POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Január 2021.


        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.1          7:37       16:05
10.1          7:35       16:15
20.1          7:28       16:29
30.1          7:17       16:44

Údaje sú v SEČ. Platné pre Nové Zámky.
                 Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:   9.1.2021
V apogeu: 21.1.2021
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému. Nie je všetko zlato čo sa blyští, či v noci žiari...
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa15.1.2021 kulminuje v súhv.Sagittarius o11h 56min.48sek. vo výške 21°1´27". Svetelná vzdialenosť 8min.11sek. Zdanlivý priemer 1951". Začínajú sa pravidelne objavovať slnečné škvrny. Pôsobivé detaili pri pozorovaní v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/B1200C. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní.
Dňa 24.1.2021 v najväčšej východnej elongácii 18,6°. V ten deň zapadá o18:14 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt -0,6m/7"vo fáze 0,5. V období okolo elongácie pri odkrytom horizonte vyhľadanie asi 40minút po západe Slnka výrazne uľahčí trieder.
Nepozorovateľná.
Zem:
Dňa 2.1.2021 Zem v perihéliu, t.j.0,983au/147 092 110 km. Obdobie maximálnej obežnej rýchlosti. Astronomická noc v polovici mesiaca trvá od 18:12 do 5:40 SEČ. Tieň nodu na sl.hodinách v AK sa vracia k čiare rovnodennosti. Hodnota časovej rovnice pre sl.hodiny v AK sa zmení z -9 na +1minútu.
V polovici mesiaca kulminuje o 18:12 v súhv.Aries/Barana ako objekt 0,1m/9"vo fáze 0,88. V blízkosti sú podobne sfarbené menej jasné hviezdy Hamal/αAri 2m/sp.K a Menkar/αCet 2,5m/sp.M. Dňa 20.1.2021 Mars v konjukcii s Uránom 5,8m. Výborná príležitosť na manuálne vyhľadanie tejto slabšej planéty, nakoľko sa vo večerných hodinách bude nachádzať zhruba 1,6°južne od Marsu.
Mesiac:
V období pred splnom, ktorý nastane  28.1.2021 o 20:16 v súhvezdí Cancer/Raka. Mesiac bude kulminovať okolo polnoci vysoko nad horizontom.

Vesta 7m v polovici mesiaca kulminuje o 3:50 v súhvezdí Leo/Leva. Ceres 9,3m v Aqr južne od Neptúna.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
Nepozorovateľný.
Nepozorovateľný.
V polovici mesiaca kulminuje o 18:24 ako objekt 5,7m/3,6"v súh.Aries/Barana. Malým triedrom, napr.12x40 a za pomoci mapky identifikovateľný ako bod v poli hviezd. Ako zelenkastý minidisk pozorovateľný už v stredných ďalekohľadoch pri 80x. Farba planéty je ovplyvnená typom použitého prístroja a zrakom pozorovateľa. V období okolo konjukcie s Marsom výborná príležitosť na vyhľadanie pre začínajúcich pozorovateľov.
V polovici mesiaca zapadá o 21:05 ako objekt 7,9m/2,2"v súhv.Aquarius/Vodnára. Ako bod je možné nájsť planétu pomocou vyhľadávacej mapky a triedra 10x50. Šedomodrastý minidisk je možné rozlíšiť strednými ďalekohľadmi nad Ø80mm pri 100x. Pohyb planét Urán, Neptún voči hviezdnemu pozadiu sa prejaví v odstupe dní.
Tabakova 8, Nové Zámky
  6.1        0:00       11:41       Posledná štvrť
13.1        8:02       16:27       Nov
20.1      11:02         0:00       Prvá štvrť
28.1      16:09         7:28       Spln
   G.Hodál
                                    Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.  V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.

