POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Apríl 2020.



        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.4          6:25       19:18
10.4          6:07       19:31
20.4          5:48       19:45
30.4          5:30       20:00

Údaje sú v LSEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:  7.4.2020
V apogeu: 20.4.2020
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa 15.4.2020 Slnko kulminuje o12h.47min.16sek. vo výške 52°2´43" v súhv.Pisces/Rýb. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.16sek. Zdanlivý priemer 1913". Po dlhej dobe drobné sl.škvrny. Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Zvyčajne sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !

Dňa11.4.2020 v najväčšej západnej elongácii 22°. Vzhľadom na nepriaznivé geometrické podmienky nepozorovateľný.
Neprehliadnuteľná v úlohe Večernice. Obdobie pozorovateľnosti po elongácii so Slnkom sa skracuje. V polovici mesiaca zapadá o 23:58 ako objekt -4,5m/31" vo fáze 0,37 v súhv.Taurus/Býka. Aj v malých ďalekohľadoch je možné sledovať narastajúci zdanlivý priemer a fázu idúcu do "novu".
Zem:
V polovici mesiaca skracujúca sa astronomická noc trvá od 21:30 do 3:50. Hodnota časovej rovnice pre sl. hodiny v AK sa priebežne zväčší -9 na -15minút. Tieň nodu sa pohybuje južne od čiary rovnodennosti.Vzdialenosť od Slnka 150 miliónov km/1AU.

V polovici mesiaca vychádza o 3:31 ako objekt 0,6m/7"v súhv.Sagittarius/Strelca. Na pozorovanie detailov zdanlivý piemer je ešte malý, ale vzrastajúcim sa červenkastým jasom už konkuruje najjasnejším hviezdam.
Mesiac:
V období pred splnom. Ten nastane v súhv.Virgo/Panna 8.4.2020 o 4:35.
V polovici mesiaca Vesta 8,5m zapadá o 23:23 v súhv.Taurus/Býka. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
Pozorovateľný na rannej oblohe.V polovici mesiaca vychádza o 2:42 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt -2,2m/38". Vo väčšom triedri napr.15x70, pozorovateľný nebodový vzhľad a pohyb štvorice mesiacov v dostatočnom časovom odstupe. Sploštenie Jupitera a dvojica hlavných pásov je viditeľná v malých ďalekohľadoch. Ďaľšie detaili ako červená škvrna počas prechodu centrálnym poludníkom a iné oblačné štruktúry v atmosfére planéty sú dostupné pre stredné/väčšie ďalekohľady. Výhodou je binokulárny nadstavec.
V polovici mesiaca vychádza o 2:58 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt 0,6m/17", prstence 37x13". V malých ďalekohľadoch pozorovateľný mesiac Titán +8,8m. V prístrojoch okolo 150mm v blízkosti planéty je možné spozorovať mesiace Tethys,Dione Rhea. Majú okolo10,5m.
Dňa 26.10.2020 v konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný.
Po konjukcii so Slnkom vychádza zhruba hodinu pred východom Slnka, prakticky nepozorovateľný.
Tabakova 8, Nové Zámky
  1.4       11:00         2:33       Prvá štvrť
  8.4       19:58         6:38       Spln
15.4         3:01       11:37       Posledná štvrť
23.4         6:15       20:07       Nov
30.4       10:56         2:12       Prvá štvrť
   G.Hodál
                                     Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.  V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.

Venuša v úlohe Večernice po Slnku a Mesiaci je dominujúcim objektom večernej oblohy. Uhlová vzdialenosť od Slnka klesá, tým pádom obdobie pozorovateľnosti sa skracuje. Planéty Jupiter,Saturn a Mars na rannej oblohe vytvárajú neprehliadnuteľný, meniaci sa trojuholník umožňujúci sledovať vlastný pohyb týchto "bludičiek". Nevýrazná Mliečna dráha sa tiahne paralelne so západným horizontom. Zimný orientačný šesťuholník s farebne odlíšiteľnými hviezdami je nad západným horizontom. Vo východnej časti oblohy je pozorovateľný jarný orientačný trojuholník. Obdobie astronomickej noci sa skracuje a vďaka prechodu na LSEČ sa posúva o hodinu. Tzv.ekonomika prevláda nad biorytmom...


Medzi slabé zimnojarné súhvezdia patrí súhv.Cancer/Rak. Na glóbusoch, či mapách je dodnes vyznačený obratník Raka, pamiatka na slávne časy, keď sa v ňom Slnko nachádzalo počas Letného slnovratu. V súčasnosti sa tento bod vplyvom precesie presunul do súhv.Taurus/Býka. Jej najjasnejšou hviezdou je βCnc Altarf  3,5m. Pomerne známa je dvojhviezda ιCnc4+6,6m/30". V blízkosti nej je široká dvojica ρ1Cnc so zložkami 6+6,2m/275". Do tretice je tam, ale už pre výkonné teleskopy okolo 150mm, 57Cnc 6+6,4m/1,5". Dve zložky trojhviezdy zCnc 5+6,1m/5,9" Tengman, rozlíšia malé prístroje, na rozlíšenie jasnejšej zložky je nutný prístroj nad 150mm, nakoľko sprievodca 6m je v súčasnosti vzdialený okolo 1,1". Najznámejším objektom súhv.je otv.hv.M44 Praesepe 3,5m/80´, známa pod názvom Jasličky, či Včelí úľ. Za priaznivých pozorovacích podmienok viditeľná voľným okom ako hmlistá ploška. Nachádza sa zhruba v strede spojnice medzi Polluxom zo súhv.Geminy a Regulusom zo súhv.Leo. Najkrajšia je asi v triedri, kde ju vidno naraz celú, rozlíšenú na hviezdy a vyniká voči "pustému" okoliu. Pôsobivejšia je v ďalekohľadoch, ale iba v ktorých je možné dosiahnuť zhruba 1,5°zorné pole. Centrálna časť hviezdokopy pripomína ">"Hyád. Využíva sa pri testovaní prístrojov na dosah v magnitúdach. Neslobodno však zabudnúť na pozorovacie podmienky, t.j." tmavosť "oblohy a hviezdokopa by mala kulminovať. Slabšia, ale vo väčších prístrojoch je zaujímavá hviezdokopa M67 7m/20´. Ako hmlistú plošku ju vidno aj v triedri 10x50.

