POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
PHOTO ARCHYVAS
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




December 2017.

        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.11        7:16        15:57
10.11        7:26        15:54
20.11        7:34        15:56
30.11        7:37        16:03

Údaje v SEČ, platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:    4.12.2017
V apogeu: 19.12.2017
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch.
Slnko:
Prechádza 18.12.2017 zo súhv.Ophiuchus/Hadonosa do súhv.Sagittarius/Strelca, v ktorom sa nachádza v období  Zimného slnovratu. V tomto roku nastáva 21.12.2017 o17:28. Slnko dosahuje minimálnu výšku kulminácie. Západ Slnka sa začne posúvať na neskoršie hodiny. Obratník Kozorožca vyznačený na glóbusoch je len spomienkou na časy, keď Zimný slnovrat nastával v tomto súhvezdí. V polovici mesiaca Slnko kulminuje o11h42min34sek vo výške 18°47´3". Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 0h8min11sek, zdanlivý priemer 1949".  Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !
Merkúr:
Dňa 13.12.2017 v dolnej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný. Pozorovateľný koncom mesiaca na rannej súmrakovej oblohe ako objekt -0,1m/7"vo fáze 0,5. Pozorovanie tejto planéty je o nezakalenej atmosfére pri odkrytom horizonte, vzhľadom na malú výšku nad obzorom. Optimálnym prístrojom na vyhľadanie je binokulár. Fáza sa pri pokojnejšej rannej atmosfére dá rozoznať ostrokresliacim teleskopom Ø50mm a zväčšení 50x.
V období pred hornou konjukciou, nepozorovateľná.

