POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
PHOTO ARCHYVAS
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Jún 2018.

        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.6         4:52        20:39
10.6         4:48        20:46
20.6         4:48        20:50
30.6         4:51        20:50

Údaje v LSEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 15.6.2018
V apogeu: 2. a 30.6.2018
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa 21.6.2018 Letný slnovrat, začiatok astronomického leta. Slnko dosahuje maximálnu výšku nad obzorom. Kulminuje o12h49min9sek. vo výške 65°27´42"v súhv.Taurus/Býka. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.27sek., zdanlivý priemer 1889". Výskyt slnečných škvŕn je v súčasnosti minimálny. Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty,chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !
Dňa 6.6.2018 v hornej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný. Objaví sa až koncom júna vo večernom súmrakovom pásme ako objekt 0m/6" v súhv.Cancer/Raka.
V polovici mesiaca zapadá o 23:20 v súhv.Cancer/Raka ako objekt -4m/14", vo fáze 0,7. Neprehliadnuteľná jasom i výrazným pohybom na západnej oblohe. Fáza blížiaca sa do prvej štvrti je už v ďalekohľade nápadná.
Zem:
Vzdialenosť od Slnka sa zvýši na vyše152milionov km, obežná rýchlosť klesne na minimum. Obdobie astronomickej noci je v období okolo Letného slnovratu minimálne ,v polovici mesiaca je od 0:15 do 1:15 .Tieň nodu na slnečných hodinách v AK sa bude pohybovať krivkou Letného slnovratu. Hodnota časovej rovnice pre SH v AK klesne z -15 na -9minút.
V polovici mesiaca vychádza okolo 23:40 ako objekt  -1,7m/18"v súhv.Capricornus/Kozorožca. V období pred júlovou Veľkou opozíciou  sa jas a zdanlivý priemer blíži k maximu. Už v Ø50/540mm refraktore pozorovateľné najvýraznejšie albedové útvary. Problémom je pomerne malá výška nad obzorom. Hrubá vrstva atmosféry znižuje viditeľnosť detailov. Pomerne v pustej časti oblohy je Mars dominujúcim objektom.

Mesiac:
výhodné obdobie na pozorovanie najatraktívnejších útvarov okolo prvej štvrti.
Teoreticky voľným okom viditeľná Vesta 5,4m v atraktívnej oblasti súhv.Sagittarius/Strelca. Prakticky bez použitia triedra a mapky je vďaka bohatému, hviezdnemu pozadiu  o.h.M24 4m/100´ neidentifikovateľná. Vychádza okolo 20:44. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam  podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
Po opozícii so Slnkom výhodné podmienky na pozorovanie na večernej oblohe.V polovici mesiaca kulminuje o 19:25 v súhv.Libra/Váhy ako objekt -2,4m/43". Už vo výkonnejších triedroch je možné sledovať dennú zmenu polôh štyroch najjasnejších mesiacov, prípadne ich miznutie pri zákrytoch, či prechodoch. Dvojicu hlavných rovníkových pásov na badateľne sploštenom disku planéty vidno aj v malých prístrojoch okolo Ø50mm. Na povestnú Červenú škvrnu je nutný výkonnejší prístroj okolo Ø100mm a je dôležité poznať čas prechodu centrálnym poludníkom planéty. Zdroj napr. časopis Kozmos, či program v Sky and Teleskope, kde sú aj ďaľšie aktuálne sledovateľné úkazy mesiacov. Oranžové sfarbenie je výrazné až vo väčších prístrojoch.
Dňa 27.6.2018 v opozícii so Slnkom. Začiatok celonočnej viditeľnosti. V polovici mesiaca vychádza o 21:25 v súhv.Sagittarius/Strelca, ako objekt 0,1m/18", prstence 41x18". Prstence sú v období maximálneho náklonu. Cassiniho tmavé delenie v prstencoch by nemal byť problém pre ďalekohľady nad Ø80mm.
V polovici mesiaca vychádza o 2:16 ako objekt 5,9m/3,4". Za pomoci mapky i malého triedra napr.12x40 identifikovateľný v súhv.Aries/Barana. Ako zelenkastý minikotúčik je rozlíšiteľný vo výkonnejších ďalekohľadoch. Sfarbenie je ovplyvnené aj typom prístroja a zrakom pozorovateľa.
V polovici mesiaca vychádza okolo 0:51, ako bod 7,9m/2,2". Pozorovateľný triedrom v súhvezdí Aquarius/Vodnára. Takýmto prístrojom je možné v dostatočne dlhom období sledovať pohyb planéty voči hviezdam. V prístrojoch o priemere objektívu okolo Ø80mm pri 80x pozorovateľný ako sivomodrastý minidisk.
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
    6.6            1:19       11.58       Posledná štvrť
  13.6            4:42       20:12       Nov
  20.6          12:36         1:00       Prvá štvrť
  28.6          20:55         5:06       Spln

