POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
PHOTO ARCHYVAS
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Február 2019.

        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.2        7:16        16:47
10.2        7:03        17:01
20.2        6:46        17:17
28.2        6:31        17:30

Údaje v SEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 19.2.2019
V apogeu:   5.2.2019
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Presúva sa zo súhv.Capricornus/Kozorožca do súhv.Aquarius/Vodnára. V polovici mesiaca kulminuje o12h1min30sek vo výške 29°21´20"v súhv.Cap. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.13sek., zdanlivý priemer 1943". Výskyt slnečných škvŕn je v súčasnosti minimálny. Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !
Dňa 27.2.2019 v najväčšej východnej elongácii 18°. Zapadá o 19:07 v súhv.Pisces/Rýb ako objekt -0,4m/7". Optimálny prístroj na manuálne vyhľadanie je trieder. Čas zhruba 30 minút po západe Slnka v súmrakovom pásme. Podmienkou je odkrytý horizont s priezračnou oblohou. Na zaostrenie prístroja sa hodia lietadlá.
V polovici mesiaca vychádza o 4:40, ako objekt -4,2m/17" vo fáze 0,7 v súhvezdí Sagittarius/Strelca. Fáza ide do splnu, zdanlivý priemer sa zmenšuje. Podmienky na pozorovanie sa zhoršujú.
Zem:
Hodnota časovej rovnice pre SH v AK sa priebežne zmení z +1,5 na -0,5 minúty.Tieň nodu na SH v AK smeruje k čiare rovnodennosti. Čas pohybu Slnka sa nad obzorom predlžuje a výška kulminácie stúpa.
V polovici mesiaca zapadá ako objekt 1m/6"vo fáze 0,9 v súhv.Aries/Barana. Mení sa na stále slabšiu hviezdu a vo väčšine ďalekohľadov už ide iba o minidisk prakticky bez detailov. Vykazuje však pohyb po oblohe pozorovateľný i voľným okom a vo februári poslúži ako orientačný bod pri vyhľadaní planéty Urán.
Mesiac:
Po prvej štvrti výhodné obdobie na pozorovanie potrvá ešte niekoľko dní čo sa týka atraktivity terminátora. Priebežne začnú mať navrch plošné a iné svetelné útvary v období splnu. Priložená, prakticky neupravená snímka bola urobená za veľmi zlých poveternostných podmienok.
V polovici mesiaca Juno 8,8m v súhv.Taurus/Býka. Ceres 8,8m sa presúva zo súhv.Sco do Oph. Pallas 8,6m sa pohybuje v súhvezdí Virgo/Panny.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca vychádza o 3:10 v "neastrologickom" súhv.Ophiuchus/Hadonosa ako objekt -2m/35".  Na pozorovanie pozícií mesiacov Io, Europa, Ganymed, Callisto stačí aj kvalitný trieder 12x40, výrazne pomôže upevnenie na statíve. Pozorovanie prechodu Červenej škvrny vyžaduje ďalekohľad okolo 150mm. Skúsený pozorovateľ ju pri prechode centrálnym poludníkom uvidí i menším prístrojom. Čas prechodu nájdete napr.v časopise KOZMOS /SUH  Hurbanovo/. Oranžovočervenkastý odtieň je výrazný až vo väčších prístrojoch, napr. v CPC11" a pri použití binonadstavca.
Po konjukcii so Slnkom sa začne vynárať na rannej oblohe v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt 0,6m/15", prstence 35x14". Nepriaznivé podmienky na pozorovanie.
V polovici mesiaca zapadá o 22:47 v súhv.Pisces/Rýb, ako objekt 5,8m/3,4". Za pomoci mapky i malého triedra, napr.12x40 bezpečne identifikovateľný. Ako zelenkastý minikotúčik je rozlíšiteľný vo výkonnejších ďalekohľadoch okolo 80mm/80x. Sfarbenie je ovplyvnené typom prístroja a aj zrakom pozorovateľa.
V polovici mesiaca zapadá 18:47 ako objekt 7,9m/2,2" v súhvezdí Aquarius/Vodnára. Obdobie pozorovateľnosti vzhľadom na marcovú konjukciu so Slnkom končí.
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
  4.2         7:06       16:25       Nov
12.2       10:27         0:00       Prvá štvrť
19.2       17:02         6:53       Spln
26.2         0:41       10:21       Posledná štvrť
   G.Hodál
oh.- otvorená hviezdokopa
gh.- guľová hviezdokopa
g.- galaxia
ph.- planetárna hmlovina
h.-hmlovina,difúzna/reflexná
th.- tmavá hmlovina
d.- dvojhviezda
súhv.-súhvezdie
Zoznam skratiek:
                                                               Zaujímavé objekty zimnej oblohy.
Vybrané objekty pre začínajúcich pozorovateľov. Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Prehliadku zimnej oblohy je najjednoduchšie začať rozpoznávaním  súhvezdí a jasných, farebne odlišných hviezd zimného orientačného šesťuholníka. Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry t.j."trblietaním"hviezd.

