POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Október 2019.


        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.10        6:46        18:28
10.10        6:59        18:09
20.10        7:13        17:50
30.10        6:28        16:33

Údaje sú v LSEČ, od 27.10.2019 SEČ.  Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 26.10.2019
V apogeu: 10.10.2019
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa 15.10.2019 Slnko kulminuje o12h.33min.10sek. vo výške 33°33´28"v súhv.Virgo/Panny. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.17sek. Zdanlivý priemer 1925". Obdobie minima je mimoriadne hlboké, t.j. sl.škvrny sa vyskytujú sporadicky. Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !

Dňa 20.10.2019 v najväčšej východnej elongácii 25°v súhv.Libra/Váhy, ako objekt -0,1m/7" vo fáze 0,6. Nepriaznivé geometrické podmienky na pozorovanie. Dňa 30.10.2019 v blízkosti Venuše.
Po hornej konjukcii so Slnkom sa vynára vo večernom súmrakovom pásme. V polovici mesiaca zapadá o18:37 ako objekt -3,9m/10" vo fáze 0,95.
Zem:
Vzdialenosť od Slnka 149 miliónov km, t.j.0,99AU sa zmenšuje, obežná rýchlosť vzrastá. Obdobie astronomickej noci v polovici mesiaca nastáva od19:42 do 5:24 LSEČ. Hodnota časovej rovnice pre sl. hodiny v AK klesne z -20minút na -29minút. Maximálny rozdiel v roku. Tieň nodu sa pohybuje v na sever od čiary rovnodennosti. Dňa 27.10.2019 prechod na SEČ, t.j. o 3:00 LSEČ sa prestavia na 2:00.
Po konjukcii so Slnkom sa vynára  na rannej oblohe ako objekt 1,8m/3,6"v súhv.Virgo/Panna. V polovici mesiaca vychádza o 5:47. Nepriaznivé podmienky na pozorovanie.
Mesiac:
v období pred poslednou štvrťou. Táto fáza nastane 21.10.2019 o14:09 v súhvezdí Geminy /Blíženci.
V polovici mesiaca Vesta  6,9m vychádza v súhvezdí Taurus/Býka o 20:00. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca zapadá o 20:42 v "neastrologickom"súhv.Ophiuchus/Hadonosa ako objekt -2m/35". Vzhľadom na malú výšku nad obzorom nepriaznivé podmienky na pozorovanie. Na pozorovanie pozícií mesiacov Io, Europa, Ganymed, Callisto stačí aj kvalitný trieder 12x40, výrazne pomôže upevnenie na statív. Pozorovanie prechodu Červenej škvrny vyžaduje ďalekohľad okolo Ø150mm. Skúsený pozorovateľ ju pri prechode centrálnym poludníkom uvidí i menším prístrojom, napr. v MDN 120. Čas prechodu nájdete napr.v časopise KOZMOS /SUH  Hurbanovo/. Oranžovočervenkastý odtieň je výrazný až vo väčších prístrojoch, napr. v CPC11" a pri použití binonadstavca.
Podmienky na pozorovanie sa zhoršujú. V polovici mesiaca zapadá o 22:29 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt 0,4m/17", prstence 39x16". Pri pozorovaní voľným okom výrazne obohacuje toto súhvezdie. Na malý, eliptický útvar  je rozlíšený v silnejších triedroch a v doprovode  mesiaca Titán 8,5m. Napr.v refraktore CZJ 50/540mm je pri 50x planéta s prstencom rozpoznateľná. Na pozorovanie tmavého delenia v prstenci, tieňa prstenca a prípadne ďaľších detailov na planéte je potrebný výkonnejší ďalekohľad nad Ø100mm. Väčšími prístrojmi sú viditeľné i ďaľšie mesiace planéty, napr. Tethys,Dione,Rhea,Enceladus,Japetus. Ich jasnosť sa pohybuje medzi 10 až 13m. Pohybujú sa v blízkosti planéty.
Dňa 28.10.2019 v opozícii so Slnkom, obdobie celonočnej pozorovateľnosti. V polovici mesiaca vychádza o 18:22 v súhvezdí Aries/Barana ako objekt 5,7m/3,7". Za pomoci mapky a malého triedra je spoľahlivo identifikovateľný ako bod. Na nebodové rozlíšenie zelenkastožltého kotúčika je potrebný ďalekohľad  nad Ø80mm 100x. Osobitný farebný odtieň vyniká vo výkonnejších prístrojoch. Môže byť ovplyvnený farebnou citlivosťou pozorovateľa i optikou prístroja.
V polovici mesiaca kulminuje o 22:23, ako objekt 7,8m/2,3" v súhv.Aquarius/Vodnára.Triedrom 10x50 a za pomoci mapky vyhľadateľný ako bod v blízkosti červenkastej hviezdy ϕAqr 4,2m/sp.M. Nároky na techniku umožňujúce farebné i nebodové rozlíšenie sú vyššie ako pri planéte Urán.
Tabakova 8, Nové Zámky
  5.10       14:24       23:02       Prvá štvrť
13.10       18:23         6:11       Spln
21.10       23:31       14:33       Posledná štvrť
28.10         7:21       18:12       Nov
   G.Hodál
                                       Zaujímavé objekty letnej oblohy.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do 80mm, stredné do 150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až 400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 , M24, Mel111 atď.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd.

