POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Október 2021.


        Slnko.
Dátum:   Východ:  Západ:
  1.10          6:47       18:26
10.10          6:59       18:08
20.10          7:14       17:49
30.10          7:29       17:32

Údaje sú v LSEČ . Platné pre Nové Zámky.
                 Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:  11.9.2021
V apogeu: 26.9.2021
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému. Nie je všetko zlato čo sa blyští, či v noci žiari...
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
V polovici mesiaca kulminuje o12h33min04sek. vo výške 33°21´52"v súhv.Virgo/Panna. Svetelná vzdialenosť 8min.18sek. Zdanlivý priemer 1924". Nástup nového cyklu je už naprehliadnuteľný. Prejavuje sa takmer nepretržitým výskytom sl.škvŕn a aj výraznejšími úkazmi v čiare Hα. Škvrny sú bezpečne pozorovateľné ako drobné bodky aj triedrami z ľahko a svojpomocne vyrobiteľnými filtrami z Astrosolaru, či Solarixu, ktoré sú pred objektívmi prístroja. Nasadené filtre musia byť pevne uchytené, chyba znamená poškodenie zraku, až oslepnutie!!!  Toto pravidlo platí pre všetky typy ďalekohľadov. Malé zväčšenie je kompenzované stereo vnímaním vo veľkom zornom poli.  Pútavým zážitkom je sledovanie prechádzajúcej oblačnosti. V súčasnosti (11.10.2021)sl.škvrna AR1882 skrz filter viditeľná voľným okom! Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní.
V období okolo 9.10.2021 nepozorovateľný, nakoľko je v dolnej konjukcii so Slnkom. Obdobie pozorovateľnosti je okolo 25.10.2021, kedy je v najväčšej západnej elongácii 18°. Vychádza o 5:38 v súhvezdí Virgo/Panna, ako objekt -0,6m/7" vo fáze 0,6. Výhodou "ranných"elongácii je možnosť ešte za tmy pomocou hviezd určiť oblasť objavenia sa planéty. Prínosom je aj pokojnejšia ranná atmosféra a možnosť pozorovať planétu kým ju neprežiari denné svetlo. Hlavnou podmienkou je priezračná atmosféra a neclonený výhľad k patričnej oblasti horizontu.
V polovici mesiaca zapadá v súhv.Virgo/Panny o 19:37 ako objekt -4,3m/22"vo fáze 0,56. Planétu vďaka vysokému jasu je možné vpľným okom pomerne rýchlo nájsť vo večernom súmrakovom pásme. Tesne nad obzorom planéta v ďalekohľade vplyvom refrakcie a scintilácie atmosféry vytvára zaujímavé farebné efekty. Obdobie podpriemernej viditeľnosti tejto planéty. Dňa 29.10.2021 v najväčšej východnej elongácii 47°.
Zem:
Vzdialenosť od Slnka sa zmenšuje, obežná rýchlosť vzrastá, výška kulminácie klesá. Dĺžka astronomickej noci v polovici mesiaca trvá od19:40 do 5:24. Dňa 31.10.2021 prechod na SEČ, o 3:00 LSEČ sa hodiny vrátia na 2:00. Tieň nodu na sl.hodinách v AK sa odpútava od čiary rovnodennosti a dráha sa mení na krivku v severnej časti hodín. Hodnota časovej rovnice pre sl.hodiny sa zvýši z -23 na -29 minút. Maximálny rozdiel v roku.
Dňa 8.10.2021 v konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný.
Mesiac:
Začala lunácia č.1222. V období pred splnom, ktorý nastane dňa 20.10.2021 o16:56 v súhv.Pisces/Rýb.
V polovici mesiaca Ceres 8m vychádza o 20:37 v súhv.Taurus/Býka. Pallas 9,2m kulminuje o 21:55 v súhv.Pisces/Rýb.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca kulminuje o 20:50 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt -2,6m/44". Štvorica galileových mesiacov pozorovateľná už kvalitným triedrom, napr.12x40. Dvojica hlavných pásov viditeľná malým refraktorom, napr. CZJ 50/540mm. Ďaľšie detaili, ako napr.slávna Červená škvrna počas prechodu hlavným poludníkom, sú pozorovateľné strednými a veľkými ďalekohľadmi. Časy úkazov štvorice mesiacov a prechodu červenej škvrny je možné vyhľadať na internete, v odborných časopisoch, v astronomických ročenkách.
V polovici mesiaca kulminuje o 19:47 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt 0,5m/17", prstence 39x13". Pohyb mesiaca Titán priebežne pozorovateľný triedrom. Ďaľšie mesiace, ako napr.Rhea, Dione, Japetus,Tethys sú pozorovateľné strednými a veľkými ďalekohľadmi, nakoľko ich zdanlivý jas je okolo 11m. Nachádzajú sa v blízkosti planéty na rozdiel od Jupiterových mesiacov, ktoré sa v elongácii vzďaľujú viac od planéty.
V polovici mesiaca vychádza o 18:39 v súhv.Aries/Barana ako objekt 5,7m/3,7". Bystrozraký pozorovatelia sa ho môžu pokúsiť vyhľadať voľným okom. Vyhľadanie a identifikácia pomocou malého triedra a mapky ako bodu v poli hviezd je pomerne jednoduché. Nebodový vzhľad nadobúda v stredných a veľkých ďalekohľadoch. Farba kotúčika planéty je tiež ovplyvnená zrakom pozorovateľa a typom použitej techniky. Zvyčajne má osobitný zelenkastý odtieň.
V polovici mesiaca kulminuje o 22:38 v súhv.Aquarius/Vodnára ako objekt  7,8m/2,3". Vyhľadanie za pomoci triedra a mapky je už vzhľadom na menší jas náročnejšie ako v pripade planéty Urán. Takisto zmena polohy vyžaduje väčší časový odstup. Ako šedomodrastý minikotúčik sa zobrazí v stredných, ale výraznejšie až vo veľkých ďalekohľadoch.
Tabakova 8, Nové Zámky
  6.10         6:27       18:37       Nov
13.10      15:16       23:35       Prvá štvrť
20.10      18:03         6:42       Spln
28.10      23:06       14:37       Posledná štvrť
   G.Hodál
                                    Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.  V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
                                                                                             