Zem:
Vzdialenosť od Slnka 147milionov km. Vzdialenosť sa blíži k minimu, obežná rýchlosť k maximu. Hodnota časovej rovnice pre slnečné hodiny v AK klesne z -23 na -9 minút. V priebehu mesiaca môžete odsledovať spynutie tieňa nodu na sl. hodinách s krivkou Zimného slnovratu a potom jej odpútanie. Astronomická noc v polovici mesiaca trvá zhruba od 17:45 do 5:15.
Mars:
v polovici mesiaca vychádza okolo 3:08 ako objekt 1,6m/5"v súhv.Virgo/Panna. Koncom mesiaca v súhv.Libra/Váhy v blízkosti planéty Jupiter. Zdanlivý priemer je ešte malý na pozorovanie detailov.
Mesiac:
"cúva". Útvary miznú vo večernom terminátore. Vzhľad objektov sa zvyčajne líší oproti obdobiu, keď nimi prechádza východný terminátor. Pri veľkých teleskopoch je výhodné stlmiť jas Mesiaca, aby nedochádzalo k oslneniu, tým pádom k zníženiu vnímania detailov. Vhodné sú špecialne mesačné, alebo nastaviteľné polarizačné filtre, v prípade núdze slnečné okuliare. Pri väčších prístrojoch aj Hershelov hranol na pozorovanie Slnka.
Asteroidy:
Ceres kulminuje ako bod 7,8m o 3:45 v súhv.Leo/Lev. Vesta 7,9m na rannej oblohe v súhv.Libra/Váhy.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam  podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca vychádza v súhv.Libra/Váhy ako objekt -1,7m/32". I vo výkonnejších triedroch je možné sledovať dennú zmenu polôh štyroch najjasnejších mesiacov, prípadne ich miznutie pri zákrytoch, či prechodoch. Dvojicu hlavných rovníkových pásov na badateľne sploštenom disku planéty vidno aj v malých prístrojoch okolo Ø50mm. Na povestnú Červenú škvrnu  je nutný výkonnejší prístroj okolo Ø100mm a je dôležité poznať čas prechodu centrálnym poludníkom planéty. Zdroj napr. časopis Kozmos, či program v Sky and Teleskope, kde sú aj ďaľšie aktuálne sledovateľné úkazy mesiacov.
Saturn:
Dňa 21.12.2017 v konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný.
Urán:
V polovici mesiaca kulminuje okolo19:41v súhv.Pisces/Rýb ako objekt 5,7m/3,6". Teoreticky pozorovateľný voľným okom na hranici vnímania, ale bezpečne viditeľný už v malých triedroch 7x50 ako jasná hviezda. Na nebodové zobrazenie je nutné použiť ďalekohľad ϕ80mm/80x. Farba kotúčika je ovplyvnená použitou technikou a tiež vnímaním jednotlivca. V opisoch sa uvádza od žltozelenej po modrosivú. Posun voči hviezdam upúta po väčšom časovom odstupe.
Neptún:
Kulminuje okolo 17:03 v súhv.Aquarius/Vodnára ako objekt 7,9m/2,2". Za pomoci mapky je vyhľadateľný triedrom. V dlhšom časovom úseku pozorovateľná zmena polohy voči zhruba 1° severne ležiacej červenkastej hviezdy λAqr 3,7m/sp.M. V teleskopoch nad Ø80mm pri min.80x nadobúda vzhľad nebodového sivomodrastého kotúčika.
Kométy:
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
  3.12        16:17        6:29       Spln
10.12          0:00      12:26       Posledná štvrť
18.12          7:16      16:26       Nov
26.12        12:00        0:00       Prvá štvrť
Meteory: Lyridy 16/25.4.2017s maximom roja 22.4.
Jupiter:
G.Hodál
Venuša:
oh.- otvorená hviezdokopa
gh.- guľová hviezdokopa
g.- galaxia
ph.- planetárna hmlovina
h.-hmlovina,difúzna/reflexná
th.- tmavá hmlovina
d.- dvojhviezda
súhv.-súhvezdie
Zoznam skratiek:
Každým rokom na Vianoce pribudnú nový záujemcovia o astropozorovania i s prístrojmi. Väčšinou ide o ďalekohľady z obchodných reťazcov. Zvyčajne sú dodávané s veľkým množstvom doplnkov na dosiahnutie nezmyselne vysokých zväčšení. Účelnejšie by bolo dodanie jedného kvalitného okulára a hlavne pomocného ďalekohľadu, tzv.hľadáčika. Dodávaný typ (na priloženej snímke v krúžku) je vhodný tak na zameranie pozemných objektov počas dňa. V noci Mesiaca a s trápením, najjasnejších objektov na oblohe. Kúpa kvalitnejších okulárov nepredstavuje technický problém, zvyčajne ide o upínací priemer 1,25"t.j. 31,7mm. Kvalitný pomocný ďalekohľad napr.9x50 s 5°zorným polom však nepasuje do pôvodného uchytenia, treba svojpomocne vyrobiť vhodný typ. Až potom sa pozorovanie zmení zo stresu na relax. V takomto hľadáčiku uvidíte  priamo väčšinu objektov vhodných pre začiatočníka, ako i pre hlavný prístroj. Za pomoci priehľadnej tenkej fólie o priemere zodpovedajúcemu zornému poľu hľadáčika na hviezdnej mape, sa ľahšie vyhľadávajú aj menej výrazné objekty, nakoľko sa dá porovnať teoretický vzhľad s realitou. Navyše kvalitný hľadáčik môžete používať i ako nezávislý širokouhlý teleskop, napr.na prezeranie Mliečnej dráhy z ruky. Majitelia drahých prístrojov s GoTo návadzaním, pokiaľ sa nevyznajú na oblohe, môžu tiež ťahať za kratší koniec. Systém môže pri základnom ustanovovaní chybne identifikovať objekty na oblohe napriek správne zadaným súradniciam miesta pozorovateľa i času a potom zlyhať pri vyhľadávaní zadaných objektov. Pokiaľ niekoho nezačne baviť rozpoznávanie súhvezdí, vyhľadávanie planét,  za pomoci mapky a červenkasto svietiacej baterky, alebo  trebárs mobilnej aplikácie , tak napriek inak kvalitnej výbave zvyčajne s astro končí. Používané, ale pomerne málo citlivé je v sprievodcoch po oblohe delenie ďalekohľadov na malé, t.j do priemeru objektívu Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad Ø150mm. Výkon a hlavne spokojnosť pozorovateľa je ovplyvnená aj ďaľšími faktormi. Pre orientáciu, dosah voľného oka za ideálnych podmienok je do 6m, rozlišovacia schopnosť 1´až 5´. Priemer Mesiaca, Slnka je okolo 30´/obl.minút/. Maximum reálnej rozlišovacej schopnosti 1" /obl.sekundy/ dosahujú už ďalekohľady Ø150mm. Stav atmosféry tzv.scintilácia/seeing, hlavne v zimných mesiacoch znižuje praktickú rozlišovaciu schopnosť prístrojov. Naopak, vďaka "hlbokej astronomickej noci" sa však zlepšuje dosah a vykreslenie slabých objektov.