G.Hodál
oh.- otvorená hviezdokopa
gh.- guľová hviezdokopa
g.- galaxia
ph.- planetárna hmlovina
h.-hmlovina,difúzna/reflexná
th.- tmavá hmlovina
d.- dvojhviezda
súhv.-súhvezdie
Zoznam skratiek:
Letné mesiace sú vzhľadom na krátke, neskoré obdobie astronomickej noci na pozorovania vzdialeného vesmíru nevýhodné.Tohto roku to však zachraňujú planéty. Nad západným obzorom je stále príťažlivejšia Venuša, nasleduje kulminujúci Jupiter, pred júnovou opozíciou večerom vychádzajúci Saturn a okolo polnoci pred Veľkou júlovou opozíciou vychádzajúci Mars. Planéta Jupiter sa nachádza v skromnom súhvezdí Váh/Libra. Pohybuje sa v blízkosti jej najjasnejšej a asi aj najzaujímavejšej hviezdy αLib Zubenelgenubi. Ide o malým triedrom rozlíšiteľnú dvojhviezdu 2,8+5,2m/231". Severne od nej je náročnejšia dvojica μLib 5,7+6,6m/2". Juhovýchodne sa v súhvezdí Hydra nachádza výrazná galaxia M83 8m/10´. Jej viditeľnosť od nás je silne ovplyvnená vzhľadom na malú výšku nad obzorom pozorovacími podmienkami. Na juh od tejto galaxie sa nad horizontom nachádzajú slabé hviezdy zo severnej časti pre nás exotického súhvezdia Centaurus. Severne od Libry sa nachádza súhv.Serpens/Had, presnejšie jej časť Serpens Caput/Hlava hada. Najjasnejšia hviezda, oranžová αSer Unukalhai má 2,7m. Východným vrcholom trojuholníka tvoreného hviezdami α,μ Ser je guľová hviezdokopa M5 6m/12´. Ako hmlistá gulička viditeľná triedrom, v ďalekohľade nad 150mm rozlíšiteľná na hviezdy. Nachádza sa v blízkosti nebeského rovníka, takže vystupuje u nás pomerne vysoko nad obzor pri kulminácii. Severne od Hlavy sa nachádza svojím tvarom aj názvu zodpovedajúce súhvezdie Corona Borealis/Severná Koruna. Jej najjasnejšou hviezdou je Gemma/Drahokam 2,3m. Na súhvezdie je príťažlivý pohľad divadelným kukátkom, kde sa zobrazí celé. Smerom na sever nasleduje súhv.Draco/Draka obkolesujúce súhvezdie Ursa Minor/Malý Medveď s orientačnou Polárkou v blízkosti severného nebeského pólu. .Z tohto dôvodu je Polárka dôležitá pri hrubej orientácii ekvatoreálnych montáži, či v teréne bez iných navigačných pomôcok. Polárka je vizuálnou dvojhviezdou so zložkami 2,1+9m/18". Pokiaľ nie sú viditeľné slabšie hviezdy tohto súhvezdia, tak sa vyhľadáva v smere spojnice hviezd Merak, Dubhe zo súhv.UMa. Kedysi bola polárnou hviezdou Thuban 3,7m zo spomínaného súhv.Draka. Aj keď má označenie αDra, najjasnejšou hviezdou je γDra Etamín 2,2m. Súhvezdie je bohaté na dvojhviezdy. Najmenej náročná na techniku je νDra 4,9+4,9m/62". Dvojhviezda ψDra 4,6+5,8m/30"je pre silnejšie triedre, ale malý ďalekohľad na statíve je istejšou voľbou. Pre testovanie ďalekohľadov sa dá využiť μDra 5,7+5,7m/2". Z objektov vzdialeného vesmíru je najkrajšia plasnetárna hmlovina NGC6543 Mačacie oko 9m/30". Vyznačuje sa pomerne výrazným "blik efektom" pri striedani  priameho a "bočného" astronomického videnia. Južne od spomínanej dvojhviezdy ψDra sa nachádza strednými ďalekohľadmi dostupná galaxia NGC6503 10,5m/5´. Najznámejšou galaxiou je však galaxia M102 10,5m/3´, nie však kvôli výnimočnému vzhľadu, ale pravdepodobne chybnej identifikácie v Messierovom katalógu.















Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
nie je v činnosti žiaden výrazný roj.
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
Meteory:
Kométy:
Nie je dostupná žiadna výrazná kométa.
LS60THa
2.
Letný slnovrat
Slnko
Venuša
Merkúr
Mars
Saturn Vesta
Jupiter M83
Urán
Neptún
Slnko
UMi Dra
CrB
Serpens Caput
M5
M102
M83
6543
Obloha večer