                                                                  Zaujímavé objekty oblohy.
V skorých večerných hodinách je Letný or.trojuholník stále vysoko nad obzorom v západnej časti oblohy. Väčšia "hĺbka" astronomickej noci zabezpečuje pri priezračnej, neosvetlenej oblohe vynikajúcu príležitosť na sledovanie Mliečnej cesty voľným okom, alebo triedrom. Odmenou sú mračná hviezd, hmlisté škvrny objektov vzdialeného vesmíru a aj tmavé tiene  nesvietiacej medzihviezdnej hmoty.Vynikajúcou pomôckou je lehátko so staviteľnou opierkou hlavy, umožňujúce vyhnúť sa namáhavej, krkolomnej polohe pri pozorovaní v blízkosti zenitu. Vo východnej časti oblohy stúpajú menej výrazné súhvezdia jesennej oblohy s orientačným Pegasovým štvorcom. Ozdobou južnej časti oblohy sú planéty Jupiter a Saturn, ktoré v súčasnosti uľahčujú orientáciu v súhv.Vodnára a Kozorožca..

Najjasnejšou hviezdou rozsiahleho ekliptikálneho súhv.Aquarius s plochou 980štvorc.stupňov, ktorej patri 10.priečka, je βAqr Sadalsuud 2,9m. Severne od nej sa nachádza triedrom, ako hmlistá škvrna viditeľná guľová hviezdokopa M2 6,5m/10´. Na hviezdy ju spoľahlivo rozlíšia výkonnejšie ďalekohľady o priemere objektívu Ø250mm. Súhvezdie je známe množstvom dvojhviezd, medzi ktoré patrí napr. na nebeskom rovníku ležiaca ζAqr 4,3+4,5m/2,5". Preto je možné ju využívať na určovanie praktického zorného poľa ďalekohľadu podľa pravidla: Čas prechodu hviezdy stredom zorného poľa okulára meraného v sekundách násobíme15, výsledok delíme 60 a dostaneme veľkosť zorného poľa v oblúkových minutách. Merania sa vykonávajú počas kulminácie hviezdy. Západne od υAqr 4,5m sa nachádza až trojica objektov vzdialeného vesmíru. Najzaujímavejšia je planetárna hmlovina  NGC7009 Saturn 9m/36"."Planetárny"minidisk je rozlíšiteľný aj menšími prístrojmi, jemné detaili najvýkonnejšími amatérskymi prístrojmi. Asterizmus M73 8,5m/2,5´je rozlíšiteľný ďalekohľadom okolo Ø80mm. Ide štvoricu hviezd v tvare Y. V takomto prístroji ako malú, slabú, hmlistú škvrnu zaregistrujeme najslabšiu guľovú hviezdokopu z Messierovho katalógu a to M72 9,5m/4´. V južnej časti súhv.Aqr sa nachádza z obrázkov známa p.h. NGC7293 Helix 7m/15´. Vizuálne je to o pozorovacích podmienkach. Na tmavej priezračnej oblohe v čase kulminácie, ako slušný matný oválik už v triedri 12x40. Prízemný opar, svetelné znečistenie  znemožňujú jeho vyhľadanie aj podstatne výkonnejšími prístrojmi, keďže ide o objekt s nízkou plošnou jasnosťou. Pri manuálnom vyhľadávaní sú nápomocné hviezdy južne ležiaceho súhvezdia Piscis Austrinus/Južná Ryba.