V októbri planéty Jupiter a Saturn sú viditeľné na večernej oblohe. Pútavá časť Mliečnej dráhy v zenite kulminujúcom súhv.Cygnus/Labuť je pozorovateľná večer. Letný orientačný trojuholník klesá na západ od meridianu.Temná východná časť oblohy patrí stúpajúcim, nevýrazným, jesenným súhvezdiam.

Malé letné súhvezdie Delphinus/Delfín je pomerne výrazné, nakoľko sa nachádza v oblasti bez  jasných hviezd. Jej kosoštvorcová časť sa zmestí do zorného poľa triedra a v niektorých zdrojoch nesie označenie "Jóbova truhla". Najjasnejšia hviezda je βDel 3,6m. Dvojhviezda γDel 4,3+5,2m/9"je rozlíšiteľná prístrojmi okolo 50mm. Z objektov vzdialeného vesmíru je najdostupnejšia guľová hviezdokopa NGC6934 8,8m/6´. Dá sa vyhľadať za pomoci napr.MDN120, ako hmlistá gulička. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší prístroj. Guľ.hviezdokopa NGC7006 je ešte menšia a slabšia 10,6m/2,2´. Planetárne hmloviny v tomto súhvezdí sú zaujímavé vo veľkých prístrojoch. Planetárna hmlovina NGC6891 11,7m/14"sa javí ako klasická gulička.Vďaka farebnému odtieňu je známa NGC6905 11,9m/39" Modrý záblesk.

Nízko nad horizontom sa nachádza súhv.Capricornus/Kozorožca. Najjasnejšou hviezdou je netradične až δCap 2,8m. Kvalitu vášho zraku preverí oranžová dvojica α2+1Cap 3,6+4,2m/6,4´.Okrem tejto optickej dvojice spoločne v zornom poli  triedra uvidíte aj južne ležiacu dvojhviezdu βCap 3,1+6,1m/205". Ešte južnejšie sú dvojice ρCap 4,8+6,6m/257"a oCap 5,9+6,7m/22". Guľ.hviezdokopa M30 7,5m/8´je náročným objektom vzhľadom na malú výšku nad obzorom.V tomto ekliptikálnom súhv. v tvare deltaplánu sa v minulosti nachádzalo Slnko počas Zimného slnovratu. Pamiatkou na tie časy je obratník Kozorožca na glóbusoch, mapách.V súčasnosti sa bod Zimného slnovratu nachádza v súhvezdí  Sagittarius/Strelca.

