POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




November 2020.



        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.11          6:33       16:29
10.11          6:46       16:16
20.11          7:01       16:04
30.11          7:15       15:56

Údaje sú v SEČ. Platné pre Nové Zámky.
                 Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 14.11.2020
V apogeu: 27.11.2020
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému. Nie je všetko zlato čo sa blyští, či v noci žiari...
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa15.11.2020 kulminuje v súhv.Libra/Váhy o11h39min.59sek. vo výške 23°24´15". Svetelná vzdialenosť 8min.13,6sek. Zdanlivý priemer 1940". Pozorovateľná výrazná skupina sl. škvŕn. Pôsobivé detaili i pri pozorovaní v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/B1200C. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní.
Dňa 10.11.2020 v najväčšej západnej elongácii 19°od Slnka. Vychádza o 4:58 ako objekt -0,5m/6,8"vo fáze 0,6 v súhvezdí Virgo/Panny. Optimálny prístroj na vyhľadanie v rannom súmrakovom pásme je trieder.
Ozdoba rannej oblohy pre voľné oko. Pozorovacie podmienky sa pomaly zhoršujú. V polovici mesiaca vychádza o 4:00 v súhv.Virgo/Panny ako objekt -4m/12" vo fáze 0,85. Pohyb v blízkosti hviezdy Spica. V ďalekohľade minikotúčik krátko pred "splnom".
Zem:
Vzdialenosť od Slnka sa zmenšuje, obežná rýchlosť zvyšuje. V polovici mesiaca je to148 miliónov km/0,98au. Astronomická noc v polovici mesiaca trvá od 17:57 do 5:07 SEČ. Hodnota časovej rovnice pre sl.hodiny v AK sa zníži z -29 na -24minút. Tieň nodu sa pohybuje v severnej časti sl.hodín.
Po opozícii zdanlivý priemer, jas sa menšuje. V polovici mesiaca kulminuje o 21:24 v súhv.Pisces/Rýb ako objekt -1,6m/17". Ešte stále atraktívny, neprehliadnuteľný objekt v tejto pustej časti oblohy. Miera viditeľnosti povrchových útvarov klesá. Je ovplyvnená výkonnosťou použitého ďalekohľadu, pozorovacích podmienok a aktuálne pozorovateľnej časti povrchu planéty. Rozloženie albedových útvarov je "nerovnomerne atraktívne". Doba rotácie Marsu je 24h 37min. Využite dobré podmienky na pozorovanie, nakoľko opozície v nasledujúcich rokoch budú menej výrazné.
Mesiac:
V období pred splnom, ktorý nastane 30.11.2020 o10:30 v súhvezdí Taurus/Býka. Vzhľadom na veľkú výšku nad obzorom počas kulminácie, vynikajúce podmienky na pozorovanie.

