Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Súhvezdie Ophiuchus/Hadonosa delí súhvezdie Serpens/Hada na dve časti. Západná časť nesie označenie Serpens Caput/Hlava Hada a východná Serpens Cauda/Chvost Hada. Táto trojica previazaných súhvezdí pokrýva veľkú časť oblohy. Neovplýva síce jasnými hviezdami, ale vďaka zasahujúcim častiam Mliečnej cesty je bohaté na slabé hviezdy, hviezdokopy a na snímkach vyniknú tmavé i svetlé hmloviny. Súhvezdiu Oph s plochou 948 štv.stupňov patrí 11.priečka a navyše jej južnou časťou prechádza ekliptika, takže je astrológmi ignorovaným 13.súhvezdím zvieratníka. Najjasnejšou hviezdou je Ras Alhague 2,1m. V malých prístrojoch je zaujímavá riedka otv.hv. IC4665 5m/50´. Východne od tejto hviezdokopy sa nachádza hviezda s najväčším vlastným pohybom 10,3" ročne, s priliehavým menom Velox Barnardi/Barnardova šípka 9,5m/sp.M, vzdialenosť 5,92 sv.rokov. Po Slnku je druhou najbližšou hviezdou pozorovateľnou z našej zemepisnej šírky. V jej okolí sa nachádzajú dvojhviezdy 61,67,70,72 Oph. Spoľahlivo sú rozlíšiteľné stredným ďalekohľadom, aký vyžaduje na spozorovanie aj samotná slabšia Šípka. Guľové hviezdokopy M10, M12 6,5m/12´sú viditeľné súčasne v poli triedra 10x50 ako hmlisté škvrny. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonný prístroj nad Ø200mm. Podobne sú na tom guľ.hv.M14 7,5m/8´a M107 8m/6´. Najkrajšou otv.hviezdokopou je NGC6633 5m/20´. Veľká, podlhovastá, rozlíšiteľná triedrom 15x70 na hviezdy . V blízkosti je vo veľkých prístrojoch zelenkastá planetárna hmlovina NGC6572 8,5m/12".
Celkovo súhvezdiu Serpens/Had s plochou 637 štvorc.stupňov patrí čo do veľkosti 23 priečka.
Výrazná guľová hviezdokopa M5 5,7m/20´sa nachádza v západnej časti tohto deleného súhvezdia, t.j. v časti Serpens Caput /Hlava hada. Rovnocenná populárnejšej M13. Najjasnejšou hviezdou tohto súhvezdia je Unukalhai 2,6m. Severne od nej sa nachádza dvojhviezda δSer 4,2+5,2m/3,9".
V Serpens Cauda/Chvoste Hada sa nachádza pekná dvojhviezda ϑSer/Alya 4,8+5m/22,6", ktorá poslúži aj ako orientačný bod v tejto neprehľadnej časti oblohy. Západne od tejto dvojhviezdy je plošná otv.hv.IC4756 5m/60´. V triedri hmlistý ovál,v ďalekohľade veľké množstvo hviezd vypľňajúcich zorné pole o priemere 1°. Otv.hviezdokopa s hmlovinou M16 6m/25´je v blízkosti hranice so súhvezdím Strelca. Jej vyhľadanie je preto jednoduchšie od tohto súhvezdia. Hmlovina vyniká na snímkach.
Južne od Alyi, ale už v súhv.Scutum/Štít sa nachádza jedna z najkoncentrovanejších otvorených hviezdokôp oblohy M11 6m/12´Letiace kačice. Pomenovaniu vďačí kvôli trojuholníkovému usporiadaniu hviezd. Triedrom hmlistá, kontrastná škvrna. V strednom a veľkom ďalekohľade veľké množstvo hviezd. Uplatnia sa aj vyššie zväčšenia, hviezdokopa sa "nerozpadne" na osamelé hviezdy. Otv.hv. M26 8m/8´je náročnejšia na vyhľadanie a v porovnaní s M11 pôsobí veľmi skromne. Tomuto naozaj nenápadnému súhvezdie s veľkosťou 109 štvorc.stupňov, patrí až 84. priečka. Zaujímavé je však v triedri vďaka pozadiu Mliečnej cesty.