Hviezda βAqr Sadalsuud 2,9m je najjasnejšou hviezdou rozsiahleho ekliptikálneho súhv.Aquarius/Vodnára. Severne od nej sa nachádza ako hmlistá škvrna, triedrom viditeľná guľová hviezdokopa M2 6,5m/10´. Na hviezdy ju spoľahlivo rozlíšia výkonnejšie ďalekohľady o priemere objektívu 250mm. Alfou súhvezdia je Sadalmelik 3m.   Východne od alfy sa nachádza ζAqr 4,3+4,5m/2,4". Ďaľšie dvojhviezdy podľa stúpajúcej náročnosti na výkon ďalekohľadu sú 104,94,107,41,12 Aqr. Západne od νAqr sa nachádza až trojica objektov vzdialeného vesmíru. Najzaujímavejšia je planetárna hmlovina NGC7009 Saturn 9m/36"."Planetárny"minidisk je rozlíšiteľný aj menšími prístrojmi. Detaili až najvýkonnejšími amatérskymi prístrojmi. Asterizmus M73 8,5m/2,5´je rozlíšiteľný ďalekohľadom okolo 80mm. V takomto prístroji ako malú, slabú, hmlistú škvrnu zaregistrujeme najslabšiu guľovú hviezdokopu z Messierovho katalógu a to M72 9,5m/4´. V južnej časti súhv.Aqr sa nachádza z obrázkov známa ph NGC7293 Helix 7m/15´. Vizuálne je to o pozorovacích podmienkach. Na tmavej priezračnej oblohe v čase kulminácie javí sa ako slušný matný oválik už v triedri 12x40. Prízemný opar, svetelné znečistenie, znemožňujú jeho vyhľadanie aj podstatne výkonnejšími prístrojmi, keďže ide o objekt s nízkou plošnou jasnosťou. V súčasnosti východnou časťou tohto veľkého, ale pomerne málo prehľadného súhvezdia prechádza planéta Neptún.

Najjasnejšou, západnou hviezdou let.or.trojuholníka je Vega 0m/sp.A  zo súhv.Lýri. Samotné súhvezdie je malé, ale viac -menej vzhľadom zodpovedá svojmu názvu. Východne od Vegy je voľným okom rozlíšiteľná dvojhviezda ε1+2  4,6+4,7m/209". Každá z týchto hviezd sa v ďalekohľade 80mm štiepy na zložky okolo 5,5m/2,3", takže ide o vhodnú testovaciu dvojicu pre zrak a štvorhviezdu pre ďalekohľady. Dvojhviezda ζLyr 4,3+5,7m/44" je rozlíšiteľná malými prístrojmi. Farebná dvojica δ2+δ1 4,2m/sp.M+5,6m/sp.B/620" je pekná v triedri. Medzi zložkami tejto dvojice sa nachádza riedka, nenápadná hviezdokopa Stephenzon1 3,8m/20´. Premenná βLyr 3-4m má sprievodcu 7,2m vzdialeného 44". Na spojnici β a γ Lyr sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín oblohy a to prstencová M57 8,5m/90". V stredných ďalekohľadoch rozpoznať pri 80x oválny tvar s tmavším stredom. Vo veľkých prístrojom sú viditeľné jemnejšie obrysové i svetelné detaili. Guľová hviezdokopa M56 8,5m/5´patrí medzi náročnejšie na vyhľadanie. Pozadie tvorí množstvo slabých hviezd Mliečnej cesty.

