Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčš
Najzápadnejším súhvezdím jarného orientačného trojuholníka je Leo/Lev.Tvarom pripomína skôr kreslené detské prasiatko. Na tmavej jarnej oblohe bez pozadia Mliečnej cesty pôsobí pomerne výrazne. Prechádza ním ekliptika a najjasnejšou hviezdou je Regulus 1,4m/sp.B. Na úsvite dejín označoval bod letného slnovratu. Vďaka tomu patril medzi strážcov oblohy, tzv. kráľovské hviezdy. Z dvojhviezd je pútavá oranžová γLeo 2,4+3,6m/4,4". Rozlíšiteľná ďalekohľadmi okolo Ø80mm. V súhvezdí sa nachádzajú dve skupiny messierových galaxií dostupné ako hmlisté škvrny pre stredné prístroje. Ľahšie sa nachádza na spojnici θ a ι Leo trojica M66 9m/8´, M65 9,5m/8´ a NGC3628 10m/12´, známa pod populárnym názvom Triplet Leo. Náročnejšia na vyhľadávanie je skupina galaxií M95,M96,M105 a NGC3384. Sú slabšie a menšie ako Trio, majú okolo 10m/4´. Južne od λLeo sa nachádza výraznejšia NGC2903 9m/8´.
Najjasnejšou hviezdou jarného or.trojuholníka a zároveň severnej oblohy je oranžový Arcturus -0.05m/sp.K zo súhvezdia Bootes/Pastiera. Vlastný pohyb tejto hviezdy objavil Halley v roku 1717, má hodnotu okolo 2". Za 800 rokov sa presunie o priemer mesačného kotúča. Dvojhviezda εBoo Izar/Pullcherrima - Najkrajšia 2,5+4,9m/2,9"sp.K+A , patrí medzi výrazné, farebné dvojice. Vyžaduje však ostrokresliaci ďalekohľad o priemere okolo Ø100mm.
Jarná obloha je oblohou galaxií. Nachádzajú sa v páse súhvezdí Canis Venatici/Poľovné psy, Coma Berenices/Vlasy Bereniky. Najviac ich nájdeme v najjužnejšom súhvezdí jarného or.trojuholníka a to v súhv.Virgo/Panny. Táto viazaná skupina galaxií je označovaná ako Kopa galaxií Virgo. Ide o dominujúcu kopu galaxií, ku ktorej sa viaže aj naša miestna skupina galaxií. Potešujúce je, že i tak vysokopostavený sytém v hierarchii vesmíru je možné pozorovať s bežne dostupnými ďalekohľadmi. Vzhľad a počet galaxií vzdialených okolo 50 milionov svetelných rokov závisí od použitého prístroja, pozorovacích podmienok a tiež od skúseností pozorovateľa. Pozorovanie galaxií vyžaduje čo najpriezračnejšiu a bez svetelného znečistenia oblohu. Identifikácia jednotlivých galaxií sa sťažuje s narastajúcim výkonom prístroja, nakoľko sa v zornom poli súčasne vyskytne neraz aj niekoľko pri sebe ležiacich "hmlistých škvŕn". Môže ísť o drobné, zvyčajne eliptické škvrny, ale v niektorých prípadoch o pomerne veľké, asymetrické útvary s nerovnomerným jasom. Najlepšou cestou je vytvorenie mapy šitej na mieru pre Váš prístroj za pomoci nejakého astronomického programu. Pri manuálnej prehliadke je najvýhodnejšie vyraziť od niektorej jednoznačne identifikovateľnej hviezdy, napr.εVir Vindemiatrix 2,8m a postupovať od galaxie ku galaxii. Centrálnou galaxiou systému Virgo je M87 9m/4´. Nachádza sa v nej obria čierna diera. Jej horizont udalostí sa podarilo zachytiť pomocou celosvetovej siete mikrovlnných teleskopov. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Spica 1m, "južná" hviezda jarného or. trojuholníka. Dvojhviezda γVir Porrima 3,5+3,5m/2,9" je v súčasnosti rozlíšiteľná prístrojmi okolo Ø80mm a rozostup zložiek sa každým rokom zväčšuje. Najznámejšou galaxiou súhvezdia je asi M104 Sombrero 8,5m/8´. Ako slabý pásik viditeľný v triedri 15x70, tmavé delenie galaxie "viditeľné" napr.v CPC11" . V súhv.Virgo sa nachádza tzv.Jesenný bod, t.j. priesečník nebeského rovníka a ekliptiky, v ktorom sa Slnko nachádza v čase Jesennej rovnodennosti.