Súhvezdie Sagittarius/Strelca je najjužnejším súhvezdím ekliptiky. V tomto súhvezdí sa nachádza Slnko v období zimného slnovratu a už nie v súhv.Kozorožca. Na časy, keď to tak bolo, máme ako pamiatku obratník Kozorožca na glóbusoch. Ďaľšou zaujímavosťou je, že najjasnejšia hviezda súhv.Kaus Australis 1,8m/sp.B, má označenie až εSgr miesto tradičnej α. S plochou 867 štvorc.stupňov je na 15 mieste. V smere súhv.Sgr sa nachádza centrum našej Galaxie - Mliečnej cesty. V žiadnom inom súhvezdí nie je pozorovateľné také množstvo hviezd i výrazných objektov "hlbokého" vesmíru triedrom, či iným malým prístrojom. Len objektov z Messierovho katalógu ide o 15 objektov. Problémom je malá výška kulminácie tohto súhvezdia nad obzorom, aj to nie celého a tak je málo vhodných príležitostí na pozorovanie bez citeľného rušenia hrubou vrstvou atmosféry a zvyčajne i svetelného smogu . V západnej časti Strelca je najnápadnejšia dvojica M8 Lagúna 5m/60´, skladajúca sa z ľahko viditeľnej hmloviny popretínanej temnými časťami a otvorenej hviezdokopy NGC 6530 4,6m/15´. Jeden z najkrajších objektov oblohy. V poli triedra sa zároveň zobrazí s M8 aj hmlovina M20 Trifid 7m/25´. Pohľad na túto hmlovinu v teleskope skôr sklame. Čierne deliace ramená nie sú až také výrazné, vyžadujú skúseného pozorovateľa. Pomôckou na ich spozorovanie je dvojhviezda HN 40 6,9+8m/11" nachádzajúca sa v blízkosti spojnice ramien. V blízkosti ležiaca otv.hv.M21 6,5m/10´patrí medzi menej výrazné z tohto súhvezdia. Zhruba 5°severne od M20 leží veľmi príjemne pôsobiaca otv. hviezdokopa M23 6m/25´, od ktorej znova na priemer zorného pola väčšiny triedrov t.j. 5°na východ, leží hviezdny oblak M24 4m/100´. Množstvo hviezd zapľňajúcich pole triedrov napr.15x70,12x50. Opäť asi 5°na východ je krásna otv.hv. IC 4725, známejšia ako M25 5,5m/30´. V triedri je obklopená "čelenkou" hviezd. Tentoraz približne 5° na juh pri trojuholníku hviezd je guľ.hv. M22 5m/20´. Veľká škoda, že u nás vystupuje nízko nad horizont. Napriek tomu za priaznivých podmienok predstavuje konkurenciu najkrajším guľ.hv. severnej oblohy, vrátane M13. Severne od M24 je slabučká M18 7,5m/10´, ktorú v triedri vidíme ako škvrnku. Severne od nej je tiež v triedri viditeľná hmlovina M17 Omega 6m/40´. Vo veľkých prístrojoch vyniká svojimi žiariacimi i temnými časťami. Uplatniť priame i bočné videnie. Asi 3° severne od M17, ale už v súhv. Hada /Serpens je hviezdokopa s hmlovinou M16 Eagle/Orlia 6m/25´. Na mapke Sgr je vyznačených množstvo ďaľších pomerne dostupných objektov. Ide prevažne o malé guľové hviezdokopy ako napr.M54,69,70,28 majú okolo 8m/4´.Náročnou na vyhľadanie napriek priaznivýn tabuľkovým hodnotám je guľ.hv. M55 7m/15´. Dôvodom je nízka plošná jasnosť, ľahko splýva s oblohou. Pre veľké ďalekohľady je tu dvojica objektov, a to Barnardova galaxia NGC6822 9m/12´a planetárna hmlovina NGC6818 9,5m/24". Spozorovateľnejšia je p.h. prezývaná Malý drahokam, galaxia má nízku plošnú jasnosť.
.