Najjasnejšia hviezda celej oblohy Sírius/Iskriaci/Psia hviezda/ -1,5m zo súhv.Canis Maior/Veľký pes v polovici mesiaca kulminuje o 20:51. Farebné iskrenie je zapríčinené malou výškou nad obzorom. V súčasnosti za najpriaznivejších okolností pri použití najvýkonnejších ostrokresliacich prístrojov je pozorovateľný jeho sprievodca biely trpaslík, Sírius B 8,5m v odstupe okolo 10". Problémom je obrovský rozdiel v jase. Sprievodca sa stráca v žiari Síria.

Otvorená hviezdokopa M41 5m/30´sa nachádza južne na priemer zorného pola triedra od Síria.Takýmto ručným prístrojom ľahko vyhľadateľný a na hviezdy rozlíšiteľný objekt.

Otvorená hviezdokopa NGC2362 4m/6´ obklopuje hviezdu τCMa 4,4m. Ide o tesné zoskupenie slabších hviezd, preto je nutné použiť už ďalekohľad.Veľmi zaujímavý a pútavý objekt.

Otvorená hviezdokopa M50 7m/15´severne od Síria, ale už v súhvezdí Monoceros/Jednorožca. Hmlistá ploška, čiastočne rozlíšiteľná na hviezdy triedrom.

Oranžová dvojhviezda ξPup 3,3+5,3m/288" zo súhv.Puppis/Korma je rozlíšiteľná triedrom 10x50.

V blízkosti ξPup je oh.M93 6,5m/15´. Ľahko vyhľadateľná triedrom, v ďalekohľade vyšší počet hviezd.

V pustej časti oblohy, ale pre trieder 10x50 neprehliadnuteľná je až dvojica oh. Na prvý pohľad vďaka jasným hviezdam výraznejšia je M47 4,5m/25´. 
Mimoriadne veľkým počtom slabých hviezd je však M46 6,5m/25´pútavejšia vo väčších prístrojoch. V triedri sa javí ako slabá, hmlistá ploška. Zdanlivou súčasťou hviezdokopy M46 je veľká planetárna hmlovina NGC2438 11m/60". Vynikajúca dvojica pre výkonné prístroje, napr. CPC11".

Otvorená hviezdokopa Mel 25 Hyades  0,5m/330´ v súhv.Taurus/Býka. Zoskupenie hviezd v tvare ležatého "V" viditeľné voľným okom. Vypľňa celé zorné pole triedra. Vynikajúci objekt pre malé prístroje s veľkým zorným poľom. Oranžová hviezda Aldebaran 0,9m/sp.K, nie je fyzickou súčasťou hviezdokopy. Na skúšku rozlišovacej schopnosti zraku poslúži dvojhviezda θ1+2Tau 3,8+3,1m/5,7´.

Otvorená hviezdokopa M45 1,5m/100´Pleiades v súhv.Taurus /Býka. Nielen najznámejšia, ale asi aj najkrajšia hviezdokopa severnej oblohy. Je známa pod viacerými menami napr.Kuriatka, Sedem sestier. Často je mylne zamieňaná za Malý voz, ktorému výzorom viac zodpovedá než skutočné súhvezdie Ursa Minor/Malý medveď-voz. Voľným okom zoskupenie asi 7hviezd  na ploche mesačného splnu. V triedri, alebo v zornom poli ďalekohľadu o veľkosti 1,5°zaujímavo rozmiestnené skupiny hviezd. Ukážkový objekt.

