Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do 80mm, stredné do 150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až 400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadia.
V novembri sú planéty Jupiter a Saturn viditeľné skoro večer pri nepriaznivých podmienkach ako slabnúce body. Menej výrazná časť Mliečnej cesty sa tiahne od severovýchodu skrz zenit k juhozápadu. Letný or.trojuholník klesá k záp. horizontu. Na východe sa začínajú vynárať zimné súhvezdia. V dolnej kulminácii sa nachádza Ursa Maior/Veľká medvedica /Voz/. Dominujú jesenné súhvezdia s teleskopickými planétami Urán a Neptún.
Hlavným orientačným zoskupením hviezd jesennej oblohy je Pegasov štvorec.Vytvára ho trojica hviezd zo súhv.Pegasa a jedna zo súhv.Andromedy. Celkový vzhľad týchto prepojených súhvezdí zodpovedá falošnému, väčšiemu "Veľkému vozu". Aj keď neobsahuje výrazné hviezdy, vďaka chýbajúcemu pozadiu Mliečnej cesty pôsobí pomerne nápadne a pomocou veľkých ďalekohľadov je umožnený výhľad na objekty vzdialeného vesmíru. O prvenstvo najjasnejšej hviezdy súhvezdia súperí dvojica premenných hviezd a to βPeg/Sheat a εPeg/Enif. Obe majú okolo 2,3m. Oranžový Enif má dvoch nevýrazných sprievodcov 8,7m/144"a11m/82". V blízkosti tejto trojhviezdy sa nachádza guľová hviezdokopa M15 6,5m/10´. Najpútavejší objekt tohto súhvezdia. Ľahko dostupný pre trieder ako hmlistá ploška. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší ďalekohľad nad 150mm. Vretenová galaxia NGC7331 9,5m/10x4´ je tiež výraznejšia až vo väčších prístrojoch. Ostatné vyznačené galaxie sú pre veľké ďalekohľady. "Trámová"galaxia NGC7479 11,6m/4x3´ sa nachádza južne od αPeg/Markab 2,6m. V prístrojoch nad 300mm je možné spozorovať asi 0,5°juhozápadne od galaxie 7331zo snímok známe zoskupenie piatich galaxií, tzv."Stephanov quintet". Rozprestiera sa na ploške iba 5´. Najjasnejšiou zložkou je NGC7320 13,2m/2,3x1,4m. Fyzicky však nie je súčasťou zvyšku previazanej skupiny galaxií.
•
Ani súhvezdie Andromedy nevyniká jasnými hviezdami. Pre začínajúcich pozorovateľov sú tu oveľa dostupnejšie objekty než v naväzujúcom súhv.Pegasus. Najzaujímavejším objektom súhv.And je najvzdialenejší objekt viditeľný voľným okom, a to Veľká hmlovina v Andromede, inak galaxia M31 4m/150´. Nachádza sa vo vzdialenosti 2,4 milionov svetelných rokov. Na priezračnej oblohe voľným okom ako hmlistá škvrnka. Asi najkrajšia vo veľkých binokulároch, napr.15x70. V takomto prístroji sa tiahne naprieč zorným poľom. Zraku "lahodí "kontrast medzi jemným svetlom galaxie a tmavším pozadím veľkého zorného poľa prístroja. V teleskopoch dominuje silne žiariace jadro, ktoré vypĺňa menšie zorné pole prístroja a je ťažšie odsledovať slabšie časti galaxie. Pribudne však dvojica satelitných galaxií, a to menšia kompaktne pôsobiaca M32 8,5m/4´a "plošná", náročnejšia M110 9m/10´.Tá pri nepriaznivých podmienkach ľahko splynie s jasom oblohy. Vo vrchole trojuholníka tvoreného najjasnejšou hviezdou súhv.Andromeda αAnd Alpheratz/Sirrah 2m a βPeg Sheat 2,3m, sa nachádza planetárna hmlovina NGC7662 Modrá snehová guľa 9,2m/12". Má vzhľad planetárneho minidisku v prístrojoch okolo 100mm. Vo veľkých, napr.CPC11", pribudne aj farebný odtieň, štruktúra. Pri oranžovej hviezde βAnd Mirach 2,1m sa nachádza galaxia NGC404 Mirachov duch. Hviezda síce na jednej strane uľahčuje svojou blízkosťou vyhľadanie tejto galaxie, na druhej, svojím jasom ju výrazne sťažuje. Za priaznivých podmienok test na kvalitu prístroja i pozorovateľských schopností. Najkrajšou dvojhviezdou je farebný Alamak 2,2+5m/9,6". V blízkosti širokej dvojhviezdy 56And 5,7+5,9m/200"sa nachádza veľká otvorená hviezdokopa NGC752 5,5m 50´. Objekt pre triedre, či iné širokouhlé prístroje.