Nízko nad horizontom kulminuje súhv.Capricornus/Kozorožca. S plochou 414 štvorc.stupňov je na 40.mieste a tvarom pripomína deltaplán. Najjasnejšou hviezdou je až netradične premenná δCap/Deneb Algedi 2,8-3,1m. Kvalitu vášho zraku preverí oranžová dvojica  α2+1Cap 3,6+4,2m/6,4´. Okrem tejto optickej dvojice spoločne v zornom poli triedra uvidíte aj južne ležiacu dvojhviezdu βCap 3,1+6,1m/205". Ešte južnejšie sú dvojice ρCap 4,8+6,6m/257"a οCap 5,9+6,7m/22". Nevýrazná guľ. hviezdokopa M30 7,5m/8´je náročným objektom vzhľadom na malú výšku nad obzorom. V tomto ekliptikálnom súhvezdí sa v minulosti nachádzalo Slnko počas Zimného slnovratu. Pamiatkou na tie časy je obratník Kozorožca na glóbusoch, mapách. V súčasnosti sa bod Zimného slnovratu nachádza v súhvezdí Sagittarius/Strelca.

Súhvezdie Piscis Austrinus s plochou 245 štvorc.st. je na 60.priečke. Najjasnejšou hviezdou je αPsA Fomalhaut 1,2m/sp.A. V tejto nevýraznej časti oblohy nízko nad horizontom pôsobí výrazne. Dvojhviezda βPsA 4,3+7,8m/4,1" je vzhľadom na malú výšku nad obzorom ťažko rozlíšiteľná.