Vesta 8m v polovici mesiaca vychádza o 23:58 v súhvezdí Leo/Leva. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca zapadá o 20:05 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt -2,1m/35". Obdobie a kvalita pozorovateľnosti sa zhoršuje. Vo väčšom triedri, napr.15x70, pozorovateľný nebodový vzhľad a pohyb štvorice mesiacov v dostatočnom časovom odstupe. Sploštenie disku planéty a dvojica hlavných pásov je viditeľná v malých ďalekohľadoch. Ďaľšie detaili ako Veľká červená škvrna počas prechodu centrálnym poludníkom a iné oblačné štruktúry v atmosfére planéty sú dostupné pre stredné/väčšie ďalekohľady. Čas prechodu nájdete napr.v časopise Kozmos. Výhodou pri pozorovaní objektov sl.sústavy je binokulárny nadstavec a najvhodnejší čas na pozorovanie detailov je počas kulminácie telesa.
V polovici mesiaca zapadá o 20:25 v súhv.Sagittarius/Strelca, ako objekt 0,6m/16", prstence 36x13". V malých ďalekohľadoch pozorovateľný mesiac Titán +8,8m. V prístrojoch okolo Ø150mm v blízkosti planéty je možné spozorovať mesiace Tethys, Dione, Rhea, Japetus. Majú okolo10,5m. Pozorovacie podmienky sa priebežne zhoršujú.
V polovici mesiaca kulminuje o 22:29 ako objekt 5,7m/3,2"v súh.Aries/Barana. Malým triedrom, napr.12x40 a za pomoci mapky identifikovateľný ako bod v poli hviezd. Ako zelenkastý minidisk pozorovateľný už v stredných ďalekohľadoch pri 80x. Farba planéty je ovplyvnená typom použitého prístroja a kvalitou zraku pozorovateľa. Osobitný odtieň má napr. v CPC11".
V polovici mesiaca kulminuje o 19:25 ako objekt 7,9m/2,3"v súhv.Aquarius/Vodnára. Ako bod je možné nájsť planétu pomocou vyhľadávacej mapky a triedra 10x50. Šedomodrastý minidisk je možné rozlíšiť strednými ďalekohľadmi nad Ø80mm pri 100x. Pohyb planét Urán, Neptún voči hviezdnemu pozadiu sa prejaví v odstupe dní.
Tabakova 8, Nové Zámky
  8.11      22:48       13:28       Posledná štvrť
15.11        6:52       16:32       Nov
22.11      13:20       23:32       Prvá štvrť
30.11      16:05         7:05       Spln
   G.Hodál
                                    Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.  V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.

Cirkumpolárnemu, t.j. u nás nikdy nezapadajúcemu súhvezdiu Cassiopeia s plochou 598 štv.stupňov patrí 25 priečka. Ide o nápadné súhvezdie v tvare W, ktorým prechádza Mliečna dráha. Vďaka tomu je bohaté nielen na hviezdy, ale i iné objekty, predovšetkým otv. hviezdokopy. Najjasnejšou hviezdou súhv.Cassiopeia je αCas/Shedir 2,2m/sp.K. Z dvojhviezd je známa farebná ηCas 3,5+7,5m/13"sp.G+M. Pri širokej, silnejším triedrom rozlíšiteľnej dvojici φCas 5+7m/134" sa nachádza pútavá otv.hv. NGC457 7m/12´. Zaujímavá je už v triedri 15x70. Ďaľšie, vyhľadateľné podobnými prístrojmi sú otv.hv.: M52 7,5m/12´, NGC663 7m/12´. Severne od hviezdokopy M52 sa nachádza dvojhviezda 4Cas 5+7,5m/99". Aj zvyšné otv.hv. vyznačené na mapke sú pomerne dostupné. Ich zjav závisí od výkonu použitej techniky. Pre výkonné prístroje je vhodná asi najbohatšia otv.hv. oblohy NGC7789 7m/15´. Obsahuje veľké množstvo slabých hviezd. Otv.hv. M103 7,5m/6´je v blízkosti hviezdy δCas 2,7m. V triedroch je spozorovateľná ako veľký hmlisttý ovál otv.hv.Stock 2 4,4m/60´. Už v stredných ďalekohľadoch rozlíšiteľná na množstvo slabých hviezd.

