POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
PHOTO ARCHYVAS
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




September 2018.
        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.9         6:05        19:29
10.9         6:17        19:11
20.9         6:31        18:50
30.9         6:45        18:29

Údaje v LSEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:   8.9.2018
V apogeu: 20.9.2018
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
V polovici mesiaca kulminuje o12h42min6sek. vo výške 44°59´31"v súhv.Leo/Leva. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.22sek., zdanlivý priemer 1908". Dňa 23.9.2018 Jesenná rovnodennosť. Slnko v jesennom bode v súhvezdí Virgo/Panna. Výskyt slnečných škvŕn je v súčasnosti minimálny. Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !
Dňa 21.9.2018 v hornej konjukcii so Slnkom nepozorovateľný.
V polovici mesiaca zapadá o 19:50 v súhv.Virgo/Panny ako objekt -4,5m/36", vo fáze 0,3. Podmienky na pozorovanie sa zhoršujú. Aj malým ďalekohľadom je možné priebežne sledovať zväčšujúci sa zdanlivý priemer a fázu idúcu do novu, ktorá nastane 26.10.2018 počas dolnej konjukcie so Slnkom. Pri priebežnom pozorovaní nie je problém vyhľadanie na dennej oblohe aj bez GOTO, keď je možné využiť jej polohu voči terénu pri pozorovaní z toho istého stanovišťa. Triedrom je to až prekvapivo ľahké, pre bystrozrakých pozorovateľov aj voľným okom možné. Slnko však musí byť odtienené napr. vysokou budovou. Najzaujímavejšie obdobie na pozorovanier tejto planéty.
Zem:
Dňa 23.9.2018 v deň Jesennej rovnodennosti tieň nodu na slnečných hodinách v AK sa bude pohybovať priamo po čiare rovnodennosti a potom sa odpúta a začne sa meniť na krivku pri pohybe v severnej časti sl.hodín, smerom ku krivke Zimného slnovratu. Hodnota časovej rovnice pre SH v AK stúpne z -13 na -23 minút. V polovici mesiaca obdobie astronomickej noci trvá od 20:40 do 3:30 LSEČ. Vzdialenosť od Slnka sa zmenšuje, obežná rýchlosť vzrastá. Asi najvhodnejšie obdobie na nočné pozorovanie, nielen kvôli skoršiemu stmievaniu, ale i prijateľným teplotným rozdielom medzi dňou a nocou, výrazne ovplyvňujúcim tzv.seeing/scintiláciu atmosféry. Čas na temperáciu veľkých ďalekohľadov je pomerne krátky.
"Hviezdne časy"sa chýlia ku koncu. V polovici mesiaca  kulminuje o 21:26 v súhvezdí Capricornus/Kozorožca ako objekt -1,7m/18". Viditeľnosť útvarov vyžaduje stále väčší prístroj. Južná polárna čiapočka by mala byť viditeľná i v malých prístrojoch okolo 80mm. Pôsobivý objekt pre pozorovateľa voľným okom v pustej časti oblohy.
Mesiac:
výhodné podmienky na pozorovanie atraktívnych útvarov v oblasti postupujúceho ranného terminátora.
Vesta 7,2m v súhv.Sagittarius/Strelca. Juno 8,6m v súhv.Taurus/Býka.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca zapadá o 21:02 v súhv.Libra/Váhy, ako objekt -1,9m/34". Podmienky na pozorovanie sa zhoršujú. Už vo výkonnejších triedroch je možné sledovať dennú zmenu polôh štyroch najjasnejších mesiacov, prípadne ich miznutie pri zákrytoch, či prechodoch. Dvojicu hlavných rovníkových pásov na badateľne sploštenom disku planéty vidno aj v malých prístrojoch okolo Ø50mm. Na povestnú Červenú škvrnu je nutný výkonnejší prístroj okolo Ø100mm a je dôležité poznať čas prechodu centrálnym poludníkom planéty. Zdroj napr. časopis Kozmos, či program v Sky and Teleskope, kde sú aj ďaľšie aktuálne sledovateľné úkazy mesiacov. Oranžové sfarbenie je výrazné až vo väčších prístrojoch.
V polovici mesiaca zapadá o 23:32 v súhv.Sagittarius/Strelca  ako objekt 0,5m/11", prstence 38x17". Tie sú v období maximálneho náklonu. Cassiniho tmavé delenie v prstencoch by nemal byť problém pre ďalekohľady nad Ø80mm. Za priaznivých podmienok využite možnosť pozorovať ľahko dostupné objekty v tomto súhvezdí.
V polovici mesiaca vychádza o 20:12, ako objekt 5,7m/3,7" v súhv.Aries/Barana. Teoreticky viditeľný voľným okom. Za pomoci mapky i malého triedra napr.12x40 bezpečne identifikovateľný. Ako zelenkastý minikotúčik je rozlíšiteľný vo výkonnejších ďalekohľadoch. Sfarbenie je ovplyvnené aj typom prístroja a zrakom pozorovateľa.
V polovici mesiaca kulminuje okolo 0:17ako bod 7,8m/2,3". Pozorovateľný triedrom v súhvezdí Aquarius/Vodnára. Takýmto prístrojom je možné v dostatočne dlhom období sledovať pohyb planéty voči hviezdam. V prístrojoch o priemere objektívu okolo Ø80mm pri 80x pozorovateľný ako sivomodrastý minidisk.
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
     3.9         23:48       14:24       Posledná štvrť
     9.9           5:27       19:25       Nov
   17.9         14:42       23:43       Prvá štvrť
   25.9         19:14         6:35       Spln

