Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
V marci výrazný Zimný orientačný šesťuholník s množstvom zaujímavých a pre začínajúcich pozorovateľov atraktívnych objektov, klesá v západnej časti oblohy. Vo východnej časti oblohy sa vynárajú menej výrazné jarné súhvezdia, bez výrazneho pásu Mliečnej cesty. Jarný orientačný trojuholník tvorený jasnými hviezdami Regulus/Leo, Arcturus/Bootes a Spica/Virgo, je kompletne nad obzorom až v neskorších večerných hodinách. Otvára sa však výhľad na objekty vzdialeného vesmíru v tom pravom slova zmysle, ako galaxie, prípadne ich zoskupenia, guľové hviezdokopy. Tieto objekty sú však náročnejšie na výbavu, pozorovacie podmienky a sú menej pútavé pre širokú verejnosť. Večer sú pozorovateľné planéty Mars a Urán, na rannej oblohe po konjukcii so Slnkom sa pomaly vynárajú Saturn a Jupiter.
Najzápadnejším súhvezdím jarného orientačného trojuholníka je súhv.Leo/Lev. S plochou 947 štvorc.stupňov je na 12. priečke. Na tmavej jarnej oblohe patrí medzi výraznejšie. Tvarom pripomína skôr detské kreslené prasiatko. Najjasnejšou hviezdou je modrastý Regulus 1,4m/sp.B. Najkrajšou dvojhviezdou je γLeo 2,4+3,6m/4,4". Ide o oranžovú dvojicu, ktorú spoľahlivo rozlíši ďalekohľad o priemere objektívu Ø80mm. Dvojhviezdu 54Leo 4,5+6,3m/6,6" rozlíši aj menší prístroj. Náročnejšia je dvojhviezda ιLeo 4+6,7m/2". Z objektov vzdialeného vesmíru je najdostupnejšia galaxia NGC2903 9m/8´. Spozorovateľná už výkonnejším triedrom napr.15x70, ako slabšia škvrna. Ľahšie sa vyhľadáva vďaka oranžovej hviezde λLeo 4,3m/sp.K. Trojica galaxií medzi ι a θLeo je známa pod označením Trio galaxií z Leva. Dajú sa vyhľadať napr.120mm Newtonom. Ide o M66, M65 obe okolo 9m/8´a NGC3628 10m/12´. Podobná trojica je na manuálne vyhľadanie v náročnejšej časti súhvezdia. Ide o M105 9,5m/3´, M95+96 obe okolo 9,5m/5´.Vo výkonných prístrojoch, napr.v CPC11"sa pri M105 zobrazí NGC3384 10m/4´a NGC 3389 12m/3x1,5´.
Južne od súhv.Cancer/Raka sa začína najväčšie súhvezdie oblohy Hydra a to skupinou hviezd v tvare mnohouholníka, označovaných ako hlava Hydri, niekde aj ako Jóbova truhla. Táto skupina hviezd je viditeľná voľným okom a vynikne v malých triedroch napr.7X50 zo 7°zorným polom. Jej súčasťou je dvojhviezda εHya 3,4+6,9m/3". Spoľahlivé rozlíšenie vyžaduje stredný ďalekohľad. V marci sa toto súhvezdie s plochou 1303 štvorcových stupňov dostáva celé nad obzor až v neskorých večerných hodinách. Obrazne povedané hlava zapadá, chvost vychádza. Najjasnejšou hviezdou súhv.Hydra je oranžový αHya - Alphard/Osamelý 2m/sp.K. V danej časti oblohy nemá konkurenciu. V blízkosti αHya je široká dvojhviezda 27Hya 4,8+7m/230", rozlíšiteľná triedrom. Juhozápadným smerom na ceste k otvorenej hviezdokope M48 5,5m/40´je trojica hviezd známa pod názvom C Hya. Objekty vyhľadateľné triedrom a vhodné pre malé prístroje s veľkým zorným poľom. Najzaujímavejším objektom v juhozápadnej časti súhvezdia je planetárna hmlovina NGC3242 Jupiterov Duch 9m/48". Veľkosťou v závislosti od výkonu použitého prístroja zodpovedá spomínanej planéte, je však podstatne menej jasná. Dojem z tohto zaujímavého objektu znižuje menšia výška nad horizontom i počas kulminácie. Vďaka severne ležiacej oranžovej hviezde μHya 3,8m je ph pomerne ľahko vyhľadateľná.
Súhvezdiu Sextans s plochou 314 štorc.stupňov patrí 47. priečka. Najjasnejšia hviezda αSex má iba 4,5m. V blízkosti, asi 1,5°od širokej dvojice hviezd 17/18 Sextantis 5,9+5,6m/12´sa nachádza populárna Vretenová galaxia NGC3115 9,5m/5´. Ide o objekt hlavne pre veľké ďalekohľady. Aj v nich ide o pomerne malú šošovkovitú škvrnu.
.
