Najjasnejšou hviezdou rozsiahleho ekliptikálneho súhv. Aquarius je βAqr Sadalsuud 2,9m. Severne od nej sa nachádza triedrom ako hmlistá škvrna viditeľná guľová hviezdokopa M2 6,5m/10´. Na hviezdy ju spoľahlivo rozlíšia výkonnejšie ďalekohľady o priemere objektívu 250mm. Súhvezdie je známe množstvom dvojhviezd, ako napr. na nebeskom rovníku ležiaca ζAqr 4,3+4,5m/2,4". Preto je možné ju využívať na určovanie praktického zorného poľa ďalekohľadu podľa pravidla: Čas prechodu hviezdy stredom zorného poľa meraného v sekundách násobíme 15, výsledok delíme 60 a dostaneme veľkosť zorného poľa v oblúkových minutách ´. Najvhodnejšie je tieto merania robiť počas kulminácie hviezdy. ζAqr kulminuje v polovici novembra o 18:38. Ďaľšie dvojhviezdy podľa stúpajúcej náročnosti na výkon ďalekohľadu sú 104,94,107,41,12 Aqr. Západne od νAqr sa nachádza až trojica objektov vzdialeného vesmíru. Najzaujímavejšia je planetárna hmlovina NGC7009 Saturn 9m/36"."Planetárny"minidisk je rozlíšiteľný aj menšími prístrojmi, jemné detaili najvýkonnejšími amatérskymi prístrojmi. Asterizmus M73 8,5m/2,5´je rozlíšiteľný ďalekohľadom okolo 80mm. V takomto prístroji ako malú, slabú, hmlistú škvrnu zaregistrujeme najslabšiu guľovú hviezdokopu z Messierovho katalógu a to M72 9,5m/4´. V južnej časti súhv.Aqr sa nachádza z obrázkov známa ph NGC7293 Helix 7m/15´. Vizuálne je to o pozorovacích podmienkach. Na tmavej priezračnej oblohe v čase kulminácie, ako slušný matný oválik už v triedri 12x40. Prízemný opar, svetelné znečistenie, znemožňujú jeho vyhľadanie aj podstatne výkonnejšími prístrojmi, keďže ide o objekt s nízkou plošnou jasnosťou. Pri manuálnom vyhľadávaní sú nápomocné hviezdy južne ležiaceho súhvezdia Piscis Austrinus/Južná Ryba s najjasnejšou hviezdou Fomalhaut 1,2m. V súčasnosti prechádza východne od oranžovej hviezdy λAqr 3,7m/sp.M, smerom k jasnej trojici hviezd ψ1.2.3 planéta Neptún a skrz súhvezdím ako najvýraznejší objekt planéta Mars. V nevýraznom súhvezdí Pisces/Rýb sa nachádza Jarný bod, t.j.priesečník nebeského rovníka a ekliptiky. Prechodom Slnka týmto bodom začína astronomická jar. Od tohto bodu sa odvíja aj equatoreálna súradnicová sieť dôležitá pre astronómiu. Ľahko rozlíšiteľné sú dvojhviezdy φ1Psc 5,3+5,5m/30"a ζPsc 5,2+6,3m/23". Al Risha je už náročná dvojica 4,5+5,2m/1,8". Vyhľadanie náročnejšej galaxie M74 9,5m/8´uľahčuje ηPsc 3,6m. Hlavným orientačným zoskupením hviezd jesennej oblohy je Pegasov štvorec, tvorený súhvezdiami Pegasus a Andromeda. Celkový vzhľad zodpovedá falošnému, väčšiemu "Veľkému vozu". Aj keď neobsahuje výrazné hviezdy, vďaka chýbajúcemu pozadiu Mliečnej cesty pôsobí pomerne výrazne. Najjasnejšou hviezdou súhv.Pegasa je oranžový Enif 2,4m. Ide o nevýraznú trojhviezdu. V blízkosti nej sa nachádza guľová hviezdokopa M15 6,5m/10´. Ľahko dostupný objekt pre trieder ako hmlistá ploška, samozrejme rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší ďalekohľad nad ∅150mm. Galaxia NGC7331 9,5m/10´je tiež výraznejšia až vo väčších prístrojoch. A pre prístroje nad ∅ 300mm sa zhruba 0,5°juhozápadne od 7331 nachádza zo snímok známe zoskupenie galaxií tzv.Stephanov quintet."Trámová"galaxia NGC7479 11,6m/4x3´ sa nachádzajúca južne od αPeg Markab 2,6m, je o niečo pozorovateľnejšia ako galaxie zo SQ. Vo vrchole trojuholníka tvoreného najjasnejšou hviezdou súhv.Andromeda αAnd Alpheratz/Sirrah 2m a βPeg Sheat 2,5m, sa nachádza planetárna hmlovina NGC7662 Modrá snehová guľa 9,2m/12". Vhodná už pre prístroje okolo 100mm. Najzaujímavejším objektom súhv. And je však najvzdialenejší objekt viditeľný voľným okom, a to Veľká hmlovina v Andromede, inak galaxia M31 4m/150´. Nachádza sa vo vzdialenosti 2,4milionov svetelných rokov. Na priezračnej oblohe voľným okom ako hmlistá škvrnka. Asi najkrajšia je vo veľkých binokulároch napr.15x70. V teleskopoch dominuje silne žiariace jadro, od ktorého vďaka menšiemu zornému poľu je ťažšie odsledovať slabšie časti galaxie. Pribudne však dvojica satelitných galaxií, a to menšia kompaktne pôsobiaca M32 8,5m/4´a "plošná", náročnejšia M110 9m/10´. Pri hviezde βAnd Mirach 2,1m sa nachádza galaxia NGC404 Mirachov duch. Hviezda βAnd síce na jednej strane uľahčuje svojou blízkosťou vyhľadanie tejto galaxiie, na druhej, svojím jasom ju výrazne sťažuje. Najkrajšou dvojhviezdou je farebný Alamak 2,2+5m/9,6".V blízkosti širokej dvojhviezdy 56And 5,7+5,9m/200"sa nachádza veľká otvorená hviezdokopa NGC752 5,5m 50´. Ďaľšia Veľká hmlovina sa nachádza v súhv.Triangulum/Trojuholníka, a to galaxia M33 6m/50´. Objekt s nízkou plošnou jasnosťou podobne ako Helix, ale vďaka väčšej výške kulminácie výraznejší objekt. Takisto však platí pravidlo o priezračnej oblohe, pri ktorej je pozorovateľná i malým triedrom. Vo veľkých prístrojoch je nápadná jej časť označená ako NGC604. Galaxia M31 je však voči týmto objektom priepastne výraznejšia, jej jadro je pozorovateľné triedrom aj pri mesačnom svite, či z nepríliš svetelného mestského prostredia. Samotné súhvezdie vďaka trojici slabších hviezd na pustom pozadí oblohy zodpovedá svojím tvarom svojmu pomenovaniu.