G.Hodál
oh.- otvorená hviezdokopa
gh.- guľová hviezdokopa
g.- galaxia
ph.- planetárna hmlovina
h.-hmlovina,difúzna/reflexná
th.- tmavá hmlovina
d.- dvojhviezda
súhv.-súhvezdie
Zoznam skratiek:
Druhou najjasnejšou hviezdou letného orientačného trojuholníka je Altair 0,76m/sp.A zo súhv.Aquila/Orla. Súhvezdie leží v bohatej oblasti na slabé hviezdy v ramene Mliečnej cesty. Objekty hlbokého vesmíru v tomto súhvezdí sú však skôr pre výkonnejšie prístroje. Paradoxne najzaujímavejším útvarom je tmavá hmlovina B142/143.  Za priaznivých podmienok sa v zornom poli napr. triedra 12x40 javí ako tmavý ovál. Pomáha jemný pohyb prístrojom, vďaka čomu sa hmlovina oddelí od jasnejšieho pozadia slabých hviezd. V tiahnucom ramene Mliečnej cesty sa nachádza viacero dostupných takýchto objektov, vyžadujú však výkonnejšie prístroje, napr.15x70. 

V súhvezdí Scutum/Štíta sa nachádza jedna z najzaujímavejších otv.hviezdokôp, a to M11 5,8m/14´Letiace kačice. V triedri hmlistá nepravidelná škvrna, vo výkonných prístrojoch do vejára koncentrujúca sa skupina hviezd. Vynikajúci objekt aj pre výkonné prístroje s malým zorným poľom ako napr.CPC11". Južne od  M11 je  menej výrazná otv.hv.M26 8m/15´. Porovnať ich možno v zornom poli napr.triedra 7x50, kde ich vidno spoločne.


Veľkú časť letnej oblohy zaberajú prepojené súhvezdia Serpens/Hada a Ophiuchus/Hadonosa. Nedostatok jasných hviezd je kompenzovaný množstvom tzv.Deep sky objektov súvisiacich už spomenutým ramenom Mliečnej cesty i blízkeho centra Galaxie v súhv.Sagittarius/Strelca. Najjasnejšou hviezdou Oph je Ras Alhague 2m/sp.A. Akýmsi orientačným bodom v Serpens Cauda/Chvoste hada je "biela" dvojhviezda Alya 4,6+5m/22", vhodná pre malé prístroje. Od nej k βOph čo je síce tiež, ale už náročnejšia dvojhviezda 3,7m+10m/31", sa tiahne retiazka objektov vzdialeného vesmíru. Otv.hviezdokopy a to kruhovitá IC4756 4,6m/39´, podlhovastá NGC 6633 4,6m/39´a riedka IC4665 4,2m/41´sú postrehnuteľné voľným okom ako zjasnenia. Sú vhodné predovšetkým pre triedre, či iné širokouhlé prístroje, ale prvé dve vďaka množstvu hviezd i pre teleskopy pri použití širokouhlých okulárov. Pre štvrtého člena skupiny platí a to "zelenú"planetárnu hmlovinu NGC6572 9m/8", čím výkonnejší prístroj, tým lepšie. V súhvezdi Oph sa nachádza trojica pomerne dostupných guľových hviezdokôp. G.h. M10 a M12 obidve okolo 6,6m/12´, sú súčasne viditeľné ako malé škvrny v zornom poli triedra, t.j.okolo 5°. G.h. M14 je náročnejšia na vyhľadanie 7,6m/6´.  Rozlíšenie všetkých troch na hviezdy vyžaduje ďalekohľad okolo 250mm. Najkrajšia g.h. M5 5,7m/20´sa nachádza v západnej časti súhv.Serpens/Caput , t.j. v Hlave hada, neďaleko od najjasnejšej hviezdy tohto súhvezdia, Unukalhai 2,6m. V južnej časti súhv.Serpens/Hada sa nachádza vďaka snímku z HST jeden z najznámejších objektov oblohy a to o.h. M16 Orlia 6m/35´, spojená s hmlovinou IC4703. Hviezdokopa je pomerne dostupná, hmlovina je náročná na spozorovanie.