Najrozsiahlejším súhvezdím Letného or.trojuholníka s plochou 804 štvorcových stupňov /16.priečka, je u nás v zenite kulminujúce súhv.Cygnus/Labuť. Voľným okom je možné vnímať nerovnomerný jas prechádzajúceho ramena Mliečnej cesty s výraznou  deliacou Veľkou tmavou trhlinou v okolí hviezdy γCygni. Triedrom je možné pozorovať nielen bohaté hviezdne polia, hviezdokopy, tmavé i svetlé hmloviny, ale i napr. farebnú trojhviezdu o1Cyg 3,8+7m/107"sp.K/B+4,8m/336"sp.A. Hviezda o2Cyg 4m/sp.K sa nachádza zhruba 1°od spomínanej trojice. V blízkosti dvojhviezdy ω2Cyg 5,4+6,6m/256"sp.M+A , sa nachádza ω1Cyg 4,9m/sp.B . Obidve spomínané zoskupenia hviezd sa zobrazia naraz v 5°poli triedra. Najkrajšou dvojhviezdou asi nielen tohto súhvezdia, ale možno aj oblohy je βCyg Albireo 3,1+5,1m/34,5" sp.K+B. Dá sa rozlíšiť triedrom napr.15x70, ale vo výhode je predsa čo i len malý teleskop na montáži. Ide o výraznú, farebnú dvojicu v pozadí s množstvom slabých hviezd. Známa a aj pekná v ďalekohľade je oranžová dvojhviezda 61Cyg 5,2+6,1m/31,6". Pri tejto hviezde sa v roku 1838 podarilo prvý raz v histórii určiť paralaxu hviezdy. Vzdialenosť vyšla na 10,4 sv.rokov. V súčasnosti to vychádzana 11,4 sv.r. Voľným okom 61Cyg vidno ako slabú hviezdu a označujú ju aj ako Letiacu hviezdu, vďaka pohybu 5,2"za rok, čo  je pozorovateľné aj strednými ďalekohľadmi. Stačia kresby, či snímky v dostatočnom časovom odstupe. Najjasnejšou hviezdou tohto súhv. je východný člen Letného orientačného trojuholníka Deneb 1,3m. Medzi ním a ξCyg 3,7m je populárna hmlovina NGC7000 5m/120´Severná Amerika. Tento objekt je zdrojom veľkých diskusií, čo sa týka vizuálnej viditeľnosti. Názory sú už od pozorovateľnosti voľným okom, až po zachytenie iba snímkou. Za naozaj priaznivých podmienok pomocou triedra15x70 je pozorovateľné nerovnomerné "hmlisto". V oblasti "Mexika" je aj tmavá hmlovina, voči ktorej sa dá ľahšie predstaviť rozloženie hmloviny. Problémom je, že hmlovina plynule prechádza v severnej časti do hmlistého pozadia slabých hviezd. Do podobnej kategórie patrí komplex tzv.Riasových hmlovín NGC6992/5 a 6960, vizuálna pozorovateľnosť je jednoznačná. Nachádzajú sa v poli o priemere 2,5°. Prekvapivo v "antiďalekohľade" pre takéto objekty, t.j. v SW MAK180/2700+okulár Celestron Omni 32mm, pôsobia ako jemne osvetlené, čiastočne rozptýlené stopy kondenzačných čiar po lietadle. Dvojhviezda 52 Cyg 4,2+9,4m/6" uľahčuje vyhľadanie NGC6960 7m/210x160´, ale svojím jasom sťažuje pozorovanie tejto menej kontrastnej hmloviny než aká je NGC6992 8m/60´. Tieto hmloviny-pozostatky supernovy sa tiahnu na niekoľko "zorných polí"v spomínanom prístroji a vo výkonnejšom CPC 11" je to ešte zaujímavejšie. Pre ďalekohľady okolo priemeru Ø120mm, ako napr. MDN120, je zaujímavá planetárna hmlovina NGC7027 9m/20". Pri patričnom zväčšení pripomína naozaj kotúčik planéty. V CPC11" pomerne výrazný, zelenkastý odtieň.  Pútavá je napr.Blikajúca planetárna hmlovina NGC6826 9m/30". V prístrojoch okolo Ø250mm priamym pohľadom vidno centrálnu hviezdu, ale takmer bez hmloviny, pri "bočnom astronomickom" vnímaní hmlovinu bez hviezdy. Ide o veľmi zaujímavý a výrazný efekt súvisiaci s naším zrakom pri vnímaní osobitného svetla planetárnych hmlovín. Nachádza sa v blízkosti dvojhviezdy 16Cyg 6+6,2m/40". Pokiaľ pri túlaní  triedrom po tomto súhvezdí natrafíte na tmavšie, pomerne izolované oblasti s malým počtom hviezd, tak sa nejedná o chybu zraku. Ide o tmavé hmloviny, ktoré z neznámych príčin nie sú spomínané v bežných sprievodcoch oblohou. Ich pozorovanie vyžaduje priezračnú, bezmesačnú, bez svetelného znečistenia oblohu. Výhodou je však použitie bežne dostupnej techniky a na tie najznámejšie stačia triedre. Ono hľadať niečo tmavé na tmavej oblohe sa zdá byť proti logike, ale obloha v prístroji až taká tmavá nie je. Treba skúšať tmavé hmloviny v okolí π1+2 Cyg.  Z dvoch mesieroviek nachádzajúcich sa v tomto súhvezdí je výraznejšia otv.hv. M39 5m/30´.Vďaka pomerne jasným hviezdam a veľkej ploche vhodnejšia pre menšie prístroje. Otvor. hv. M29 7m/6´pripomína miniatúrne Plejády. V malých prístrojoch sa javí ako slabá škvrna vo výraznom poli hviezd Mliečnej cesty. Vzhľad súhvezdia mení dlhoperiodická premenná hviezda χCyg 3 až14m/per.406 dní. Zoznam zaujímavostí v tomto súhvezdí týmto prehľadom nie je ani zďaleka vyčerpaný. Pre pozorovateľa z našej zemepisnej šírky patrí súhv.Labute medzi najatraktívnejšie na oblohe a výber objektov treba prispôsobiť pozorovacím možnostiam a použitej technike.