Nápadnému súhvezdiu Orion s plochou 594 štvorcových stupňov patrí 26 priečka. Rozloženie jasných hviezd pripomína skôr motýľa než bájneho lovca. Východnou časťou prechádza rameno Mliečnej cesty vďaka čomu je bohaté hviezdy i objekty vzdialeného vesmíru. Centrálnou časťou súhvezdia prechádza nebeský rovník, takže i u nás počas kulminácie vystupuje pomerne vysoko nad obzor. V dobe maxima konkuruje premenná αOri/Betelgeuze 0,2 až1,3m sp.M najjasnejšej hviezde tohto súhvezdia, pre zmenu bielomodrastému obrovi βOri/Rigel 0,1m/sp.B. Rigel je zároveň ťažko rozlíšiteľnou dvojhviezdou so zložkami 0,1+6,8m/9,5". Aj keď je vzdialenosť zložiek veľká, rozlíšenie sťažuje veľký, asi 260 násobný rozdiel v jase. Podobne náročné sú dvojice ζOri 1,9+4m/2,3"a δOri 2,2+6,9m/52"z pása Orióna. Na testovanie výkonných ďalekohľadov je možné použiť vhodnejšie dvojice 14Ori 5,8+6,6m/1", 32Ori 4,5+5,8m/1,3", nakoľko zrak lepšie vníma podobne jasné dvojice. Pre trieder ľahko rozlíšiteľnou dvojhviezdou je 22Ori 4,7+5,7m/242". Južne od nej pre stredné prístroje sa nachádza ηOri 3,7+4,8m/1,7". Zaujímavá je trojhviezda σOri 3,8+6,6m/12,9"+6,7m/43".

Veľká hmlovina M42 4m/40´ v Orióne je od nás najdetailnejšie pozorovateľnou hmlovinou a patrí medzi najpútavejšie na celej oblohe. Voľným okom ako hmlistá škvrna pod pásom Oriona. V zornom poli triedra sa zobrazí ako nerovnomerne jasná ploška v doprovode ďaľších NGC objektov. Už v malých ďalekohľadoch sa v centrálnej časti hmloviny rozlíši štvorhviezda θOri, známa pod názvom Trapéz Oriona. V stredných ďalekohľadoch, napr.v MDN120 pri 80x, je viditeľných množstvo svetlých i tmavých detailov. Vo veľkých, napr.v CPC11"+širokouhlý okulár Luminos15, sú odsledovateľné doďaleka sa tiahnuce filamenty od zelenožlto žiariacej centrálnej časti. Pôsobivejšie ako na snímkach, ktoré nedokážu súčasne zachytiť tak jemné odtiene a detaili ako zrak pozorovateľa. Platí to pri pozorovaní skrz priezračnú oblohu, bez svetelného znečistenia a počas kulminácie. Predstavu dáva pripojená jednoduchá, nepointovaná snímka pomocou spomínaného prístroja z areálu AK z blízkosti centra mesta!

Hmlovina M43 9m/12´, ide o oddelený fragment  severnej časti M42 .
Severne od M42 sa nachádza vizuálne nevýrazná, členitá hmlovina NGC1977/75 /73 7m/20´, známa zo snímok ako Bežec. Podľa niektorých zdrojov jej súčasťou je aj pozorovateľná skupina hviezd považovaná za hviezdokopu, ako i dvojhviezda 42Ori 7,7+7,9m/1,6".
Najsevernejšie je NGC1981 5m/25´, ktorá obsahuje niekoľko jasných hviezd.
Pre kukátka alebo triedre je plošná otvorená hviezdokopa Cr70 0,4m/150´. Obklopuje pás Orióna a už upútala pozornosť Galilea. Pôsobivý objekt napr.v triedri 15x70. Otv.hv.Cr 69 2,8m/ 65´sa javí ako retiazka hviezd od dvojhviezdy λOri 3,6+5,5m/4,4" k φ1Ori. 
V stredných prístrojoch je zaujímavá reflexná hmlovina M78 8m/7´. Vzhľadom pripomína kométu, pričom jadro predstavuje dvojica hviezd.
Spozorovanie hmloviny NGC2024 8m/20´ "Plameň"je výzvou i pre skúsených pozorovateľov. Napr.v ďalekohľade MDN 120 pri 44x v poli 0,8°, sa javí ako "svetlé nič" oproti o niečo tmavšiemu "nič" pozadia oblohy. Vadí svit najvýchodnejšej hviezdy pásu Oriona ζOri Alnitaku 1,8m. Hviezdu držať mimo zorné pole. Po naskočení "astrovnímania"náznaky tmavšieho delenia.

