Údaje sú v SEČ. Platné pre Nové Zámky.
Mesiac.
Dátum: Východ: Západ: Fáza:
V perigeu: 1. a 30.1.2022
V apogeu: 14.1.2022
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému. Nie je všetko zlato čo sa blyští, či v noci žiari...
V polovici mesiaca kulminuje o11h.56min.42sek. v súhv.Sagittarius/Strelca vo výške 20°58´40". Zdanlivý priemer 1951", sv.vzdialenosť 8min10,8sek. Výskyt sl.škvŕn a aj výraznejších úkazov v čiare Hα je takmer nepretržitý. Škvrny sú bezpečne pozorovateľné ako drobné bodky, až škvrny aj triedrami z ľahko a svojpomocne vyrobiteľnými filtrami z Astrosolaru, či Solarixu, ktoré sú pred objektívmi prístroja. Nasadené filtre musia byť pevne uchytené, chyba znamená poškodenie zraku, až oslepnutie!!! Toto pravidlo platí pre všetky typy ďalekohľadov. Malé zväčšenie je kompenzované stereo vnímaním vo veľkom zornom poli. Pútavým zážitkom je sledovanie prechádzajúcej ostroohraničenej oblačnosti. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní.
Dňa 7.1.2022 v najväčšej východnej elongácii19,2°. V ten deň zapadá o17:46 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt -0,5m/7"vo fáze 0,6. Vyhľadanie zhruba 35 minút po západe Slnka výrazne uľahčuje použitie triedra. Neskôr je spozorovateľný aj voľným okom. Pozorovanie planéty Merkúr je náročné a cenené, vzhľadom na krátke pozorovacie okná. Základom je nájdenie vhodného stanovišťa s výhľadom až k horizontu pri priezračnej oblohe.
Začiatkom mesiaca sa stratí vo večernom súmrakovom pásme. Dňa 9.1.2022 v dolnej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný. Potom sa začne vynárať na rannej oblohe. V polovici mesiaca vychádza v súhv.Sagittarius/Strelca o 6:25 ako objekt -4,2m/61"vo fáze 0,16. Aj v malých prístrojoch vynikne fáza vďaka veľkému zdanlivému priemeru. Pohľad na "tenučkú" Venušu v období krátko pred a po dolnej konjukcii je najpôsobivejší. Výhodou pozorovania po dolnej konjukcii je, že ju možno vyhľadať v súmrakovom pásme pred východom Slnka a potom ju sledovať aj za denného svetla.
Dňa 4.1.2022 v perihéliu. Vzdialenosť od Slnka 0,983AU, t.j.147 miliónov km. Zem sa pohybuje maximálnou rýchlosťou. Astronomická noc v polovici mesiaca trvá od 18:12 do 5:41. Tieň nodu na sl.hodinách v AK sa vzďaluje od krivky Zimného slnovratu. Hodnota časovej rovnice pre sl.hodiny sa zmení z -9 na +1 minútu.
V polovici mesiaca vychádza o 5:31 v súhv.Ophiuchus/Hadonosa ako objekt 1,5m/4". Obdobie pozorovateľnosti sa predlžuje, ale vzhľadom na malý zdanlivý priemer ani vo výkonných prístrojoch neohuruje. Zaujímavejšie je sledovanie pohybu a zmien jasu voči neďalekému Antaresu/Protiváha Marsu zo súhv.Scorp/Škorpiona. Dňa 26.1.2022 bude nízko nad obzorom prechádzať v súhv.Sagittarius/Strelca medzi dvojicou triedrom pozorovateľných hmlovín a to M8 Lagúna a M20 Trifid.
Prebieha lunácia č.1225. V období pred splnom, ktorý nastane dňa 18.1.2022 o 0:48 v súhv.Cancer/Raka.
Ceres 8m, kulminuje o 19:52 v súhv.Taurus/Býka. Vynikajúca možnosť na vyhľadanie. Pallas 10m v súhv.Aquarius/Vodnára. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca zapadá o 19:43 v súhv.Aquarius/Vodnára ako objekt -2,1m/35". Obdobie pozorovateľnosti sa rýchlo skracuje. Pozorovanie úkazov 4 mesiacov a detailov v atmosfére je sťažené malou výškou nad obzorom.
V polovici mesiaca zapadá o 17:53 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt 0,7m/15", prstence 35x11". Obdobie pozorovateľnosti pomaly končí. Kvalita obrazu je výrazne ovplyvnená malou výškou nad obzorom.