.Najjasnejšia hviezda súhvezdia Sagitta /Šíp je γSge 3,5m. Vďaka rozmiestneniu hviezd zodpovedajúcemu svojmu názvu je toto malé súhvezdie 80štv.s/86 priečka, pomerne vyhľadateľné. Nachádza sa v ňom zaujímavá, v súčasnosti klasifikovaná ako veľmi asymetrická, guľ.hviezdokopa M71 8m/8´. Na základe tohto ide o najrozlíšiteľnejšiu guľovú hviezdokopu severnej oblohy, stačí napr.MDN120 pri 80x.

Planetárna hmlovina M27 Dummbell 8m/8´v nenápadnom súhv.Vulpecula/Líšky, je ako slabá škvrna viditeľná v triedri. Vo veľkom ďalekohľade patrí medzi najkrajšie objekty oblohy. V nich je čitateľný tvar činky,či presýpacích hodín. Skrz slabšie časti hmloviny presvitá pozadie hviezd Mliečnej desty. Nachádza sa zhruba 3,5° severne od hviezdy γSge.
Asterizmus Cr399 3,6m/140x50´známy ako Vešiak, je vhodný pre malé triedre.
Otv.hviezdokopa NGC6940 7m/20´je vyhľadateľná triedrom ako hmlistá ploška, ale pôsobivá je vďaka množstvu hviezd až v silnejších prístrojoch.
Súhv.Vulpecula s plochou 268 štvorcových stupňov patrí 55 priečka.

Druhou najjasnejšou hviezdou a zároveň južným členom letného orientačného trojuholníka je Altair 0,76m/sp.A zo súhv.Aquila/Orla. Súhvezdiu s plochou 652 štvorcových stupňov patrí  22. priečka. Súhvezdie vďaka prechádzajúcemu ramenu Mliečnej cesty leží v bohatej oblasti na slabé hviezdy. Oblasť pútavá pre voľné túlanie sa triedrom. Objekty hlbokého vesmíru v tomto súhvezdí sú však skôr pre výkonnejšie prístroje. Paradoxne najzaujímavejším útvarom je tmavá hmlovina B142/143 v okolí oranžovej hviezdy γAql Tarazed 2,7m/sp.K. Za priaznivých podmienok sa v zornom poli napr. triedra 12x40 javí ako tmavý ovál. Pomáha jemný pohyb prístrojom, vďaka čomu sa hmlovina oddelí od jasnejšieho pozadia slabých hviezd. V tiahnucom sa ramene Mliečnej cesty je dostupných viacero takýchto objektov. Vyžadujú však výkonnejšie prístroje, napr.15x70 a naozaj tmavú, priezračnú oblohu. B142 je vhodná na nácvik vyhľadávania tejto kategórie objektov hlbokého vesmíru.

Malé letné súhvezdie Delphinus/Delfín je pomerne výrazné, nakoľko sa nachádza v oblasti bez jasných hviezd a pozadia Mliečnej cesty. S plochou 189 štvorcových stupňov jej patrí 69.priečka. Jej kosoštvorcová časť sa zmestí do zorného poľa triedra a v niektorých zdrojoch nesie označenie "Jóbova truhla". Najjasnejšia hviezda je βDel 3,6m. Dvojhviezda γDel 4,3+5,2m/9"je rozlíšiteľná prístrojmi okolo Ø50mm. Z objektov vzdialeného vesmíru je najdostupnejšia guľová hviezdokopa NGC6934 8,8m/6´. Dá sa vyhľadať za pomoci napr.MDN120, ako hmlistá gulička. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší prístroj. Guľ.hviezdokopa NGC7006 je ešte menšia a slabšia 10,6m/2,2´. Planetárne hmloviny v tomto súhvezdí sú zaujímavé vo veľkých prístrojoch. Planetárna hmlovina NGC6891 11,7m/14"sa javí ako klasická gulička. Vďaka farebnému odtieňu je známa NGC6905 11,9m/39" Modrý záblesk.









Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".

MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
Cygnus
6826
Albireo
61Cyg
7000
M29
M39
Riasy
Vul Del Aql
M27
B142
Úprava binokuláru.
Obloha večer
Slnko
Merkúr
Venuša
Jupiter Saturn Pallas
Urán
Neptún Ceres
Aquarius Capricornus
M2
M30
M73
7293
PsA 7293
Mesiac nad horizontom
Mliečna dráha
Slnko 9.10.2021
Krátko pred pr.štvrťou.