POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Júl 2020.



        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.7          4:52       20:50
10.7          4:59       20:46
20.7          5:09       20:37
30.7          5:21       20:25

Údaje sú v LSEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:  25.7.2020
V apogeu: 12.7.2020
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému. Nie je všetko zlato čo sa blyští, či v noci žiari...
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa15.7.2020 kulminuje o12h53min22sek. vo výške 63°26´2". Svetelná vzdialenosť 8min.27sek. Zdanlivý priemer 1888". Dňa 20.7.2020 prechádza zo súhv.Geminy/Blíženci do súhv.Cancer/Raka. Výskyt sl.škvŕn je sporadický. Pôsobivejšie je pozorovanie v čiare Hα. Napr.v teleskope Lunt LS60THa/B1200C sú viditeľné aj iné prejavy sl. aktivity. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní.
Dňa 1.7.2020 v dolnej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný. Dňa 22.7.2020 v najväčšej západnej elongácii 20°od Slnka. Vychádza o 3:45 ako objekt 0,4m/7,8"vo fáze 0,34. Použitie triedra výrazne zvyšuje možnosť vyhľadania planéty nízko nad horizontom.
Neprehliadnuteľná na rannej oblohe. Dňa 15.7.2020 vychádza o 2:31 ako objekt -4,5m/34" vo fáze 0,3 v súhv.Taurus/Býka. Zdanlivý priemer sa priebežne zmenšuje, fáza "dorastá". Pútavý vzhľad i v malých prístrojoch.
Zem:
Dňa 4.7.2020 Zem v aféliu, t.j.v maximálnej vzdialenosti od Slnka 152 099 674km/1,014AU. Obdobie minimálnej obežnej rýchlosti.  Dĺžka astronomickej noci sa pomaly predlžuje. V polovici mesiaca trvá od 23:24 do 2:05. Hodnota časovej rovnice pre sl. hodiny v AK sa zmenší z -9 na -6minút. Tieň nodu sa pohybuje na sever od krivky Letného slnovratu.

V polovici mesiaca vychádza o 23:47 ako objekt -0,8m/13"vo fáze 0,85 v súhv.Cetus. Svojím výrazným oranžovo-červenkastým jasom sa stáva treťou najjasnejšou bludičkou na oblohe a púta pozornosť v tejto pomerne nevýraznej časti oblohy. Vo výkonných prístrojoch sú už pozorovateľné najvýraznejšie albedové útvary. V menších oranžový minidisk.
Mesiac:
Po splne "cúva". Obdobie pozorovateľnosti sa posúva na stále neskoršie hodiny.
Ceres 8,3m v súhv.Aquarius/Vodnára ako bod 8,3m. Náročné podmienky na vyhľadanie nielen kvôli malej jasnosti, ale i  bohatému pozadiu hviezd Mliečnej cesty.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
Dňa 6.7.2020 v opozícii so Slnkom, obdobie celonočnej pozorovateľnosti. V polovici mesiaca vychádza o 20:29 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt -2,8m/48". Vo väčšom triedri, napr.15x70, pozorovateľný nebodový vzhľad a pohyb štvorice mesiacov v dostatočnom časovom odstupe. Sploštenie disku planéty a dvojica hlavných pásov je viditeľná v malých ďalekohľadoch. Ďaľšie detaili ako Veľká červená škvrna počas prechodu centrálnym poludníkom a iné oblačné štruktúry v atmosfére planéty sú dostupné pre stredné/väčšie ďalekohľady. Čas prechodu nájdete napr.v časopise Kozmos. Výhodou pri pozorovaní objektov sl.sústavy je binokulárny nadstavec a  najvhodnejší čas na pozorovanie detailov je pri kulminácii telesa.
V polovici mesiaca vychádza o 20:50 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt 0,1m/18", prstence 42x15". V malých ďalekohľadoch pozorovateľný mesiac Titán +8,8m. V prístrojoch okolo Ø150mm v blízkosti planéty je možné spozorovať mesiace Tethys, Dione, Rhea, Japetus. Majú okolo10,5m.
V polovici mesiaca vychádza o 0:36 ako objekt 5,8m/3,5" v súh.Aries/Barana. Malým triedrom, napr.12x40 a za pomoci mapky identifikovateľný ako bod v poli hviezd. Ako zelenkastý minidisk pozorovateľný už v stredných ďalekohľadoch pri 80x. Farba planéty je ovplyvnená typom použitého prístroja a kvalitou zraku pozorovateľa. Osobitný odtieň má napr. v CPC11".
V polovici mesiaca vychádza o 22:56 ako objekt 7,9m/2,3"v súhv.Aquarius/Vodnára. Ako bod je možné nájsť planétu pomocou vyhľadávacej mapky a triedra 10x50. Šedomodrastý minidisk je možné rozlíšiť strednými ďalekohľadmi nad Ø80mm pri 100x. Pohyb planét Urán, Neptún voči hviezdnemu pozadiu sa prejaví v odstupe dní.
Tabakova 8, Nové Zámky
  5.7       21:20         4:48       Spln
13.7         0:31       13:32       Posledná štvrť
20.7         4:25       20:47       Nov
27.7       13:17         0:00       Prvá štvrť
   G.Hodál
                                     Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.  V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.