V polovici mesiaca kulminuje o 18:41v súhv.Aries/Barana ako objekt 5,7m/3,6". Bystrozraký pozorovatelia sa ho môžu pokúsiť vyhľadať voľným okom. Vyhľadanie a identifikácia pomocou malého triedra a mapky ako bodu v poli hviezd je pomerne jednoduché. Nebodový vzhľad nadobúda v stredných a veľkých ďalekohľadoch. Farba kotúčika planéty je tiež ovplyvnená zrakom pozorovateľa a typom použitej techniky. Zvyčajne má osobitný zelenkastý odtieň. Na mapke je tiež vyznačená poloha dvoch menej výrazných galaxií a to M77 9m/3´zo súhv.Cetus/Veľryba a M74 9,5m/8´zo súhv.Pisces/Rýb. Ide o slabšie objekty z messierovho katalógu, ale znalosť všetkých objektov z M katalógu je nepísaným pravidlom pozorovateľa.
V polovici mesiaca zapadá o 21:18 v súhv.Aquarius/Vodnára ako objekt 7,8m/2,2". Vyhľadanie za pomoci triedra a mapky je už vzhľadom na menší jas náročnejšie ako v pripade planéty Urán. Takisto zmena polohy vyžaduje väčší časový odstup. Ako šedomodrastý minikotúčik sa zobrazí v stredných, ale výraznejšie až vo veľkých ďalekohľadoch.
2.1 7:33 15:28 Nov
9.1 11:23 0:00 Prvá štvrť
18.1 16:41 8:14 Spln
25.1 0:00 10:47 Posledná štvrť
Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Každým rokom v období vianoc pribúdajú nový pozorovatelia. Nadobudnutá technika je od detských, až po špičkové prístroje. Podrobnejšie túto tému nájdete v astrotechnike. Na mape Objekty pre začínajúcich pozorovateľov sú vyznačené najdostupnejšie objekty oblohy vhodné aj malé ďalekohľady.
Galaxia M31 4m/150´ Veľká hmlovina v Andromede. Najjasnejšia galaxia severnej oblohy, za priaznivých podmienok ako hmlistá škvrna viditeľná voľným okom. Najvzdialenejší objekt viditeľný voľným okom. Vzdialenosť 2,5 miliona svetelných rokov. Pôsobivá v triedri 15x70. Galaxia sa v takomto prístroji tiahne naprieč takmer celým zorným poľom prístroja. Vo veľkých ďalekohľadoch sa k výraznému jadru pripája jemné halo ramien a dve satelitné galaxie a to M32 8,5m/3,5m a M110 8,5m/10´. Z nich je výraznejšia koncentrovaná M32, M110 je síce väčšia, ale má nízky plošný jas. Samotné jadro galaxie je viditeľné triedrom 7x50 i z menej presvieteného mestského prostredia.
γAnd/Alamak 2,1+4,9m/9,4"sp.K+B. Najkrajšia, "farebná" dvojhviezda súhvezdia, rozlíšiteľná i ostrokresliacimi malými prístrojmi ako napr.CZJ 50/540mm.
Galaxia M33 6m/50´ Veľká hmlovina v Trojuholníku.Teoreticky podľa dát ľahko dostupný objekt. Ide však o "hmlovinu" s nízkou plošnou jasnosťou, takže v prípade nepriaznivých podmienok splýva s oblohou, zatiaľ čo jadro neďalekej M31 je stále pozorovateľné. Za priaznivých podmienok sa M33 javí ako hmlistý ovál v poli napr.triedra 12x40. Pozorovanie ďalekohľadom je náročné, nakoľko treba nájsť kompromis medzi veľkosťou zorného poľa a zväčšením, aby bol čo najvyšší kontrast medzi galaxiou a pozadím oblohy. Testovací objekt na kvalitu pozorovacích podmienok, techniky i skúseností pozorovateľa.
Dvojitá otvorená hviezdokopa NGC884+869 4m/25´. Najvýraznejšia dvojica oblohy známa pod skratkou χ+h Perseus. U nás kulminuje vysoko nad obzorom a tak za priaznivých podmiemok sú ako hmlisté škrny pozorovateľné voľným okom. Triedrom čiastočne rozlíšiteľné na hviezdy. Vhodné na pozorovanie ďalekohľadom i pri väčších zväčšeniach. Možnosť štúdia odlišne priestorovo rozložených hviezd rôznej jasnosti. Menšie ďalekohľady tu majú výhodu v tom, že sú schopné pri menšom zväčšení, ale veľkom zornom poli zobraziť obidve hviezdokopy súčasne. Tzv."Double cluster" je vynikajúcim "popularizačným" objektom astronómie.
Otvorená hviezdokopa Mel 20 1,2m/185´. V triedri sa javí ako veľké množstvo pomerne jasných hviezd v okolí najjasnejšej hviezdy αPer/Mirfak 1,8m.
Otvorená hviezdokopa M34 6m/25´. Vyhľadateľná triedrom, objekt pre malé ďalekohľady pri pozorovaní s menším zväčšením, ale veľkým zorným poľom.
