Zaujímavé objekty letnej oblohy.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do 80mm, stredné do 150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až 400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 ! , M24, Mel111 atď.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd.
V júli sa len mierne zlepšia podmienky na pozorovanie nočnej oblohy. Astronomická noc je stále krátka. Počas "letného neba" sú pozorovateľné dvojhviezdy, hviezdokopy a tohto roku hlavne planéty Jupiter a Saturn. Na druhej strane ide o obdobie najlepšej pozorovateľnosti umelých družíc v roku. Mliečna dráha prechádza od severného horizontu po južný súhvezdiami: Perzeus, Cassiopeia, Cygnus/Labuť, Sagitta/Šíp, Aquila/Orol, Scutum/Štít, Ophiuchus/Hadonos, Scorpius/Škorpion, Sagittarius/Strelec.Najpútavejšie časti sa tiahnu od Labute po Strelca. Letný orientačný trojuholník tvorený hviezdami Vega/súhv.Lýra, Deneb/súhv.Cygnus a Altair/súhv.Orla dosahuje stále väčšiu výšku nad obzorom.
Alfou nevýrazného, ale u nás vysoko kulminujúceho súhv.Herkules je Ras Algethi. Ide o premennú, zároveň "farebnú" dvojhviezdu so zložkami 3-4+5,4m/4,6"sp.M+G. Najjasnejšou hviezdou je však βHer Ruticulus 2,8m. Najznámejším objektom súhv. je najjasnejšia guľová hviezdokopa severnej oblohy M13 6m/15´. Voľným okom je na hranici viditeľnosti . V teleskope MDN120mm pri 80x v okrajových častiach rozlíšená na jemný prach hviezd. Vo veľkých prístrojoch nad 250mm vzhľad pripomína známe fotografie s jasnými hviezdami rozlíšenými i v centrálnej časti. K tejto hviezdokope smeruje prvé rádiové, vedome vyslané posolstvo zo Zeme. V blízkosti je slabá galaxia NGC6207 11,3m/2x1´. Gh. M92 6,5m/8´je slabšia, ale výraznejšia, ako v blízkosti ležiaca gh.NGC6629 8,7m/1,2´. Kvôli guľovkám sa často prehliada planetárna hmlovina NGC6210 10m/20x13". V menších prístrojoch "planetárny" minidisk.
Opakom je nízko nad horizont vystupujúce súhvezdie Scorpius/Škorpiona. Pri priezračnej atmosfére nad horizontom ide o výrazné zoskupenie hviezd. Najjasnejšou hviezdou je premenná αSco Antares/Protiváha Marsu 0,9-1,8m sp.M. Má tiež sprievodcu s jasnosťou 5,5m vo zdialenosti 2,6"sp.B. Rozlíšenie tejto inak peknej farebnej dvojice je sťažené nielen kvôli veľkému rozdielu v jase, ale i nepokojnej atmosfére pri horizonte. Teoreticky by to mali zvládnuť prístroje okolo 80mm. Malým refraktorom CZJ 50/540mm je rozlíšiteľná dvojica βSco Acrab 2,6+4,9m/ 14". Západne od Antaresu sa nachádza guľová hviezdokopa M4 6m/20´.Triedrom 10x50 viditeľná ako hmlistý ovál. Rozlíšenie na hviezdy, ako to obecne vyžadujú gh., umožňuje prístroj nad 150mm. Ako menší a slabší hmlistý oválik v malých prístrojoch sa zobrazuje gh.M80 7,5m/5´. Pre triedre, či malé prístroje je vhodná dvojica otvorených hviezdokôp M6 4,5m/20´ Motýľ a M7 3,5m/50´. V triedri 15x70 je M7 pôsobivá. Zaujímavé rozloženie pomerne výrazných hviezd. Nakoľko sa jedná o najjužnejšie objekty z Messierovho katalógu, vyhľadanie je sťažené malou výškou nad horizontom.
Nad východnou časťou súhv.Sco., ale už v súhv.Ophiuchus/Hadonosa je niekoľko zaujímavých objektov. Ide o guľové hviezdokopy M62 6,5m/10´a M19 7m/8´. Planetárna hmlovina NGC6396 11m/30" je pre výkonnejšie prístroje.Toto súhvezdie delí súhvezdie Serpens/Hada na dve časti. Západná časť nesie označenie Serpens Caput/Hlava Hada a východná Serpens Cauda/Chvost Hada. Táto trojica previazaných súhvezdí pokrýva veľkú časť oblohy. Neovplýva síce jasnými hviezdami, ale vďaka zasahujúcim častiam Mliečnej cesty je bohaté na slabé hviezdy, hviezdokopy a na snímkach vyniknú tmavé i svetlé hmloviny. Najjasnejšou hviezdou súhv.Oph. je Ras Alhague 2,1m. V malých prístrojoch je zaujímavá otv.hv. IC4665 5m/50´. Východne od tejto hviezdokopy sa nachádza hviezda s najväčším vlastným pohybom, s priliehavým menom Barnardova šípka 9,5m/sp.M. Dvojica guľových hviezdokôp M10, M12 6,5m/12´sú síce viditeľné triedrom 10x50 ako hmlisté škvrny, ale rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonný prístroj. Podobne sú na tom guľ.hv. M14 7,5m/8´a M107 8m/6´.
V Hlave hada je najjasnejšou hviezdou Unukalhai 2,6m/sp.K. Severne od nej sa nachádza dvojhviezda δ Ser 4,2+5,2m/4". Západne od αSer sa nachádza jedna z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy M5 6m/12´. V triedri ako hmlistá ploška, v ďalekohľadoch okolo 150mm rozlíšiteľná na hviezdy.S pribúdajúcim výkonom použitého prístroja stále zaujímavejšia.
Západne od dvojhviezdy θ Serpens 4,6+5m/23" v časti Serpens Cauda/Chvost Hada sa nachádza dvojica otv.hviezdokôp. Plošná IC4756 5m/60´a podlhovastá NGC6633 5m/20´. Objekty vhodné pre malé prístroje s veľkým zorným poľom nad 1°, či napr. trieder 15x70. Náročnejšia je "zelenkastá" planetárna hmlovina NGC6572 8,5m/12". Farba je výrazná pri použití výkonnejších prístrojov.