Najjasnejšou hviezdou v zenite kulminujúcom, rozsiahlom súhvezdí Cygnus/Labuť je východný člen Letného orientačného trojuholníka Deneb 1,3m/sp.A . Súhvezdím prechádza od nás asi najzaujímavejšia časť Mliečnej cesty s výrazným, voľným okom viditeľným tmavým delením tzv.Veľkou tmavou trhlinou. Triedrom v tomto súhvezdí možno pozorovať bohaté hviezdne polia, tmavé i svetlé hmloviny, hviezdokopy. Neprehliadnuteľná je i napr. širšia  farebná trojhviezda omicron1 Cyg 3,8+7m/107"sp.K+B.Treťou zložkou je 30Cyg 4,8m/336"sp.A. Vo vzdialenosti 1°sa  nachádza ο2Cyg 4m/sp.M. V zornom poli triedra sa zobrazí zároveň s predchádzajúcou štvoricou tiež výrazná farebná dvojica ω2 Cyg 5,4+6,6m/256"sp.M+A a v blízkosti tejto dvojice asi 0,5°sa nachádzajúca ω1 4,9m/sp.B.  Najkrajšou dvojhviezdou asi nielen tohto súhvezdia, ale možno aj oblohy, je βCyg Albireo 3,1+5,1m/34,5" sp.K+B. Dá sa rozlíšiť triedrom napr.15x70, ale vo výhode je predsa čo i len malý teleskop na montáži. Ide o výraznú, farebnú dvojicu v pozadí s množstvom slabých hviezd. Na test rozlišovacej schopnosti stredných ďalekohľadov poslúžia δCyg 2,9+6,3m/2,6" a λCyg 4,9+7,4m/3,2". Známa a aj pekná  je oranžová dvojica 61Cyg 4,8+6,1m/30", pri ktorej sa prvý raz určila vzdialenosť hviezdy v roku 1838 a to 11sv.rokov. Medzi Denebom a ξCyg 3,7m je populárna hmlovina NGC7000 5m/120´ Severná Amerika. Tento objekt je zdrojom veľkých diskusií, čo sa týka vizuálnej viditeľnosti. Nepozorovateľná, až viditeľná voľným okom!  Za naozaj priaznivých podmienok a za pomoci triedra napr.15x70, je najlepšia vlastná skúsenosť. Pozostatok po supernove, t.j. komplex tzv. Riasových hmlovín NGC6992/5 a 6960 je prekvapivo dostupný v "antiďalekohľade" pre takéto objekty, t.j. v SW MAK180/2700 +okulár Celestron Omni 32mm. Filamenty pôsobia ako jemne osvetlené, čiastočne rozptýlené stopy kondenzačných čiar po lietadle. Hviezda 52 Cyg 4,2m uľahčuje vyhľadanie NGC6960 9m/60´, ale svojím jasom sťažuje pozorovanie tejto menej kontrastnej hmloviny, než aká je NGC6992 8m/60´. Tieto hmloviny sa tiahnu niekoľko"zorných polí"v spomínanom prístroji a vo výkonnejšom CPC 11" je to ešte zaujímavejšie. Nižšia svetelnosť týchto prístrojov akoby znižovala vplyv svetelného znečistenia a obraz sa javí kontrastnejší. Pre ďalekohľady okolo priemeru 120mm, ako napr. MDN120, je zaujímavá planetárna hmlovina NGC7027 9m/20". Nachádza sa južne od už spomínanej hviezdy ξCyg. Pri patričnom zväčšení pripomína naozaj kotúčik planéty. V CPC11" pomerne výrazný, zelenkastý odtieň. Populárna je Blikajúca planetárna hmlovina NGC6826 9m/30". V prístrojoch okolo 250mm priamym pohľadom vidno centrálnu hviezdu, ale takmer bez hmloviny. Pri "bočnom astronomickom" vnímaní vystupuje hmlovina bez hviezdy. Ide o veľmi zaujímavý a výrazný efekt súvisiaci s naším zrakom pri vnímaní osobitného svetla planetárnych hmlovín. Z messierových objektov je tu jasná otv.hviezdokopa M39 5m/30´. Ide o chudobnú, ale jasnú skupinu hviezd v poli malých prístrojov. Otv.hv. M29 7m/7´ je známa ako miniplejády. Rozlíšenie hviezd vyžaduje stredný ďalekohľad. Triedrom za priaznivých okolností je možné odhaliť tmavé hmloviny v okolí hviezd π1+2 Cygni.