Naväzujúcemu súhv.Perseus s plochou 615 štvorcových stupňov patrí 24.priečka. Vďaka prechádzajúcemu ramenu Mliečnej cesty je takisto zaujímavé pre voľné túlanie sa triedrom. V blízkosti najjasnejšej hviezdy αPer/ Mirfak 1,8m sa nachádza pútavá a triedrom jednoducho vyhľadateľná otv. hviezdokopa Mel 20 1,2m/185´. Množstvo jasných hviezd vypľňajúcich  takmer celé zorné pole prístroja. Medzi historicky známe premenné hviezdy patrí βPer 2,1-3,4m Algol/Diablovo oko. Zmeny jasnosti napr.voči Mirfaku pri pravidelnom pozorovaní sú neprehliadnuteľné. Ťahákom súhvezdia je dvojitá otv.hv.NGC884+869, známejšia pod populárnym názvom χ+h Perseus. Obidve okolo 4,5m/25´. Na priezračnej tmavej oblohe ako slabé, hmlisté škvrny viditeľné voľným okom v smere k súhv.Cas. Triedrami  čiastočne rozlíšiteľné na hviezdy. Ďalekohľadom je výhodné začať pozorovať túto dvojicu pri menšom  zväčšení, ale pri väčšom zornom poli okolo1,5°, kedy sú viditeľné spoločne. A potom využiť vyššie zväčšenia na pozorovanie veľkého množstvo odlišne rozložených hviezd. Táto dvojica patrí medzi najpútavejšie objekty oblohy. Medzi βPer/Algolom a γAnd/Alamakom sa nachádza pomerne zaujímava otv.hv. M34 6m/25´. Hviezdokopy NGC1245 a 1528 sú viditeľné už v silnejších triedroch, ako napr.15x70. Pre skúsených pozorovateľov sa v tomto súhvezdí nachádza jeden z najnáročnejších objektov z Messierovho katalógu a to planetárna hmlovina M76 Malá činka 11m/2,5´. Ako to už z názvu vyplýva, nemá tvar typického minidisku, ale hmloviny.

Hlavným orientačným zoskupením hviezd jesennej oblohy je Pegasov štvorec. Vytvára ho trojica hviezd zo súhv.Pegasa a jedna zo súhv.Andromedy. Celkový vzhľad týchto prepojených súhvezdí zodpovedá falošnému, väčšiemu "Veľkému vozu". S plochou 1121štvorc.stupňov jej patrí 7. priečka z 84 súhvezdí. Aj keď neobsahuje výrazné hviezdy, vďaka chýbajúcemu pozadiu Mliečnej cesty pôsobí pomerne nápadne a pomocou veľkých ďalekohľadov je umožnený výhľad na objekty vzdialeného vesmíru. Z nich vhodné pre začínajúcich pozorovateľov s malým, alebo stredným ďalekohľadom sú dostupné M15 a NGC7331. O prvenstvo najjasnejšej hviezdy súhvezdia súperí dvojica premenných hviezd a to βPeg/Sheat a εPeg/Enif. Obe majú okolo 2,3m. Oranžový Enif má dvoch nevýrazných sprievodcov 8,7m/144"a11m/82". V blízkosti tejto trojhviezdy sa nachádza guľová hviezdokopa M15 6,5m/10´. Najpútavejší objekt tohto súhvezdia. Ľahko dostupný pre trieder ako malá, hmlistá ploška. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší ďalekohľad Ø150mm. Vretenová galaxia NGC7331 9,5m/10x4´ je výraznejšia až vo väčších prístrojoch. Ostatné vyznačené galaxie sú pre veľké ďalekohľady a za výborných pozorovacích podmienok. "Trámová"galaxia NGC7479 11,6m/4x3´ sa nachádza južne od αPeg/Markab 2,6m. V prístrojoch nad Ø300mm je možné spozorovať asi 0,5°juhozápadne od galaxie NGC7331 zo snímok známe zoskupenie piatich galaxií, tzv."Stephanov quintet". Rozprestiera sa na ploške iba 5´. Najjasnejšiou zložkou je NGC7320 13,2m/2,3x1,4m. Fyzicky však nie je súčasťou zvyšku previazanej skupiny galaxií. Vďaka pohľadu z boku je galaxia NGC7814 11,6m/4,7x2,4´ známa pod názvom Malé Sombrero.

