Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Zaujímavé objekty letnej oblohy.
Nízko nad južným horizontom kulminuje súhv.Scorpius/Škorpiona s najjasnejšou hviezdou Antares/Protiváha Marsu var.0,9-1,8m/sp.M. Jeho farbu pripomínajúcu Mars zvýrazňuje aj atmosféra pohlcujúca modrasté zložky svetla. Takisto je aj prekážkou pri spozorovaní sprievodcu 5,5m/2,5". Ide "farebný" pár vyžadujúci stredný, až veľký ďalekohľad.
Dvojhviezda βSco Acrab 2,6+4,9m/14"je vhodná aj pre malé ďalekohľady.
Guľova hviezdokopa M4 6m/18´západne od Antaresu je za priaznivých podmienok viditeľná v poli triedra aj so spomínanou hviezdou ako hmlistá ploška. Veľkými ďalekohľadmi rozlíšiteľná na hviezdy.
Guľová hviezdokopa M80 7,5m/5´ je menšia, ale pôsobí kontrastnejšie.
Dvojica otvorených hviezdokôp M6 4,5m/20´a M7 3,5m/50´ vzhľadom na malú výšku nad obzorom sa vyhľadáva obtiažne. Za priaznivých podmienok však pri pohľade triedrom ide o príťažlivú dvojicu.
Guľová hviezdokopa M5 6m/12´v západnej časti súhv.Serpens/Hada sa vyhľadáva pomerne obtiažne, ale patrí medzi najvďačnejšie objekty pre veľké ďalekohľady vzhľadom na množstvo zobrazených hviezd. V triedri ako hmlistý oválik.
Druhou najjasnejšou hviezdou severnej oblohy je Vega - 0.02m/sp.A0, zo súhvezdia Lyra/Lýra. Jej modrastobiely odtieň je vnímateľný už voľným okom. Ide zároveň o najjasnejšiu hviezdu Letného orientačného trojuholníka. Jej konkurentom o celkové prvenstvo na severnej oblohe je o niečo jasnejší oranžový Arcturus -0.05m/sp.K zo súhv.Bootes/Pastiera, ktorý je súčasťou jarného orientačného trojuholníka.Porovnávanie jasu komplikujú odlišné farby týchto hviezd. Súhv. Lýra s plochou 286 štvor.stuňov je na 52 mieste. Rozmiestnením hviezd súhvezdie zodpovedá svojmu pomenovaniu. Pre testovanie rozlišovacej schopnosti oka poslúži dvojhviezda ε1+2 s rozostupom zložiek 209". I pre najmenšie triedre pohodlne rozlíšiteľná dvojica. V kvalitnom ďalekohľade sa každá z nich štiepy na tesnú dvojicu so zložkami okolo 5,5m/2,3", čiže sa zobrazí štvorhviezda. Vhodná testovacia štvorhviezda pre ďalekohľady. V blízkosti sú ďaľšie, malými prístrojmi rozlíšiteľné dvojice a to ζLyr 4,4+5,7m/44" a βLyr 3,5+7,2m/46". Farebná dvojica δ2+1 4,2m/sp.M+5,6m/sp.B/620" je pekná v triedri. Medzi zložkami tejto dvojice sa nachádza riedka, nenápadná hviezdokopa Stephenzon1. Samotná δ2 má sprievodcu 6,3m vo vzdialenosti 2,6". Medzi βLyr a γLyr sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín a to M57 9m/90" . Vďaka spomínanej polohe je ľahko vyhľadateľná a už napr.v 120mm Newtone pri 80x je rozlíšiteľný prstencový tvar s tmavším stredom. Ukážkový objekt severnej oblohy. S pribúdajúcim výkonom použitého teleskopu je stále zaujímavejšia. Mení sa na nerovnomerne jasnú elipsu s hviezdami v tmavej, centrálnej časti. Guľovú hviezdokopu M56 8,5m/5´je náročné vysnoriť v hustom poli hviezd prechádzajúcej Mliečnej cesty, vďaka ktorej je toto súhvezdie vhodné na túlanie sa triedrom.