Pozostatok po supernove M1 Krabia hmlovina 9m/6´v súhv.Taurus/Býka má poradové č.1 v Messierovom katalógu, ale ide o jeden z najnáročnejších objektov z tohto inak  pre začínajúcich pozorovateľov mimoriadne vhodného katalógu. Jedná sa o objekt citlivý na "tmavosť"oblohy. Ľahko splýva s jasnou oblohou. Aj za priaznivých podmienok však ide o zaujímavý objekt s určitými detailmi až vo výkonných prístrojoch okolo 250mm. V menších prístrojoch nekontrastný, malý hmlistý fliačik. Ide však o nesmierne dôležité "vedecké laboratórium"a tak neľutujme námahu na vyhľadanie.

Dvojhviezda Castor 1,9+2,9m/5"zo súhv.Geminy/Blížencov je rozlíšiteľná napr. refraktorom Ø50/540mm. Pri dvojhviezdach ide v prvom rade o bodové kreslenie prístroja. Pri výkonných, svetelných prístrojoch sa neraz jasné dvojice zmenia na zlievajúce sa chuchvalce svetla. Pomôže priclonenie, predľženie ohniska. Pri tesných dvojiciach je prvoradou podmienkou minimálna scintilácia/seeing ovzdušia. Hranica maximálnej reálnej rozlíšiteľnosti je 1".

Otvorená hviezdokopa M35 5m/30´je pri priezračnej oblohe viditeľná ako hmlistá škvrna voľným okom. Triedrami neprehliadnuteľná, čiastočne rozlíšiteľná na hviezdy. V ďalekohľade veľké množstvo hviezd.

Planetárna hmlovina NGC2392 Eskymák 9m/48". V ďalekohľade okolo 80mm klasický kotúčik. Vďaka blízkej jasnej hviezde δGem 3,5m a do čelenky usporiadanej skupine slabších hviezd sa ľahko manuálne vyhľadáva. Vhodný objekt na skúšanie priameho a nepriameho videnia.

Capella 0,1m /sp.G pekná, žltkastá hviezda zo súhv.Auriga/Povozníka.
Trojica otvorených hviezdokôp M36,37,38 - všetky okolo 6m/20´. V malých triedroch ako svetlé škvrny. Pri pozorovaní ďalekohľadom citeľne rozdielne v jase, počte a v rozmiestnení hviezd.

Veľká hmlovina M42 3,5m/40´v súhv.Orion. Ide naozaj o vizuálne ľahko pozorovateľnú veľkú hmlovinu. Voľným okom ako čosi hmlisté pod pásom Oriona.V triedri 15x70 už celkom slušná ploška. Už malým ďalekohľadom je v hmlovine ľahko rozlíšiteľná štvorhviezda θOri. V ďalekohľade MDN120 pri 80x sa objavujú rôzne výrazné, členité, svetlé i tmavé zákutia s jemným pozadím slabších hviezd. Čím väčší prístroj, tým na väčšej ploche sa dajú sledovať jemné filamenty hmloviny. V CPC11" pri použití širokouhlého okuláru Luminos 15 pôsobivejšie než na snímkach, na ktorých viditeľnosť detailov závisí od dľžky expozície. Navyše v okolí M42 sa nachádzajú ďaľšie celkom zaujímavé objekty vzdialeného vesmíru ako M43 a niekoľko s NGC označením.

Cr70 0,4m/150´ hviezdokopa obklopujúca pás Oriona. Objekt vyslovene pre triedre, kukátka.Táto časť oblohy upútala už Galilea.

Voľným okom je výrazný farebný rozdiel medzi premennou, červenkastou Betelgeuze 0,3-0,9m/sp.M a bielomodrým Rigelom 0,1m/sp.B.

Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Kúpa a využitie astrotechniky je postupne na základe teoretických i praktických znalostí rozoberaná v Astrotematike.
Zimná obloha, výber.
Orion
Orion
M42
Cr70
M45
M36 37 38
Castor
Obloha večer
Slnko
Merkúr
Venuša Jupiter
Mars Urán
Neptún
Ceres
Juno
Pallas
Pup CMa
Sírius
M41
2362
M46 47 2438
M50
2392
M93
M1
Mesiac
Mesiac 12.2.2019