Severne od vyššie spomínaných dvojhviezd zo súhv.Cnc, ale už v súhvezdí Lynx/Rysa je galaxia NGC2683 9,7m/9x2,5´.Nerovnomerne jasný, podlhovastý tvar je prístupný pre veľké prístroje. Rys je "doplnkové" súhvezdie so slabými hviezdami.

Pod Cnc sa začína najväčšie súhvezdie oblohy Hydra a to skupinou 6 hviezd označovaných ako hlava Hydri, niekde aj ako Jóbova truhla. Vynikne v malých triedroch napr.7X50 zo 7°zorným polom. Jej súčasťou je dvojhviezda εHya 3,4+7m/3"vhodná pre stredné ďalekohľady. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je oranžový Alphard/Osamelý 2m/sp.K. V blízkosti αHya je široká dvojhviezda 27Hya 4,8+7m/230" rozlíšiteľná triedrom. Juhozápadným smerom na ceste k otvorenej hviezdokope M48 5,5m/40´je trojica hviezd známa pod názvom C Hya. Aj tieto objekty sú vyhľadateľné triedrom. Najzaujímavejším objektom v juhozápadnej časti súhvezdia je planetárna hmlovina NGC3242 Jupiterov Duch 9m/48". Dojem z tohto zaujímavého objektu znižuje menšia výška nad horizontom.Vďaka severne ležiacej oranžovej hviezde μHya 3,8m/sp.M, je táto výrazná ph pomerne ľahko vyhľadateľná.

Medzi "doplnkové"súhvezdia patrí tiež nenápadné súhvezdie temnej, jarnej oblohy Sextans. Najjasnejšia αSex, má iba 4,5m. Pre veľké, výkonné prístroje ako napr.CPC11", je Vretenová galaxia NGC3115 9,5m/5´.

Vlajkovou loďou jarnej oblohy je u nás cirkumpolárne, v zenite kulminujúce súhvezdie Ursa Maior/Veľká  Medvedica. Jej najvýraznejšia časť tvorená siedmimi hviezdami je známa ako Veľký voz. V prípade tejto skupiny hviezd ide o jeden z mála prípadov, keď hviezdy súhvezdia sú naozaj  previazané, nakoľko sú členmi otvorenej, tzv.pohybovej hviezdokopy Cr285 0,4m/1400´.  Celkovo UMa je tretím najväčším súhvezdím oblohy. V smere päťnásobne predľženej spojnice hviezd α a βUMa sa nachádza orientačná hviezda Polaris zo súhv.Ursa MinorMalý/Medveď. Dvojhviezda Mizar+Alcor 2,1+4m/11,8´ je známa ako "skúšač zraku". Ľudia s dobrým zrakom v blízkosti Mizara zaregistrujú hviezdu Alcor.Táto dvojica i v najmenších prístrojoch je už jednoznačná. V malom ďalekohľade o priemere Ø50mm sa ešte samotný Mizar delí na zložky 2,3+4m/14,4". Zlatožltá dvojhviezda  ξUMa 4,3+4,8m/2" je v súčasnosti rozlíšiteľná prístrojmi okolo Ø100mm. Z messierovho katalógu hmlovín a hviezdokôp je dvojhviezda M40 9+9m/50". Z objektov vzdialeného vesmíru je najzaujímavejšia dvojica galaxií  M81 7m/20´a M82 8,5m/10´. Obidve ako malé hmlisté škvrny vyhľadateľné triedrom 10X50. Vo výkonnejších prístrojoch je zaujímavejšia aktívna "vybuchujúca" galaxia M82. Má podlhovastý, svetelne členitý tvar. V blízkosti tejto  dvojice sa nachádzajú aj menšie satelitné galaxie.Teoreticky vyzerá príťažlivo galaxia M101 8m/20´. Ide však o objekt s nízkou plošnou jasnosťou, takže vyžaduje kvalitné pozorovacie podmienky, inak splýva s oblohou. Za priaznivých podmienok stačí na jej spozorovanie aj trieder,v zornom poli ktorého je dostatok priestoru na odlíšenie svitu pozadia oblohy od samotnej galaxie. Tá sa javí ako svetlý ovál. Planetárna hmlovina M97 11m/3´Sovia je vyhľadateľná napr.v MDN120. Ako slabá, podlhovastá sa v takomto prístroji javí aj galaxia M108 10m/8´. Aj ostatné, na mapke zobrazené objekty sú dostupné pre prístroje podobného výkonu.





























.





Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
Obloha večer
Slnko
Venuša
Mars Jupiter Saturn
Vesta
Cancer
M44
M44
M67
2683
Hya Sex
M48
3115
3242
Ø
UMa
ξUMa
MizarAB+Alcor
M81+82
M97+108
Prechod Venuše M45
4.4.2020 Venuša+M45