Objekty pre začínajúcich pozorovateľov.
V období vianoc každoročne pribúda množstvo nových záujemcov o astronómiu. Prvoradá je orientácia na oblohe. I Go To systémy vyžadujú znalosti. Pri niektorých výrobca tvrdí, že stačí nasmerovať ďalekohľad podľa návodu na tri neznáme jasné objekty a systém sa zorientuje. Dochádza však i k nesprávnej identifikácii objektov a pokiaľ to potvrdíte, tak systém nedokáže vyhľadávať a sledovať následne zadané objekty. Na základnú orientáciu stačí papierová otočná mapa hviezdnej oblohy, či aplikácia v mobile. Mať oblohu v hlave je dar, ktorý Vám nikto nevezme. O začiatočníckych ďalekohľadoch nájdete v Astrotematike.

M45 Pleiades - otvorená hviezdokopa v súhvezdí Taurus/Býka. U nás známa pod menom Kuriatka, či Sedem sestier. Zdanlivý jas, priemer:1,5m/100´. Ide o najznámejšiu otv. hviezdokopu severnej oblohy pripomínajúcu voľným okom "Malý Voz", ale iba na ploche o niečo väčšej ako Mesiac v splne. Ideálna pre binokuláre, napr.15x70, spektívy, skrátka pre prístroje  umožňujúce dosiahnuť aspoň 1,5°zorné pole. V ďalekohľadoch pri väčšom zväčšení a malom poli sa hviezdokopa rozpadá na izolované, máločlenné, ale miestami zaujímavé skupinky hviezd. V polovici decembra kulminuje okolo 22:00.

Mel 25 Hyades - otv.hv.0,5m/330´. Ide o dominujúcu časť súhvezdia Taurus/Býka. Objekt vyslovene pre oko, binokuláre aspoň s 5°zorným poľom. Tvarom pri východe pripomína tlačené písmeno A, ktorého podoba sa vraj naozaj viaže k tomuto zoskupeniu hviezd. Oranžová, najjasnejšia hviezda Aldebaran 0,9m sp.K, však nie je v skutočnosti súčasťou hviezdokopy. Rozlišovaciu schopnosť svojho zraku môžete vyskúšať na dvojici θ1+θ2 Tau 3,8+3,4m/5,7´.

V blízkosti zenitu kulminujúca žltá navigačná hviezda Capella 0,1m/sp.G, je ozdobou súhvezdia Auriga/Povozníka.
Trojica otv.hv. M36,37,38 všetky okolo 6,5m/15´, sú ako hmlisté škvrny ľahko vyhľadateľné triedrom a čiastočne rozlíšené na hviezdy. Pri ich porovnávaní ďalekohľadom je možné rozpoznať odlišné rozmiestnenie a bohatosť rôzne jasných hviezd.

Bielomodrastá dvojhviezda Castor 1,9+2,9m/5,4"zo súhv Geminy/Blížencov je v súčasnosti už rozlíšiteľná kvalitným malým refraktorom, ako napr.CZJ 50/540mm pri 60x. Oranžový Pollux 1,1m je najjasnejšou hviezdou súhvezdia Geminy. Farebný kontrast medzi "dvojičkami" je nápadný voľným okom.

Bohatá, otv.hv. M35 5m/30´zo súhv.Geminy patrí medzi najzaujímavejšie na oblohe. Ako hmlistý oválik viditeľný voľným okom. V triedri čiastočne rozložený na hviezdy. S narastajúcim výkonom použitého ďalekohľadu stúpa množstvo viditeľných hviezd.