Ďaľšia Veľká hmlovina sa nachádza v súhv.Triangulum/Trojuholníka, a to galaxia M33 6m/50´. Objekt s nízkou plošnou jasnosťou. Platí pravidlo o priezračnej oblohe, pri ktorej je pozorovateľná vo veľkom, tmavom zornom poli malého triedra ,napr.12x40 ako svetlý ovál a naopak, pri svetelnom smogu, zákale ovzdušia atď. splynie s jasom oblohy a neuspejete ani veľkým prístrojom. V malom poli veľkých prístrojov je aj tak prehliadnuteľná kvôli nízkemu kontrastu medzi jasom oblohy a galaxie.Vo veľkých prístrojoch je nápadná jej12´od jadra vzdialená časť označená ako NGC604 14m/1,5x1,2´. Nízky jas nech neodrádza, ide o kontrastný, neprehliadnuteľný objekt napr.v CPC11"pri použití širokouhlého okulára Luminos 82°/15mm. Galaxia M31 je však voči M33 priepastne výraznejšia, jej jadro je pozorovateľné triedrom aj pri mesačnom svite, či z nepríliš svetelného mestského prostredia. Ďaľšou dostupnou galaxiou je NGC925 10,6m/11x6m. Samotné súhvezdie vďaka trojici slabších hviezd na pustom pozadí oblohy zodpovedá tvarom svojmu pomenovaniu.
Najjasnejšou hviezdou súhv.Aries/Barana je oranžový Hamal 2m/sp.K. Dvojhviezda γAri 4,6+4,7m/7,7"sa ľahko vyhľadáva a je rozlíšiteľná malými prístrojmi.
V západnej časti súhv.Pisces/Rýb sa v súčasnosti nachádza priesečník nebeského rovníka a ekliptiky, tzv.Jarný bod. Slnko ním prechádza v čase Jarnej rovnodennosti. Kedysi sa nachádzalo v súhv.Barana. Rozdiel medzi astrologickým znamením Barana a samotným súhvezdím Barana priebežne narastá. Horoskopy to však neovplyvňuje... Typické jesenné súhvezdie tvorené slabými hviezdami. Dvojhviezda αPsc Al Risha 4,2+5,2m/1,8" je pre stredné prístroje. Pre malé prístroje sú vhodné dvojhviezdy ζPsc 5,2+6,3m/23" a ψ1Psc 5,3+5,6m/30". Galaxia M74 9,5m/8´patrí medzi náročné objekty z messierovho katalógu.
V súhvezdí Cetus/Veľryba je v súčasnosti pozorovateľná dlhoperiodická premenná hviezda οCeti/Mira 2/10,1m s periodou 331,96 dňa. Jas už klesá,nakoľko maximum bolo 24.10.2019. Najjasnejšou hviezdou je βCet/Deneb Kaitos;Dipha 2m/sp.K. Južne od nej sa nachádza galaxia NGC247 9m/20´.Vyhľadateľnejšia je M77 9m/4´.Triedrom je pekný pohľad na farebnú dvojicu αCet /Menkar 2,5m/sp.M a 93Cet 5,6m/sp.B.
Za výnimočne priaznivých podmienok nízko nad horizontom v súhv.Sculptor/Sochára je už napr.triedrom 15x70 pozorovateľá galaxia NGC253 7m/25´. Guľová hviezdokopa NGC288 8m/10´je tiež náročná na vyhľadanie.
