide o guľové hviezdokopy M62 6,5m/10´a M19 7m/8´. Planetárna hmlovina NGC6396 11m/30" je pre výkonnejšie prístroje.Toto súhvezdie delí súhvezdie Serpens/Hada na dve časti. Západná časť nesie označenie Serpens Caput/Hlava  Hada a východná Serpens Cauda/Chvost Hada. Táto trojica previazaných súhvezdí pokrýva veľkú časť oblohy. Neovplýva síce jasnými hviezdami, ale vďaka zasahujúcim častiam Mliečnej cesty je bohaté na slabé hviezdy, hviezdokopy a na snímkach vyniknú tmavé i svetlé hmloviny. Najjasnejšou hviezdou súhv.Oph. je Ras Alhague 2,1m. V malých prístrojoch je zaujímavá otv.hv. IC4665 5m/50´. Východne od tejto hviezdokopy sa nachádza hviezda s najväčším vlastným pohybom, s priliehavým menom Barnardova šípka 9,5m/sp.M.  Dvojica guľových hviezdokôp M10, M12 6,5m/12´sú síce viditeľné triedrom 10x50 ako hmlisté škvrny, ale rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonný prístroj. Podobne sú na tom guľ.hv. M14 7,5m/8´a M107 8m/6´.

V Hlave hada je najjasnejšou hviezdou Unukalhai 2,6m/sp.K. Severne od nej sa nachádza dvojhviezda δ Ser  4,2+5,2m/4". Západne od αSer sa nachádza jedna z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy M5 6m/12´. V triedri ako hmlistá ploška, v ďalekohľadoch okolo 150mm rozlíšiteľná na hviezdy.S pribúdajúcim výkonom použitého prístroja stále zaujímavejšia.

Západne od dvojhviezdy θ Serpens 4,6+5m/23" v časti Serpens Cauda/Chvost Hada sa nachádza dvojica otv.hviezdokôp. Plošná IC4756 5m/60´a podlhovastá NGC6633 5m/20´. Objekty vhodné pre malé prístroje s veľkým zorným poľom nad 1°, či napr. trieder 15x70. Náročnejšia je "zelenkastá" planetárna hmlovina NGC6572 8,5m/12". Farba je výrazná pri použití výkonnejších prístrojov.













Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Obloha večer
Slnko
Saturn Sgr
Jupiter Ceres Sco Oph
Urán Vesta
Neptún
Her
αHer
M13
6369
M6+7
Zatmenie Mesiaca
Solsticialne body.
Oph+Ser
IC4665
6633
M5
Slnko
Barnardova šípka