Súhvezdiu Andromeda s plochou 722 štvorc.stupňov patrí 19.priečka.Vo vrchole trojuholníka tvoreného najjasnejšou hviezdou αAnd/Alpheratz/Sirrah 2m a βPeg/Sheat 2,5m, sa nachádza planetárna hmlovina NGC7662  9,2m/12" Modrá snehová guľa. V malých a v stredných prístrojoch má zodpovedajúci "planetárny"vzhľad. Vo veľkých, rozmazaná, zelenkastomodrá ploška. Najzaujímavejším objektom súhv.And je najvzdialenejší objekt oblohy viditeľný voľným okom, a to galaxia M31 4m/150´, známa pod názvom Veľká hmlovina v Andromede. Nachádza sa vo vzdialenosti 2,4 milionov svetelných rokov. Patrí jej prvenstvo čo sa týka veľkosti v Miestnej skupine galaxií, ktorej súčasťou je i naša Galaxia, ktorá je druhom mieste. V budúcnosti dôjde k splynutiu tejto dominujúcej dvojice. Na priezračnej oblohe M31 je viditeľná voľným okom ako hmlistá škvrna. Ľahko vyhľadateľná, neprehliadnuteľná i v malých triedroch, kde centrálnu časť vidno za mesačného svitu, či dokonca aj z mestského prostredia. Treba vychádzať od červenkastej hviezdy βAnd/Mirach 2,1m/sp.M a postupovať severne v smere hviezd μ a νAnd. Asi najkrajšia je vo veľkých binokulároch, ako napr.15x70. Tiahne sa naprieč takmer celým zorným poľom prístroja. Zrak má možnosť lepšie vnímať jemné rozdieli v jase centrálnej a okrajovej časti galaxie voči pozadiu veľkého zorného poľa triedra. Zvlášť výrazné detaili M31nie sú pozorovateľné ani vo veľkých prístrojoch, ale pribudnú jej satelity M32 8,5m/4´a M110 10m/10´a slabé hviezdy našej Galaxie. Galaxia M32 je pomerne výrazná gulička, M110 plošná, ľahko splynie s oblohou pri nepriaznivých podmienkach. V prístrojoch umožňujúcich dosiahnuť okolo 1,5°zorné pole, sa môžu zobraziť súčasne s centrálnou časťou M31. Naopak, pri veľkom zväčšení s menším poľom sa tieto doprovodné galaxie ocitnú v nečakane veľkom odstupe od jadra M31. Pri už spomínanej hviezde Mirach sa nachádza galaxia NGC404 Mirachov duch. Samotná hviezda síce na jednej strane uľahčuje svojou blízkosťou vyhľadanie tejto galaxie, na druhej, svojím jasom ju výrazne sťažuje. Za priaznivých podmienok test na kvalitu prístroja i pozorovateľských schopností. Najkrajšou dvojhviezdou súhv.And je "farebný"Alamak 2,2+5m/9,6" sp.K+B. Južne od tejto dvojice sa nachádza ďaľšia, ľahko rozlíšiteľná dvojica 56And 5,7+5,9m/200"a vblízkosti nej nachádzajúca sa otv.hviezdokopa NGC752 5,5m/50´.

Ďaľšia Veľká hmlovina sa nachádza v súhv.Triangulum/Trojuholníka a to galaxia M33 6m/50´. Vzhľadom na hodnoty zdanlivého jasu a priemeru sa zdá byť "ľahkým sústom", opak je však pravdou. Ide o jeden z najcitlivejších objektov na pozorovacie podmienky. Za priaznivých podmienok stačí napr. trieder 12x40, v ktorom sa zobrazí ako hmlistý ovál voči tmavšiemu pozadiu. Pri zákale, svetelnom znečistení atď. neuspejete ani výkonným teleskopom. Vo veľkých prístrojoch je nápadná jej časť označená ako NGC604 12m/1,9x1,2´. Využívajte na testovanie pozorovacích podmienok a tréning zraku na pozorovanie slabých objektov. Galaxia NGC925 10m/11x6m je v dosahu veľkých prístrojov. Samotné súhvezdie rozmiestnením hviezd zodpovedá svojmu názvu. S plochou 110 štvorc.stupňov je na 83.mieste. Najjasnejšou hviezdou je β Tri 3m.























.





Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
Pegasus
M15
7331
7479
M31
Alamak
752
M33
Mesiac v splne
s malým ďalekohľadom.
And Tri
Slnko Hα
Slnko
Merkúr
Venuša
Mars Urán
Vesta
Jupiter Saturn
Neptún
Cas Per
M52
M103
7789
ηCas
884+869
Mel 20
M34
M76
Obloha večer.
Slnko 5.11.2020 viz.
Slnko malým ďal.
Mesiac
2,5 dňa po nove.