Medzi menej výrazné súhv.letnej oblohy patrí Herkules. Pripomína skôr kvetináč než bájneho hrdinu. Alfou súhvezdia je premenná, červenkastá dvojhviezda Ras Algethi 3,3+5,4m/4,6". Neprehliadnuteľným ťahákom súhvezdia je guľová hviezdokopa M13 6m/15´, od nás najlepšie pozorovateľná guľová hviezdokopa. Za priaznivých okolností na hranici viditeľnosti voľným okom ako hmlistá škvrna. Už malým triedrom neprehliadnuteľná hmlistá ploška.V 120mm Newtone rozlíšiteľná v okrajových častiach na jemný prach hviezd. Čím väčší priemer ďalekohľadu, tým pútavejší objekt. Vo veľkých prístrojoch nad 150mm pribudne náročnejšia galaxia NGC6207 12,1m/3x1,2´. Pre menšie prístroje je dostupná aj menej výrazná gh M92 6,5m/8´, či planetárna hmlovina NGC6210 10m/18".

V polovici septembra o 19:46 kulminuje vo výške 80°49´49" druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy Vega -0.02m/sp.A0 zo súhvezdia Lyra/Lýra. Jej modrasto/biely odtieň je  vnímateľný už voľným okom. Ide zároveň o najjasnejšiu hviezdu Letného orientačného trojuholníka. Tvarom samotné súhvezdie na rozdieľ od Herkula zodpovedá pomenovaniu. Pre testovanie rozlišovacej schopnosti oka poslúži dvojhviezda ε1+2 s rozostupom zložiek 209". I pre najmenšie triedre pohodlne rozlíšiteľná dvojica.V kvalitnom ďalekohľade sa každá z nich štiepy na tesnú dvojicu so zložkami okolo 5,5m/2,3", čiže sa zobrazí štvorhviezda. V blízkosti sú ďaľšie, malými prístrojmi rozlíšiteľné dvojice a to ζLyr 4,4+5,7m/44" a βLyr 3,5m/46".Medzi β a γLyr sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín a to M57 9m/90" . Vďaka spomínanej polohe je ľahko vyhľadateľná a už napr.v 120mm Newtone pri 80x je rozlíšiteľný prstencový tvar. Ďaľší ukážkový objekt severnej oblohy. S pribúdajúcim výkonom použitého teleskopu je stále zaujímavejšia. Guľovú hviezdokopu M56 8,5m/5´je náročné vysnoriť v hustom poli hviezd prechádzajúcej Mliečnej cesty.

Planéta Saturn sa pohybuje v súhv.Sagittarius/Strelca, v ktorom za priaznivých podmienok je pozorovateľných i malými prístrojmi množstvo zaujímavých objektov. V zornom poli triedra je možné súčasne vidieť dvojicu hmlovín, a to M8 Lagúnu 5m/60´a M20 Trifid 7m/25´. Hviezdny oblak M24 4m/100´samostatne vypľňa veľkú časť zorného poľa takýchto prístrojov.Západne od M24 sa nachádza o.h. M23 6m/25´, východne oh. M25 5,5m/30´ a severne hmlovina M17 Omega 6m/40´. Hviezdokopy sú rozlíšiteľné napr.triedrom 15x70 a hmlovina ako hmlistý fľak je tiež pomerne výrazná. Guľová hviezdokopa M22 5m/20´, je tiež ako hmlistá gulička v takomto prístroji viditeľná. Na jej rozlíšenie na hviezdy, ako i na pozorovanie detailov v ostatných spomenutých objektoch je nutný výkonnejší ďalekohľad. V smere súhvezdí Strelca, Škorpiona leží centrálna časť našej Galaxie, žiaľ u nás vystupuje nízko nad obzor, čo je veľkou prekážkou na pozorovanie  nepreberného množstva hviezd, rôznych typov objektov vrátane tmavých hmlovín. Situácia je preto priaznivejšia pri sledovaní ramena Galaxie v severnejšie ležiacich súhvezdiach Scutum/Štíta, Ophiuchus/Hadonosa, Aquila/Orla, Cygnus/Labute. Ideálnym prístrojom na voľnú prehliadku je trieder. V tomto súhvezdí sa tiež nachádza Slnko v období zimného slnovratu a už nie v súhv.Kozorožca. Na časy, keď to tak bolo, máme ako pamiatku obratník Kozorožca na glóbusoch. Pokiaľ nájdete miesto s výhľadom až po horizont, tak juhozápadne,ale  už v súhv.Scorpius/Škorpiona je dvojica plošných o.h. a to M6 4,5m/20´a najjužnejší objekt Messierovho katalógu M7 3,5m/50´.













Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Dňa 6.9.2018 maximum roja αAquaridy. V činnosti je i niekoľko menej výrazných rojov.
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
Meteory:
Kométy:
Nie je dostupná žiadna výrazná kométa.
LS60THa
2.
Slnko Lunt
Herkules
M13  6207
Ras Algethi
Lyra
M57
M56
ε1+2
Obloha večer
Slnko
Merkúr
Venuša Jupiter
Saturn Vesta
Juno
Urán
Neptún
M8+20
M17
M25
Jesenná rovnodennosť
Aql Ser Oph Sct
Ser
M11
M16
M5
IC4665
IC4756
6633
6572
"Mladý" Mesiac