Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Hlavným orientačným zoskupením hviezd jesennej oblohy je Pegasov štvorec. Vytvára ho trojica hviezd zo súhv.Pegasa a jedna zo súhv.Andromedy. Celkový vzhľad týchto prepojených súhvezdí zodpovedá falošnému, väčšiemu "Veľkému vozu". S plochou 1121štvorc.stupňov jej patrí 7. priečka z 84 súhvezdí. Aj keď neobsahuje výrazné hviezdy, vďaka chýbajúcemu pozadiu Mliečnej cesty pôsobí pomerne nápadne a pomocou veľkých ďalekohľadov je umožnený výhľad na objekty vzdialeného vesmíru. Z nich vhodné pre začínajúcich pozorovateľov s malým, alebo stredným ďalekohľadom sú dostupné M15 a NGC7331. O prvenstvo najjasnejšej hviezdy súhvezdia súperí dvojica premenných hviezd a to βPeg/Sheat a εPeg/Enif. Obe majú okolo 2,3m. Oranžový Enif má dvoch nevýrazných sprievodcov 8,7m/144"a11m/82". V blízkosti tejto trojhviezdy sa nachádza guľová hviezdokopa M15 6,5m/10´. Najpútavejší objekt tohto súhvezdia. Ľahko dostupný pre trieder ako malá, hmlistá ploška. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší ďalekohľad Ø150mm. Vretenová galaxia NGC7331 9,5m/10x4´ je výraznejšia až vo väčších prístrojoch. Ostatné vyznačené galaxie sú pre veľké ďalekohľady a za výborných pozorovacích podmienok. "Trámová"galaxia NGC7479 11,6m/4x3´ sa nachádza južne od αPeg/Markab 2,6m. V prístrojoch nad Ø300mm je možné spozorovať asi 0,5°juhozápadne od galaxie NGC7331 zo snímok známe zoskupenie piatich galaxií, tzv."Stephanov quintet". Rozprestiera sa na ploške iba 5´. Najjasnejšiou zložkou je NGC7320 13,2m/2,3x1,4m. Fyzicky však nie je súčasťou zvyšku previazanej skupiny galaxií. Vďaka pohľadu z boku je galaxia NGC7814 11,6m/4,7x2,4´ známa pod názvom Malé Sombrero.
Súhvezdiu Andromeda s plochou 722 štvorc.stupňov patrí 19.priečka.Vo vrchole trojuholníka tvoreného najjasnejšou hviezdou αAnd/Alpheratz/Sirrah 2m a βPeg/Sheat 2,5m, sa nachádza planetárna hmlovina NGC7662 9,2m/12" Modrá snehová guľa. V malých a v stredných prístrojoch má zodpovedajúci "planetárny"vzhľad. Vo veľkých, rozmazaná, zelenkastomodrá ploška. Najzaujímavejším objektom súhv.And je najvzdialenejší objekt oblohy viditeľný voľným okom, a to galaxia M31 4m/150´, známa pod názvom Veľká hmlovina v Andromede. Nachádza sa vo vzdialenosti 2,4 milionov svetelných rokov. Patrí jej prvenstvo čo sa týka veľkosti v Miestnej skupine galaxií, ktorej súčasťou je i naša Galaxia, ktorá je druhom mieste. V budúcnosti dôjde k splynutiu tejto dominujúcej dvojice. Na priezračnej oblohe M31 je viditeľná voľným okom ako hmlistá škvrna. Ľahko vyhľadateľná, neprehliadnuteľná i v malých triedroch, kde centrálnu časť vidno za mesačného svitu, či dokonca aj z mestského prostredia. Treba vychádzať od červenkastej hviezdy βAnd/Mirach 2,1m/sp.M a postupovať severne v smere hviezd μ a νAnd. Asi najkrajšia je vo veľkých binokulároch, ako napr.15x70. Tiahne sa naprieč takmer celým zorným poľom prístroja. Zrak má možnosť lepšie vnímať jemné rozdieli v jase centrálnej a okrajovej časti galaxie voči pozadiu veľkého zorného poľa triedra. Zvlášť výrazné detaili M31nie sú pozorovateľné ani vo veľkých prístrojoch, ale pribudnú jej satelity M32 8,5m/4´a M110 10m/10´a slabé hviezdy našej Galaxie. Galaxia M32 je pomerne výrazná gulička, M110 plošná, ľahko splynie s oblohou pri nepriaznivých podmienkach. V prístrojoch umožňujúcich dosiahnuť okolo 1,5°zorné pole, sa môžu zobraziť súčasne s centrálnou časťou M31. Naopak, pri veľkom zväčšení s menším poľom sa tieto doprovodné galaxie ocitnú v nečakane veľkom odstupe od jadra M31. Pri už spomínanej hviezde Mirach sa nachádza galaxia NGC404 Mirachov duch. Samotná hviezda síce na jednej strane uľahčuje svojou blízkosťou vyhľadanie tejto galaxie, na druhej, svojím jasom ju výrazne sťažuje. Za priaznivých podmienok test na kvalitu prístroja i pozorovateľských schopností. Najkrajšou dvojhviezdou súhv.And je "farebný"Alamak 2,2+5m/9,6" sp.K+B. Južne od tejto dvojice sa nachádza ďaľšia, ľahko rozlíšiteľná dvojica 56And 5,7+5,9m/200"a vblízkosti nej nachádzajúca sa otv.hviezdokopa NGC752 5,5m/50´.
Ďaľšia Veľká hmlovina sa nachádza v súhv.Triangulum/Trojuholníka a to galaxia M33 6m/50´. Vzhľadom na hodnoty zdanlivého jasu a priemeru sa zdá byť "ľahkým sústom", opak je však pravdou. Ide o jeden z najcitlivejších objektov na pozorovacie podmienky. Za priaznivých podmienok stačí napr. trieder 12x40, v ktorom sa zobrazí ako hmlistý ovál voči tmavšiemu pozadiu. Pri zákale, svetelnom znečistení atď. neuspejete ani výkonným teleskopom. Vo veľkých prístrojoch je nápadná jej časť označená ako NGC604 12m/1,9x1,2´. Využívajte na testovanie pozorovacích podmienok a tréning zraku na pozorovanie slabých objektov. Galaxia NGC925 10m/11x6m je v dosahu veľkých prístrojov. Samotné súhvezdie rozmiestnením hviezd zodpovedá svojmu názvu. S plochou 110 štvorc.stupňov je na 83.mieste. Najjasnejšou hviezdou je β Tri 3m.
.