Veľká otv. hv. M44 Praesepe/Včelí úľ, Jasličky/ 3,5m/80´nie je tak bohatá na hviezdy, ale má ich výraznejšie. Vďaka tomu je ľahké rozpoznať i triedrom 10x50 najvýraznejšiu časť hviezdokopy pripomínajúcu zmenšené hyády. Nachádza sa v nevýraznom súhv.Cancer/Raka, ale je ako slabšia ploška viditeľná voľným okom.

Dvojitá otvorená hviezdokopa NGC884+869, je známejšia pod populárnym názvom χ+h Perseus. Obidve okolo 4,5m/25´. Na priezračnej tmavej oblohe sú ako slabé, hmlisté škvrny viditeľné voľným okom v smere k súhv.Cas. Triedrami čiastočne rozlíšiteľné na hviezdy. Ďalekohľadom je výhodné začať pozorovať túto dvojicu pri menšom  zväčšení, ale pri väčšom zornom poli okolo1,5°, kedy sú viditeľné spoločne. A potom využiť vyššie zväčšenia na detaili rozloženia hviezd. Táto dvojica patrí medzi najpútavejšie objekty oblohy.

V okolí najjasnejšej hviezdy αPer/ Mirfak 1,8m zo súhv.Perseus, sa nachádza veľká a triedrom jednoducho vyhľadateľná otv. hviezdokopa Mel 20 1,2m/185´. Množstvo jasných hviezd vypľňajúcich takmer celé zorné pole prístroja.

Na spojnici Alamaku a premennej hviezdy Algol je pomocou triedra vyhľadateľná otv.hv. M34 6m/25´. Malým ďalekohľadom ľahko rozlíšiteľná na hviezdy.

Pri širokej, silnejším triedrom rozlíšiteľnej dvojhviezde φCas 5+7m/134" sa nachádza otv.hv. NGC457 7m/12´prezývaná E.T. Mimozemšťan. Zaujímavá je už v triedri 15x70. Jasné hviezdy predstavujú oči. Ďaľšia otv.hv. M52 7,5m/12´, je tiež ako hmlistá ploška viditeľná triedrom. Množstvo hviezd v stredných prístrojoch.

Galaxia M31 4m/150´ známa pod názvom Veľká hmlovina v Andromede, je najjasnejšou galaxiou severnej oblohy. Za priaznivých podmienok viditeľná voľným okom ako malá hmlistá škvrna. Ľahko vyhľadateľná i malým triedrom. Asi najkrajšia je vo veľkých triedroch, ako napr.15x70. Nerovnomerne jasný, sploštený ovál sa tiahne naprieč zorným poľom prístroja. Pri vyhľadávaní vychádzať od červenkastej hviezdy βAnd/Mirach 2,1m/sp.M a postupovať severne v smere hviezd μ a νAnd.

Farebná dvojhviezda γAnd/Alamak 2,2+5m/9,6" sp.K+B,  je ľahko vyhľadateľná, poslúži na test rozlišovacej schopnosti i menších prístrojov.

Ďaľšia Veľká hmlovina sa nachádza v súhv.Triangulum/Trojuholníka a to galaxia M33 6m/50´. Vzhľadom na hodnoty zdanlivého jasu a priemeru sa zdá byť "ľahkým sústom", opak je však pravdou. Ide o jeden z najcitlivejších objektov na pozorovacie podmienky. Za priaznivých podmienok stačí napr. trieder 12x40, v ktorom sa zobrazí ako hmlistý ovál voči o niečo tmavšiemu pozadiu. Pri zákale, svetelnom znečistení atď. neuspejete ani výkonným teleskopom. Využívajte na testovanie pozorovacích podmienok a tréning zraku na pozorovanie slabých objektov.


.





Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
M31
Alamak
M52
884+869
Mel 20
Zimná obloha výber.
M34
M35
M36
M37
M38
M45
Mel25 M45
M44
Cancer
Obloha večer
Merkúr
Venuša
Slnko
Mars Urán
Neptún Ceres
Mesiac krátko po splne.
Vesta
Orion
M42
M78
Cr 70
Orion
Mesiac v PS