Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Zaujímavé objekty oblohy.
Astronomická noc v jesenných mesiacoch nastáva v skorších večerných hodinách a teploty sú prijateľné. Veľmi dobré obdobie pozorovateľnosti od nás najvýraznejšej časti Mliečnej cesty. Tiahne sa kulminujúcim súhv.Cygnus/Labuť, klesá súhvezdiami Aquila/Orla, Scutum/Štít, Ophiuchus/Hadonosa a stráca sa v zapadajúcom súhv.Sagittarius/Strelca. Podmienkou sú bezmesačné noci s priezračnou oblohou a samozrejme svetelného znečistenia. Najvhodnejším prístrojom na prehliadku je trieder umožňujúci vidieť premenlivé "mračná hviezd"v porovnaní s inými časťami oblohy. V súhvezdí Cygnus je i voľným okom pozorovateľná tzv.Veľká čierna trhlina, deliaca rameno Mliečnej cesty. Ozdobou "južnej" večernej oblohy sú planéty Jupiter a Saturn a "západnej"v súmrakovom pásme Venuša.
Najrozsiahlejším súhvezdím Letného or.trojuholníka s plochou 804 štvorcových stupňov /16.priečka, je u nás v zenite kulminujúce súhv.Cygnus/Labuť. Voľným okom je možné vnímať nerovnomerný jas prechádzajúceho ramena Mliečnej cesty s výraznou deliacou Veľkou tmavou trhlinou v okolí hviezdy γCygni. Triedrom je možné pozorovať nielen bohaté hviezdne polia, hviezdokopy, tmavé i svetlé hmloviny, ale i napr. farebnú trojhviezdu o1Cyg 3,8+7m/107"sp.K/B+4,8m/336"sp.A. Hviezda o2Cyg 4m/sp.K sa nachádza zhruba 1°od spomínanej trojice. V blízkosti dvojhviezdy ω2Cyg 5,4+6,6m/256"sp.M+A , sa nachádza ω1Cyg 4,9m/sp.B . Obidve spomínané zoskupenia hviezd sa zobrazia naraz v 5°poli triedra. Najkrajšou dvojhviezdou asi nielen tohto súhvezdia, ale možno aj oblohy je βCyg Albireo 3,1+5,1m/34,5" sp.K+B. Dá sa rozlíšiť triedrom napr.15x70, ale vo výhode je predsa čo i len malý teleskop na montáži. Ide o výraznú, farebnú dvojicu v pozadí s množstvom slabých hviezd. Známa a aj pekná v ďalekohľade je oranžová dvojhviezda 61Cyg 5,2+6,1m/31,6". Pri tejto hviezde sa v roku 1838 podarilo prvý raz v histórii určiť paralaxu hviezdy. Vzdialenosť vyšla na 10,4 sv.rokov. V súčasnosti to vychádzana 11,4 sv.r. Voľným okom 61Cyg vidno ako slabú hviezdu a označujú ju aj ako Letiacu hviezdu, vďaka pohybu 5,2"za rok, čo je pozorovateľné aj strednými ďalekohľadmi. Stačia kresby, či snímky v dostatočnom časovom odstupe. Najjasnejšou hviezdou tohto súhv. je východný člen Letného orientačného trojuholníka Deneb 1,3m. Medzi ním a ξCyg 3,7m je populárna hmlovina NGC7000 5m/120´Severná Amerika. Tento objekt je zdrojom veľkých diskusií, čo sa týka vizuálnej viditeľnosti. Názory sú už od pozorovateľnosti voľným okom, až po zachytenie iba snímkou. Za naozaj priaznivých podmienok pomocou triedra15x70 je pozorovateľné nerovnomerné "hmlisto". V oblasti "Mexika" je aj tmavá hmlovina, voči ktorej sa dá ľahšie predstaviť rozloženie hmloviny. Problémom je, že hmlovina plynule prechádza v severnej časti do hmlistého pozadia slabých hviezd. Do podobnej kategórie patrí komplex tzv.Riasových hmlovín NGC6992/5 a 6960, vizuálna pozorovateľnosť je jednoznačná. Nachádzajú sa v poli o priemere 2,5°. Prekvapivo v "antiďalekohľade" pre takéto objekty, t.j. v SW MAK180/2700+okulár Celestron Omni 32mm, pôsobia ako jemne osvetlené, čiastočne rozptýlené stopy kondenzačných čiar po lietadle. Dvojhviezda 52 Cyg 4,2+9,4m/6" uľahčuje vyhľadanie NGC6960 7m/210x160´, ale svojím jasom sťažuje pozorovanie tejto menej kontrastnej hmloviny než aká je NGC6992 8m/60´. Tieto hmloviny-pozostatky supernovy sa tiahnu na niekoľko "zorných polí"v spomínanom prístroji a vo výkonnejšom CPC 11" je to ešte zaujímavejšie. Pre ďalekohľady okolo priemeru Ø120mm, ako napr. MDN120, je zaujímavá planetárna hmlovina NGC7027 9m/20". Pri patričnom zväčšení pripomína naozaj kotúčik planéty. V CPC11" pomerne výrazný, zelenkastý odtieň. Pútavá je napr.Blikajúca planetárna hmlovina NGC6826 9m/30". V prístrojoch okolo Ø250mm priamym pohľadom vidno centrálnu hviezdu, ale takmer bez hmloviny, pri "bočnom astronomickom" vnímaní hmlovinu bez hviezdy. Ide o veľmi zaujímavý a výrazný efekt súvisiaci s naším zrakom pri vnímaní osobitného svetla planetárnych hmlovín. Nachádza sa v blízkosti dvojhviezdy 16Cyg 6+6,2m/40". Pokiaľ pri túlaní triedrom po tomto súhvezdí natrafíte na tmavšie, pomerne izolované oblasti s malým počtom hviezd, tak sa nejedná o chybu zraku. Ide o tmavé hmloviny, ktoré z neznámych príčin nie sú spomínané v bežných sprievodcoch oblohou. Ich pozorovanie vyžaduje priezračnú, bezmesačnú, bez svetelného znečistenia oblohu. Výhodou je však použitie bežne dostupnej techniky a na tie najznámejšie stačia triedre. Ono hľadať niečo tmavé na tmavej oblohe sa zdá byť proti logike, ale obloha v prístroji až taká tmavá nie je. Treba skúšať tmavé hmloviny v okolí π1+2 Cyg. Z dvoch mesieroviek nachádzajúcich sa v tomto súhvezdí je výraznejšia otv.hv. M39 5m/30´.Vďaka pomerne jasným hviezdam a veľkej ploche vhodnejšia pre menšie prístroje. Otvor. hv. M29 7m/6´pripomína miniatúrne Plejády. V malých prístrojoch sa javí ako slabá škvrna vo výraznom poli hviezd Mliečnej cesty. Vzhľad súhvezdia mení dlhoperiodická premenná hviezda χCyg 3 až14m/per.406 dní. Zoznam zaujímavostí v tomto súhvezdí týmto prehľadom nie je ani zďaleka vyčerpaný. Pre pozorovateľa z našej zemepisnej šírky patrí súhv.Labute medzi najatraktívnejšie na oblohe a výber objektov treba prispôsobiť pozorovacím možnostiam a použitej technike.
