Aj v júli je čas na pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru obmedzené na krátke, ale už pomaličky sa rozširujúce okno astronomickej noci okolo polnoci. Mliečna cesta sa tiahne od severného horizontu, naprieč oblohou, po južný. Prechádza súhvezdiami:Auriga,Perseus,Cassiopeia,Lacerta,Cygnus,Sagitta,Aquila,Scutum,Sagittarius. V striebristom páse za pomoci triedra je možné vidieť nielen veľké množstvo hviezd, ale i iných objektov. Východnú časť súhvezdia Serpens/Had osobitne označovaného ako Serpens Cauda/Chvost Hada, uzatvára pekná, malými prístrojmi rozlíšiteľná dvojhviezda θSer/Alya 4,6+5m/22". Táto biela dvojica je dôležitým východiskovým bodom pre vyhľadanie trojice zaujímavých, ale prekvapivo nie príliš populárnych objektov. Otvorené hviezdokopy IC4765 5,5m/60´a NGC6633 5m/20´sú dostupné a na hviezdy rozlíšiteľné už triedrami. Prvá z nich je plošná, guľovitá, tvorená s množstvom slabších hviezd. Druhá, už v naväzujúcom súhv.Ophiuchus/Hadonosa, NGC6633 tvoria aj výraznejšie hviezdy usporiadané do obdľžnikovitého tvaru. V silnejších prístrojoch je vhodnejšie využívať širokouhlé okuláre. Je zaujímavé, že nie sú v M katalógu, či prvá z nich dokonca ani v NGC. Planetárna hmlovina NGC6572 9m/12" je už pre teleskopy s možnosťou vyššieho zväčšenia. Patrí medzi "najzelenšie"guličky. V predľžení tejto trojice objektov pri βOph 2,8m, je pre triedre vhodná otv.h. IC4665 5m/50´. Ide nápadnú skupinu malého počtu jasnejších hviezd. Medzi ňou a známou dvojhviezdou 70 Oph 4,2+6m/6",sa nachádza najbližšia z Európy viditeľná hviezda, tzv.Barnardova šípka. Keďže ide o červeného trpaslíka, jeho jasnosť je iba 9,6m, čo je pre ďalekohľady aspoň ∅80mm. Ide zároveň o hviezdu s najväčším vlastným pohybom, 10" ročne.V letných mesiacoch, v júli okolo polnoci, kulminuje nízko nad južným obzorom súhvezdie Sagittarius /Strelca. V smere tohto súhvezdia sa nachádza centrum našej Galaxie. Z tohto dôvodu je možné malými prístrojmi pozorovať za priaznivých podmienok v tejto časti oblohy množstvo hviezd, hviezdokôp, hmlovín. To však nebýva často a preto treba byť v strehu, keď je obloha priezračná, nerušená mesačným svitom či svetelným smogom. Samozrejme musíte mať odkrytý horizont a tiež voľno. Dobrým testom na priezračnosť oblohy sú od nás zreteľne viditeľné kopce pri horizonte. Smer Nitra, Štúrovo. Najjasnejšou hviezdou tohto súhvezdia je netradične až εSgr Kaus Australis 1,8m. Otvorené hviezdokopy M23 6m/25´, M25 5,5m/30´, hviezdny mrak M24 4m/100´sú rozlíšiteľné na hviezdy už napr.triedrom 12x50. Hmloviny M8Lagúna 5m/60´+M20 Trifid 7m/25´sa zobrazia v súčasne v zornom poli takéhoto prístroja. Guľovú hviezdokopu M22 5m/20´, alebo hmlovinu M17 Omega 6m/40´ ako hmlisté škvrny, tiež nájdete triedrom. Množstvo a prekreslenie detailov v horeuvedených, či v ďaľších objektoch ako napr. M55,M54,M70,M69 a v iných, závisí od výkonu použitej techniky. Napr. v CPC 11" v Lagúne rozlíšite svetlé i tmavé časti a pridá sa na jasné hviezdy rozlíšená hviezdokopa NGC6530 4,6m/15´. Guľová hviezdokopa M22 vo veľkých prístrojoch konkuruje M13, nevýhodou je jej jas zoslabujúca hrubá vrstva atmosféry. Hmlovina Omega má tiež zaujímavú štruktúru. Severne od Omegy, už v súhv.Serpens, sa nachádza menej kontrastná Orlia hmlovina M16 6m/25´, ktorá je spojená s otvorenou hviezdokopou.