Premenná hviezda βPer/Algol, Diablovo oko 2,1-3,4m, perioda 2,867 dňa. Už od staroveku známa vďaka viditeľnosti zmien jasu voľným okom. Pri pravidelnom porovnávaní s Mirfakom, ale hlavne v období minima, zmeny jasu sú neprehliadnuteľné.
V zimnom obobí sa tiahne menej výrazná Mliečna cesta naprieč celou oblohou. Množstvo, jas pozorovateľných hviezd, či iných objektov sa mení od súhvezdia k súhvezdiu.Najbohatšia na slabé hviezdy je v oblasti vychádzajúceho súhv.Monoceros/Jednorožca, či zapadajúceho súhv.Cygnus/Labute. Súhv.Cygnus pri západe pripomína meč zaborujúci sa do horizontu. Pri prehliadke Mliečnej cesty sa uplatnia triedre čo s najväčším zorným poľom. Pri pozorovaní v oblasti zenitu je vhodnou pomôckou lehátko s nastaviteľnou opierkou. V nestabilnej, krkolomnej polohe v stoji človek dlho nevydrží.
Vo východnej časti oblohy je už nad obzorom kompletný Zimný orientačný šesťuholník. Vynikajúce zoskupenie výrazných súhvezdí s jasnými rôznofarenými hviezdami. Ideálna možnosť na rozpoznávanie súhvezdí pre začínajúcich pozorovateľov. Odtiene hviezd sú v skutočnosti samozrejme jemnejšie ako na mapke oblohy, kde vystihujú spektrálnu triedu, ale sú naozaj viditeľné a vyniknú pri vzájomnom porovnávaní.
Otvorená hviezdokopa Hyády 0,5m/300´je najvýraznejšou časťou súhv.Taurus/Býka. Neprehliadnuteľné zoskupenie viditeľné voľným okom. Na testovanie zraku poslúži dvojhviezda θ1+2 Tau 3,8+3,4m/5,7´. Hviezdokopa je asi najkrajšia v malých triedroch s čo najväčším zorným poľom. Aj pre ďalekohľady sa v nej nájdu zaujímavé zoskupenia hviezd. Oranžová hviezda αTau/Aldebaran 0,9m/sp.K, je len optickou súčasťou hviezdokopy. Zaujímavá je informácia, že tvar tlačeného "A "sa historicky viaže na vzhľad tejto hviezdokopy.
Otvorená hviezdokopa M45 Plejády/Mel 25 1,5m/100´ v podobe falošného Malého voza, je známa aj pod názvom 7 sestier, či Kuriatka. U laikov sa naozaj často zamieňa za Malý voz. Toto zoskupenie výrazných hviezd na malej ploške je skutočne nápadnejšie ako samotné súhvezdie Ursa Minor/Malý medveď - lokálne Malý voz. V triedroch, či v prístrojoch umožňujúcich zobraziť celú hviezdokopu, patrí medzi najkrajšie objekty oblohy. V ďalekohľadoch je možné pozorovať zaujímané detaili hviezdokopy, ako napr. "štvorhviezdu " Alcyone. Na mapke vyznačené vizuálne magnitúdy hviezd poslúžia na aktuálny test dosahu prístroja a pozorovateľa.
Pozostatok po supernove z roku 1054 nesie označenie M1 zo slávneho katalógu Ch.Messiera. Napriek poradovému číslu 1. však ide o pomerne náročný objekt na vyhľadanie. Pri svetelnej škvrne o veľkosti 6´s jasnosťou 8,5m je na spoľahlivú identifikáciu nutný stredný ďalekohľad. Tvar Krabej hmloviny vynikne až na snímkach. Ide o jeden z najdôležitejších objektov pre astrofyziku.
Najsevernejším členom zimného or.šesťuholníka je žltá navigačná hviezda Capella 0,1m/sp.G zo súhv.Auriga/Povozník. Rozdielne farebné odtiene hviezd Capella a napr. Aldebarana sú viditeľné voľným okom. Od nás cirkumpolárna Capella kulminuje v hornej kulminácii vo výške vyše 88°. Súhvezdím prechádza menej výrazné rameno Mliečnej cesty. Nachádza sa v ňom trojica otvorených hviezdokôp vhodných pre malé prístroje. Už v triedroch sú to nápadné, čiastočne na hviezdy rozlíšené hmlisté škvrny. Dve z nich a to M36 6,5m/12´a M37 6m/20´na priezračnej oblohe sú ako slabé škvrny viditeľné voľným okom. V kvalitnom hľadáčiku, napr.9x50, je výrazný aj tretí člen skupiny a to M38 7m/20´. Pri pozorovaní ďalekohľadom je citeľný rozdieľ v jase a v priestorovom rozložení hviezd.