.Najjasnejšia hviezda súhvezdia Sagitta /Šíp je γSge 3,5m. Vďaka rozmiestneniu hviezd zodpovedajúcemu svojmu názvu je toto malé súhvezdie 80štv.s/86 priečka, pomerne vyhľadateľné. Nachádza sa v ňom zaujímavá, v súčasnosti klasifikovaná ako veľmi asymetrická, guľ.hviezdokopa M71 8m/8´. Na základe tohto ide o najrozlíšiteľnejšiu guľovú hviezdokopu severnej oblohy, stačí napr.MDN120 pri 80x.
Planetárna hmlovina M27 Dummbell 8m/8´v nenápadnom súhv.Vulpecula/Líšky, je ako slabá škvrna viditeľná v triedri. Vo veľkom ďalekohľade patrí medzi najkrajšie objekty oblohy. V nich je čitateľný tvar činky,či presýpacích hodín. Skrz slabšie časti hmloviny presvitá pozadie hviezd Mliečnej desty. Nachádza sa zhruba 3,5° severne od hviezdy γSge.
Asterizmus Cr399 3,6m/140x50´známy ako Vešiak, je vhodný pre malé triedre.
Otv.hviezdokopa NGC6940 7m/20´je vyhľadateľná triedrom ako hmlistá ploška, ale pôsobivá je vďaka množstvu hviezd až v silnejších prístrojoch.
Súhv.Vulpecula s plochou 268 štvorcových stupňov patrí 55 priečka.
Druhou najjasnejšou hviezdou a zároveň južným členom letného orientačného trojuholníka je Altair 0,76m/sp.A zo súhv.Aquila/Orla. Súhvezdiu s plochou 652 štvorcových stupňov patrí 22. priečka. Súhvezdie vďaka prechádzajúcemu ramenu Mliečnej cesty leží v bohatej oblasti na slabé hviezdy. Oblasť pútavá pre voľné túlanie sa triedrom. Objekty hlbokého vesmíru v tomto súhvezdí sú však skôr pre výkonnejšie prístroje. Paradoxne najzaujímavejším útvarom je tmavá hmlovina B142/143 v okolí oranžovej hviezdy γAql Tarazed 2,7m/sp.K. Za priaznivých podmienok sa v zornom poli napr. triedra 12x40 javí ako tmavý ovál. Pomáha jemný pohyb prístrojom, vďaka čomu sa hmlovina oddelí od jasnejšieho pozadia slabých hviezd. V tiahnucom sa ramene Mliečnej cesty je dostupných viacero takýchto objektov. Vyžadujú však výkonnejšie prístroje, napr.15x70 a naozaj tmavú, priezračnú oblohu. B142 je vhodná na nácvik vyhľadávania tejto kategórie objektov hlbokého vesmíru.
Malé letné súhvezdie Delphinus/Delfín je pomerne výrazné, nakoľko sa nachádza v oblasti bez jasných hviezd a pozadia Mliečnej cesty. S plochou 189 štvorcových stupňov jej patrí 69.priečka. Jej kosoštvorcová časť sa zmestí do zorného poľa triedra a v niektorých zdrojoch nesie označenie "Jóbova truhla". Najjasnejšia hviezda je βDel 3,6m. Dvojhviezda γDel 4,3+5,2m/9"je rozlíšiteľná prístrojmi okolo Ø50mm. Z objektov vzdialeného vesmíru je najdostupnejšia guľová hviezdokopa NGC6934 8,8m/6´. Dá sa vyhľadať za pomoci napr.MDN120, ako hmlistá gulička. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší prístroj. Guľ.hviezdokopa NGC7006 je ešte menšia a slabšia 10,6m/2,2´. Planetárne hmloviny v tomto súhvezdí sú zaujímavé vo veľkých prístrojoch. Planetárna hmlovina NGC6891 11,7m/14"sa javí ako klasická gulička. Vďaka farebnému odtieňu je známa NGC6905 11,9m/39" Modrý záblesk.