Súhvezdie Ophiuchus/Hadonosa delí súhvezdie Serpens/Hada na dve časti. Západná časť nesie označenie Serpens Caput/Hlava Hada a východná Serpens Cauda/Chvost Hada. Táto trojica previazaných súhvezdí pokrýva veľkú časť oblohy. Neovplýva síce jasnými hviezdami, ale vďaka zasahujúcim častiam Mliečnej cesty je bohaté na slabé hviezdy, hviezdokopy a na snímkach vyniknú tmavé i svetlé hmloviny. Súhvezdiu Oph s plochou 948 štv.stupňov patrí 11.priečka a navyše jej južnou časťou prechádza ekliptika, takže je astrológmi ignorovaným 13.súhvezdím zvieratníka. Najjasnejšou hviezdou je Ras Alhague 2,1m. V malých prístrojoch je zaujímavá  riedka otv.hv. IC4665 5m/50´. Východne od tejto hviezdokopy sa nachádza hviezda s najväčším vlastným pohybom 10,3" ročne, s priliehavým menom Velox Barnardi/Barnardova šípka 9,5m/sp.M, vzdialenosť 5,92 sv.rokov. Po Slnku je druhou najbližšou hviezdou pozorovateľnou z našej zemepisnej šírky. V jej okolí sa nachádzajú dvojhviezdy 61,67,70,72 Oph. Spoľahlivo sú rozlíšiteľné stredným ďalekohľadom, aký vyžaduje na spozorovanie aj samotná slabšia Šípka. Guľové hviezdokopy M10, M12 6,5m/12´sú viditeľné súčasne v poli triedra 10x50 ako hmlisté škvrny. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonný prístroj nad Ø200mm. Podobne sú na tom guľ.hv.M14 7,5m/8´a M107 8m/6´. Najkrajšou otv.hviezdokopou je NGC6633 5m/20´. Veľká, podlhovastá, rozlíšiteľná triedrom 15x70 na hviezdy . V blízkosti je vo veľkých prístrojoch zelenkastá planetárna hmlovina NGC6572 8,5m/12".
Celkovo súhvezdiu Serpens/Had s plochou 637 štvorc.stupňov patrí čo do veľkosti 23 priečka.
Výrazná guľová hviezdokopa M5 5,7m/20´sa nachádza v západnej časti tohto deleného súhvezdia, t.j. v časti Serpens Caput /Hlava hada. Rovnocenná populárnejšej M13. Najjasnejšou hviezdou tohto súhvezdia je Unukalhai 2,6m. Severne od nej sa nachádza dvojhviezda δSer 4,2+5,2m/3,9".
V Serpens Cauda/Chvoste Hada sa nachádza pekná dvojhviezda ϑSer/Alya 4,8+5m/22,6", ktorá poslúži aj ako orientačný bod v tejto neprehľadnej časti oblohy. Západne od tejto dvojhviezdy je plošná otv.hv.IC4756 5m/60´. V triedri hmlistý ovál,v ďalekohľade veľké množstvo hviezd vypľňajúcich zorné pole o priemere 1°. Otv.hviezdokopa s hmlovinou M16 6m/25´je v blízkosti hranice so súhvezdím Strelca. Jej vyhľadanie je preto jednoduchšie od tohto súhvezdia. Hmlovina vyniká na snímkach.

Južne od Alyi, ale už v súhv.Scutum/Štít sa nachádza jedna z najkoncentrovanejších otvorených hviezdokôp oblohy M11 6m/12´Letiace kačice. Pomenovaniu vďačí kvôli trojuholníkovému usporiadaniu hviezd. Triedrom hmlistá, kontrastná škvrna. V strednom a veľkom ďalekohľade veľké množstvo hviezd. Uplatnia sa aj vyššie zväčšenia, hviezdokopa sa "nerozpadne" na osamelé hviezdy. Otv.hv. M26 8m/8´je náročnejšia na vyhľadanie a v porovnaní s M11 pôsobí veľmi skromne. Tomuto naozaj nenápadnému súhvezdie s veľkosťou 109 štvorc.stupňov, patrí až 84. priečka. Zaujímavé je však v triedri vďaka pozadiu Mliečnej cesty.