Druhou najjasnejšou hviezdou a zároveň  južným členom letného orientačného trojuholníka je Altair 0,76m/sp.A zo súhv.Aquila/Orla. Súhvezdie leží v bohatej oblasti na slabé hviezdy vďaka prechádzajúcemu ramenu Mliečnej cesty. Oblasť pútavá pre voľné túlanie sa triedrom. Objekty hlbokého vesmíru v tomto súhvezdí sú však skôr pre výkonnejšie prístroje. Najzaujímavejším útvarom je tmavá hmlovina B142/143 v okolí hviezdy oranžovej hviezdy γAql Tarazed 2,7m/sp.K. Za priaznivých podmienok sa v zornom poli napr. triedra 12x40 javí ako tmavý ovál. Pomáha jemný pohyb prístrojom, vďaka čomu sa hmlovina oddelí od jasnejšieho pozadia slabých hviezd. V tiahnucom sa ramene Mliečnej cesty je dostupných viacero takýchto objektov. Vyžadujú však výkonnejšie prístroje, napr.15x70 a naozaj tmavú, priezračnú oblohu. B142 je vhodná na nácvik vyhľadávania tejto kategórie objektov hlbokého vesmíru.

Pri voľnej prehliadke Mliečnej dráhy v oblasti súhvezdia Scutum/Štít triedrom je neprehliadnuteľná"trojuholníková" hmlistá škvrna a to otv.hviezdokopa M11 6m/12´ Letiace kačice/husi. Ide o vysoko koncentrovanú,bohatú skupinu hviezd dobre znášajúcu i vyššie zväčšenia, kedy vynikne ich priestorové rozloženie.Jeden z najkrajších messierových objektov. Južne od kačíc je menej výrazná otv.hviezdokopa M26 8,.5m/10´.

Najjasnejšia hviezda súhvezdia Sagitta /Śíp  je γSge 3,5m. Vďaka svojmu tvaru je toto malé súhvezdie zodpovedajúcemu svojmu názvu pomerne  vyhľadateľné. Nachádza sa v ňom zaujímavá, pravdepodobne veľmi asymetrická guľ.hviezdokopa M71 8m/8´. Je rozlíšiteľná na hviezdy prístrojmi okolo 120mm.

Severne od γSge, ale už naozaj v nevýraznom súhvezdí Vulpecula/Líštička, sa nachádza triedrom vyhľadateľná planetárna hmlovina M27 Dumbbell 8m/8´. S narastaním výkonu použitého prístroja sa dajú pozorovať stále jemnejšie detaili. Jeden z najkrajších objektov na oblohe. S podobou klasických ph., ktoré majú tvar miniguličky, nemá nič spoločného. Tvar presýpacích hodín je výrazný napr. v CPC11"s množstvom slabých presvitajúcich hviezd. Otvorená hviezdokopa NGC6940 7m/20´je dostupná ako hmlistá ploška triedrom 10x50, vo veľkých prístrojoch ide o bohatú skupinu rovnomerne jasných hviezd vypĺňajúcich celé zorné pole. prístroje. Triedrom je pekný pohľad na asterizmus Cr399  3,6m/140x50´. Otv.hviezdokopa NGC6940 v triedri pripomína hmlistú plošku.V ďalekohľade bohatá na hviezdy.







Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
Scutum
Lyra
M57
ε1+2
Cygnus
Albireo
M39
M29
6826
Riasy
Scutum
M11
M27
6940
M71
B142
Cr339
Obloha večer
Slnko,planéty
Jupiter Saturn
Urán
Aquarius Neptún
Vesta
M72
M73
7293
M30
Cap
6905
γDel
Mesiac krátko po nove.
Mesiac
AqlDelVulSge
Venuša v súmr.pásme