Druhou najjasnejšou hviezdou letného orientačného trojuholníka je Altair 0,76m/sp.A zo súhv.Aquila/Orla. Súhvezdie leží v bohatej oblasti na slabé hviezdy v ramene Mliečnej cesty. Objekty hlbokého vesmíru v tomto súhvezdí sú však skôr pre výkonnejšie prístroje. Paradoxne najzaujímavejším útvarom je tmavá hmlovina B142/143. Za priaznivých podmienok sa v zornom poli napr. triedra 12x40 javí ako tmavý ovál. Pomáha jemný pohyb prístrojom, vďaka čomu sa hmlovina oddelí od jasnejšieho pozadia slabých hviezd. V tiahnucom ramene Mliečnej cesty sa nachádza viacero dostupných takýchto objektov, vyžadujú však výkonnejšie prístroje, napr.15x70.
V súhvezdí Scutum/Štíta sa nachádza jedna z najzaujímavejších otv.hviezdokôp, a to M11 5,8m/14´Letiace kačice. V triedri hmlistá nepravidelná škvrna, vo výkonných prístrojoch do vejára koncentrujúca sa skupina hviezd. Vynikajúci objekt aj pre výkonné prístroje s malým zorným poľom ako napr.CPC11". Južne od M11 je menej výrazná otv.hv.M26 8m/15´. Porovnať ich možno v zornom poli napr.triedra 7x50, kde ich vidno spoločne.
Veľkú časť letnej oblohy zaberajú prepojené súhvezdia Serpens/Hada a Ophiuchus/Hadonosa. Nedostatok jasných hviezd je kompenzovaný množstvom tzv.Deep sky objektov súvisiacich už spomenutým ramenom Mliečnej cesty i blízkeho centra Galaxie v súhv.Sagittarius/Strelca. Najjasnejšou hviezdou Oph je Ras Alhague 2m/sp.A. Akýmsi orientačným bodom v Serpens Cauda/Chvoste hada je "biela" dvojhviezda Alya 4,6+5m/22", vhodná pre malé prístroje. Od nej k βOph čo je síce tiež, ale už náročnejšia dvojhviezda 3,7m+10m/31", sa tiahne retiazka objektov vzdialeného vesmíru. Otv.hviezdokopy a to kruhovitá IC4756 4,6m/39´, podlhovastá NGC 6633 4,6m/39´a riedka IC4665 4,2m/41´sú postrehnuteľné voľným okom ako zjasnenia. Sú vhodné predovšetkým pre triedre, či iné širokouhlé prístroje, ale prvé dve vďaka množstvu hviezd i pre teleskopy pri použití širokouhlých okulárov. Pre štvrtého člena skupiny platí a to "zelenú"planetárnu hmlovinu NGC6572 9m/8", čím výkonnejší prístroj, tým lepšie. V súhvezdi Oph sa nachádza trojica pomerne dostupných guľových hviezdokôp. G.h. M10 a M12 obidve okolo 6,6m/12´, sú súčasne viditeľné ako malé škvrny v zornom poli triedra, t.j.okolo 5°. G.h. M14 je náročnejšia na vyhľadanie 7,6m/6´. Rozlíšenie všetkých troch na hviezdy vyžaduje ďalekohľad okolo 250mm. Najkrajšia g.h. M5 5,7m/20´sa nachádza v západnej časti súhv.Serpens/Caput , t.j. v Hlave hada, neďaleko od najjasnejšej hviezdy tohto súhvezdia, Unukalhai 2,6m. V južnej časti súhv.Serpens/Hada sa nachádza vďaka snímku z HST jeden z najznámejších objektov oblohy a to o.h. M16 Orlia 6m/35´, spojená s hmlovinou IC4703. Hviezdokopa je pomerne dostupná, hmlovina je náročná na spozorovanie.