Súhvezdie Canes Venatici/Poľovné psy neovplýva hviezdami. Najjasnejšou je αCVn Cor Caroli/Kráľovo srdce. Aj malý ďalekohľad Ø50mm odhalí, že ide o dvojicu so zložkami 2,9+5,6m/20". Triedrom rozlíšiteľnou dvojicou je 17 CVn 5,9+6,2m/79", ku ktorej sa pripája vzdialenejšia hviezda 6,3m/278". Triedrom je vyhľadateľná najznámejšia galaxia súhvezdia a to M51 8,5m/10´tzv.Vírová a jej náročnejšia satelitná galaxia NGC5195 10m/3´. V silnejších prístrojoch sa javia na prvý pohľad podobné, ale pri M51 prirodzene upúta pozornosť výrazná centrálna časť. Slabšie, vonkajšie svetelné štruktúri tejto galaxie vyžadujú zvýšenú pozornosť. Odmenou je však dojem "špirálovitej hmloviny" aj v prístrojoch ako napr.v CPC11"pri 100x. Vynikne to i pri porovnávaní s doprovodnou galaxiou, ktorej svetelné halo chýba. Aj ostatné galaxie v tomto súhvezdí sú pomerne výrazné, nakoľko sú bližšie ako v kope Virgo. Galaxie, ale i ostatné objekty vzdialeného vesmíru s M číslom sú zvyčajne väčšie i jasnejšie než ako z NGC katalógu. Pútavosť však závisí aj od veľkosti použitého prístroja. Niektoré NGC objekty vo výkonných prístrojoch sú neobyčajne zaujímané a naopak M objekty sa rozpadnú na ničvraviace detaili. Pohľad na galaxie z profilu ako napr.NGC4631 9,5m/12´, NGC4656 10m/15´, NGC4244 10,7m/15x1,8´je krajší veľkým prístrojom nad Ø250mm ako na väčšinu bežne dostupnejších minifliačikov. Dojmom "kolmej" galaxie v CPC11 pôsobí v skutočnosti dvojica galaxií NGC4490 10,2m/6,4x3,2´+4485 11,3m/2,4x1,7´. Dôležitá je aj voľba veľkosti zväčšenia a zorného poľa. Guľová hviezdokopa M3 6,5m/10´ je za pomoci triedra ako hmlistá gulička vyhľadateľná na spojnici Cor Caroli a hviezdy Acturus zo súhv.Bootes/Pastiera. Rozlíšiteľná na hviezdy až ďalekohľadom nad Ø150mm. Pohľad na rozlíšené guľové hviezdokopy najviac pripomína vzhľad na astrofotografii.
Naväzujúcim súhvezdím na CVn sú Vlasy Bereniky s najjasnejšími hviezdami okolo 4,3m. Voľným okom je postrehnuteľná akási hmlistá časť tohto súhvezdia. Pohľad triedrom odhalí, že ide o rozsiahlu, ale riedku hviezdokopu zloženú pomerne z jasných hviezd. Hviezdokopa Mel111 1,8m/275´je ukážková nielen v malom, ale i v silnejšom triedri, napr.v15x70. V smere hviezdokopy je triedrom rozlíšiteľná dvojhviezda 17Com 5,3+6,6m/145". Ešte širšia dvojica, ale už náročnejšia na vyhľadanie je 32Com 6,3+6,9m/196". Guľová hviezdokopa M53 8m/8´patrí medzi náročnejšie objekty z tejto kategórie. Pre výkonnejšie prístroje je tu niekoľko zaujímavých galaxií. Ide predovšetkým o podlhovastú galaxiu NGC4565 10m/15x2´, prezývanú Ihla či Tyčinka. Pri optimálnych podmienkach vo veľkých ďalekohľadoch asi najtenšia galaxia. Známa je aj galaxia s čiernym okom M64 8,5m/6´. V južnej časti súhvezdia Com sa nachádza veľké množstvo galaxií súvisiacich s Kopou galaxií Virgo. Ak počasie a čas dovolí, treba prejsť všetky galaxie jarnej oblohy a určite mnohé z nich budú pútavé aj vo vašom prístroji a stanú sa súčasťou vášho vlastného sprievodcu oblohou.
.