Guľová hviezdokopa M13 6m/15´zo súhv.Herkules ľahko vyhľadateľná triedrom ako hmlistý oválik. Už v 120mm newtone MDN120 pri 80x sa okrajové časti rozlíšia na jemný prach hviezd. Vo veľkých prístrojoch rozlíšená i v centrálnej časti. Jeden z najpútavejších objektov oblohy. Guľ.hv. M92 6,5m/8´je menej výrazná, ale vo veľkých prístrojoch tiež zaujímavá.
Ras Algethi var 3,5+5,4m/4,8"sp.M+G. Dvojhviezda s farebným kontrastom vyžadujúca stredný ďalekohľad.
Dôležitá orientačná hviezda Polaris 2m zo súhv.Ursa Minor/Malý Medveď sa nachádza v blízkosti severného nebeského pólu. Výška zodpovedá s presnosťou lepšou ako 0,7°severnej zemepisnej šírke a ktorá sa vplyvom precesia priebežne zlepšuje. Pomocou Polárky sa ľahko sa určujú svetové strany a je tiež výraznou pomôckou pri ustanovovaní paralaktickej montáže. V odstupe 18" sa nachádza hviezda s jasnosťou 9m. Nakoľko súhvezdie je pomerne nevýrazné, Polárka sa vyhľadáva pomocou pravidla o päťnásobnom predľžení spojnice hviezd Merak - Dubhe zo súhv.Ursa Maior/Veľkej Medvedice.
γUMi Pherkad 3m /sp.A +11 UMi 5m /sp.K. 11´optická dvojica pre testovanie zraku.V triedri pekná farebná dvojica.
Polárnou hviezdou v minulosti t.j. okolo roku 2800 p.n.l. bola hviezda Thuban 3,7m zo súhv.Draco/Draka. Najjasnejšou hviezdou je oranžový γ Dra/Etamin 2,2m/sp.K. jedno z očí Draka. Neďaleko Etaminu je triedrom rozlíšiteľná dvojhviezda ν Dra 4,9+4,9m/62". V spojnici Etaminu a druhého oka draka - β Dra/Rastabanu, je trojhviezda 17+16 Dra 5,1+5,5m/90", pričom 17Dra sa v strednom ďalekohľade rozloží na dvojicu 5,4+6,4/2,9". V blízkosti ležiaca μ Dra je dvojicou 5,6+5,7m/2,5". Pre malé prístroje je dvojhviezda ΨDra 4,6+5,8m/30".
Planetárna hmlovina NGC 6543 Mačacie oko 8m/24" patrí medzi najznámejšie ph. na oblohe. Výrazný "blik efekt" pri striedaní priameho a "bočného astronomického" videnia. Dobre znáša aj väčšie zväčšenia vo veľkých ďalekohľadoch, v ktorých sa potom javí ako zelenkastý ovál. Pri manuálnom vyhľadávaní poslúži trojuholník hviezd, vrcholom ktorého je už spomínaná dvojhviezda ΨDra.
Arcturus 0m/sp.K zo súhv.Bootes/Pastiera, najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Oranžovo červenkastý farebný odtieň je neprehliadnuteľný.
Izar 2,5+4,9m/2,9" sp.K+A Pulcherrima/Najkrajšia. Najznámejšia "farebná" dvojhviezda zo súhv.Bootes. Vyžaduje ostrokresliaci stredný ďalekohľad.
κ Boo 4,5+6,6m/14"a ι Boo 4,8+8,1m/39" dvojica dvojhviezd v odstupe 36´. Rozlíšiteľné a súčasne pozorovateľné v zornom poli malých prístrojov.
υ1+2 Boo 5+5m/11´ náročná vizuálna dvojhviezda pre bystrozrakýcch. Rozlíšiteľná malým triedrom.