Medzi menej výrazné súhv.letnej oblohy patrí Herkules. Pripomína skôr kvetináč než bájneho hrdinu. Alfou súhvezdia je premenná, červenkastá dvojhviezda Ras Algethi 3,3+5,4m/4,6". Neprehliadnuteľným ťahákom súhvezdia je guľová hviezdokopa M13 6m/15´, od nás najlepšie pozorovateľná guľová hviezdokopa. Za priaznivých okolností na hranici viditeľnosti voľným okom ako hmlistá škvrna. Už malým triedrom neprehliadnuteľná hmlistá ploška.V 120mm Newtone rozlíšiteľná v okrajových častiach na jemný prach hviezd. Čím väčší priemer ďalekohľadu, tým pútavejší objekt. Vo veľkých prístrojoch nad 150mm pribudne náročnejšia galaxia NGC6207 12,1m/3x1,2´. Pre menšie prístroje je dostupná aj menej výrazná gh M92 6,5m/8´, či planetárna hmlovina NGC6210 10m/18".
V polovici septembra o 19:46 kulminuje vo výške 80°49´49" druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy Vega -0.02m/sp.A0 zo súhvezdia Lyra/Lýra. Jej modrasto/biely odtieň je vnímateľný už voľným okom. Ide zároveň o najjasnejšiu hviezdu Letného orientačného trojuholníka. Tvarom samotné súhvezdie na rozdieľ od Herkula zodpovedá pomenovaniu. Pre testovanie rozlišovacej schopnosti oka poslúži dvojhviezda ε1+2 s rozostupom zložiek 209". I pre najmenšie triedre pohodlne rozlíšiteľná dvojica.V kvalitnom ďalekohľade sa každá z nich štiepy na tesnú dvojicu so zložkami okolo 5,5m/2,3", čiže sa zobrazí štvorhviezda. V blízkosti sú ďaľšie, malými prístrojmi rozlíšiteľné dvojice a to ζLyr 4,4+5,7m/44" a βLyr 3,5m/46".Medzi β a γLyr sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín a to M57 9m/90" . Vďaka spomínanej polohe je ľahko vyhľadateľná a už napr.v 120mm Newtone pri 80x je rozlíšiteľný prstencový tvar. Ďaľší ukážkový objekt severnej oblohy. S pribúdajúcim výkonom použitého teleskopu je stále zaujímavejšia. Guľovú hviezdokopu M56 8,5m/5´je náročné vysnoriť v hustom poli hviezd prechádzajúcej Mliečnej cesty.
Planéta Saturn sa pohybuje v súhv.Sagittarius/Strelca, v ktorom za priaznivých podmienok je pozorovateľných i malými prístrojmi množstvo zaujímavých objektov. V zornom poli triedra je možné súčasne vidieť dvojicu hmlovín, a to M8 Lagúnu 5m/60´a M20 Trifid 7m/25´. Hviezdny oblak M24 4m/100´samostatne vypľňa veľkú časť zorného poľa takýchto prístrojov.Západne od M24 sa nachádza o.h. M23 6m/25´, východne oh. M25 5,5m/30´ a severne hmlovina M17 Omega 6m/40´. Hviezdokopy sú rozlíšiteľné napr.triedrom 15x70 a hmlovina ako hmlistý fľak je tiež pomerne výrazná. Guľová hviezdokopa M22 5m/20´, je tiež ako hmlistá gulička v takomto prístroji viditeľná. Na jej rozlíšenie na hviezdy, ako i na pozorovanie detailov v ostatných spomenutých objektoch je nutný výkonnejší ďalekohľad. V smere súhvezdí Strelca, Škorpiona leží centrálna časť našej Galaxie, žiaľ u nás vystupuje nízko nad obzor, čo je veľkou prekážkou na pozorovanie nepreberného množstva hviezd, rôznych typov objektov vrátane tmavých hmlovín. Situácia je preto priaznivejšia pri sledovaní ramena Galaxie v severnejšie ležiacich súhvezdiach Scutum/Štíta, Ophiuchus/Hadonosa, Aquila/Orla, Cygnus/Labute. Ideálnym prístrojom na voľnú prehliadku je trieder. V tomto súhvezdí sa tiež nachádza Slnko v období zimného slnovratu a už nie v súhv.Kozorožca. Na časy, keď to tak bolo, máme ako pamiatku obratník Kozorožca na glóbusoch. Pokiaľ nájdete miesto s výhľadom až po horizont, tak juhozápadne,ale už v súhv.Scorpius/Škorpiona je dvojica plošných o.h. a to M6 4,5m/20´a najjužnejší objekt Messierovho katalógu M7 3,5m/50´.