Súhvezdie Sagittarius/Strelca je najjužnejším súhvezdím ekliptiky. V tomto súhvezdí sa nachádza Slnko v období zimného slnovratu a už nie v súhv.Kozorožca. Na časy, keď to tak bolo, máme ako pamiatku obratník Kozorožca na glóbusoch. Ďaľšou zaujímavosťou je, že najjasnejšia hviezda súhv.Kaus Australis 1,8m/sp.B, má označenie až εSgr miesto tradičnej α. S plochou 867 štvorc.stupňov je na 15 mieste. V smere súhv.Sgr sa nachádza centrum našej Galaxie - Mliečnej cesty. V žiadnom inom súhvezdí nie je pozorovateľné také množstvo hviezd i výrazných objektov "hlbokého" vesmíru triedrom, či iným  malým prístrojom. Len objektov z Messierovho katalógu ide o 15 objektov. Problémom je malá výška kulminácie tohto súhvezdia nad obzorom, aj to nie celého a tak je málo vhodných príležitostí na pozorovanie bez citeľného rušenia hrubou vrstvou atmosféry a zvyčajne i svetelného smogu . V západnej časti Strelca je najnápadnejšia dvojica M8 Lagúna 5m/60´, skladajúca sa z ľahko viditeľnej hmloviny popretínanej temnými časťami a otvorenej hviezdokopy NGC 6530 4,6m/15´. Jeden z najkrajších objektov oblohy. V poli triedra sa zároveň zobrazí s M8 aj hmlovina M20 Trifid 7m/25´. Pohľad na túto hmlovinu v teleskope skôr sklame. Čierne deliace ramená nie sú až také výrazné, vyžadujú skúseného pozorovateľa. Pomôckou  na ich spozorovanie je dvojhviezda HN 40 6,9+8m/11" nachádzajúca sa v blízkosti spojnice ramien. V blízkosti ležiaca otv.hv.M21 6,5m/10´patrí medzi menej výrazné z tohto súhvezdia. Zhruba 5°severne od M20 leží veľmi príjemne pôsobiaca otv. hviezdokopa M23 6m/25´, od ktorej znova na priemer zorného pola väčšiny triedrov t.j. 5°na východ, leží hviezdny oblak M24 4m/100´. Množstvo hviezd zapľňajúcich pole triedrov napr.15x70,12x50. Opäť asi 5°na východ  je krásna otv.hv. IC 4725, známejšia ako M25 5,5m/30´. V triedri je obklopená "čelenkou" hviezd. Tentoraz približne 5° na juh pri trojuholníku hviezd je guľ.hv. M22 5m/20´. Veľká škoda, že u nás vystupuje nízko nad horizont. Napriek tomu za priaznivých podmienok predstavuje konkurenciu najkrajším guľ.hv. severnej oblohy, vrátane M13. Severne od M24 je slabučká M18 7,5m/10´, ktorú v triedri vidíme ako škvrnku. Severne od nej je tiež v triedri viditeľná hmlovina M17 Omega 6m/40´. Vo veľkých prístrojoch vyniká svojimi žiariacimi i temnými časťami. Uplatniť priame i bočné videnie. Asi 3° severne od M17, ale už v súhv. Hada /Serpens  je hviezdokopa s hmlovinou M16 Eagle/Orlia 6m/25´. Na mapke Sgr je vyznačených množstvo ďaľších pomerne dostupných objektov. Ide prevažne o malé guľové hviezdokopy ako napr.M54,69,70,28 majú okolo 8m/4´.Náročnou na vyhľadanie napriek priaznivýn tabuľkovým hodnotám je guľ.hv. M55 7m/15´. Dôvodom je nízka plošná jasnosť, ľahko splýva s oblohou. Pre veľké ďalekohľady je tu dvojica objektov, a to Barnardova galaxia NGC6822 9m/12´a planetárna hmlovina NGC6818 9,5m/24". Spozorovateľnejšia je p.h. prezývaná Malý drahokam, galaxia má nízku plošnú jasnosť.



















.





Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
M5
Obloha večer
Slnko
Merkúr
Venuša
Mars
Jupiter Saturn Sgr
Urán
Neptún Ceres
Oph Ser Sct
B.Šípka
6572
6633
IC4665
IC4756
M11
Úsvit MC
M8+20
M22
Sgr
6818
IC4756
Blesk
M17
M25
Slnko 2.7.2020
Slnko 4.7.2020
Nočné svietiace mraky.
         5.7.2020