Najdostupnejšie objekty pre začínajúcich pozorovateľov v zimnom období:
M45 Pleiades - otvorená hviezdokopa v súhvezdí Taurus/Býka. U nás známa pod menom Kuriatka, inde Sedem sestier. Zdanlivý jas, priemer:1,5m/100´. Ide o najznámejšiu oh. severnej oblohy pripomínajúca voľným okom "Malý Voz". Ideálna pre binokuláre, napr.15x70, spektívy, skrátka pre prístroje  umožňujúce dosiahnuť aspoň 1,5°zorné pole. V teleskopoch pri väčšom zväčšení  a malom poli sa hviezdokopa rozpadá na izolované máločlenné skupinky hviezd. V polovici decembra kulminuje okolo 22:00.

Mel 25 Hyades - oh.0,5m/330´. Ide o dominujúcu časť súhvezdia Taurus/Býka. Objekt vyslovene pre oko, binokuláre s 5°zorným poľom. Tvarom pri východe pripomína tlačené písmeno A , ktorého podoba sa vraj naozaj viaže k tomuto zoskupeniu hviezd. Oranžová, najjasnejšia hviezda Aldebaran 0,9m sp.K, však nie je v skutočnosti súčasťou oh. Rozlišovaciu schopnosť svojho zraku môžete vyskúšať na dvojici θ1+θ2 Tau 3,8+3,4m/5,7´.

Mel 20 - oh.v súhvezdí Perseus 1,2m/185´. Pekné zoskupenie hviezd v okolí najjasnejšej hviezdy súhvezdia Mirfak1,8m. Objekt  pre binokulár.

NGC884+869 - dvojitá oh. v súhv.Perseus, známejšia pod menom χ+h. Obidve majú okolo 4,5m/25´. Na priezračnej oblohe voľným okom ako hmlisté škvrny na spojnici Perseus/Cassiopeia. Vidno ich spoločne v  širokouhlých prístrojoch a už čiastočne rozlíšené na hviezdy. Objekty vhodné aj pre ďalekohľady pri väčšom zväčšení, vzhľadom na množstvo koncentrovaných hviezd. Táto dvojica tiež patrí medzi najkrajšie objekty severnej oblohy.

M31 - galaxia 4m/150´, známa pod menom Veľká hmlovina v Andromede. Najvzdialenejší objekt oblohy, viditeľný voľným okom ako slabá škvrna. Galaxia je vzdialená okolo 2,5miliona sv.rokov. Najkrajší pohľad je na ňu v silnejších binokulároch, napr 15x70/20x80. Tiahne sa takmer celým zorným poľom takýchto prístrojov. Centrálnu časť vidno v malých prístroch dokonca aj z mestského prostredia.  V ďalekohľadoch skôr sklamanie, prakticky žiadne detaili, ale pribudnú jej satelity M32 8,5m/4´a M110 10m/10´. M32 je pomerne výrazná gulička, M110 plošná, ľahko splynie s oblohou pri nepriaznivých podmienkach. M31 kulminuje v zimnom období v skorých večerných hodinách.
Alamak - pekná,farebná dvojhviezda γAnd 2,2+5m/10". Dvojicu rozlíšia aj ostrokresliace malé prístroje okolo Ø60mm pri 60x.

M33 - galaxia známa ako Veľká hmlovina v Trojuholníku.Tento objekt nepatrí medzi jednoduché objekty na pozorovanie, aj keď hodnoty 6m/50´by tomu nasvedčovali. Ide o objekt s tzv. malou plošnou jasnosťou a preto je veľmi citlivý na pozorovacie podmienky. Pri priezračnej oblohe stačí malý binokulár napr.7x50, pri svetelnom smogu, zákale, splynie s jasom oblohy. V tomto výbere je uvedený z dôvodu ako testovací objekt pozorovacích podmienok, čo sa týka tmavosti a priezračnosti oblohy. Na rozlišovaciu schopnosť sú dvojhviezdy.

Capella - najjasnejšia, žltkastá hviezda 0,1m sp.G zo súhv.Auriga/Povozníka. Trojica otvorených hviezdokôp M36,M37 a M38 je už pozorovateľná malými binokulármi, ako rôzne jasné, hmlisté fliačiky. Ďalekohľady ich rozlíšia  na hviezdy a odhalia rozdieli v počte, v jasnosti a v štruktúre ich rozmiestnenia.

Castor - malými, ale kvalitnými prístrojmi rozlíšiteľná bielomodrastá dvojhviezda 1,9+2,9m/5"sp.A , zo súhv.Geminy/Blížencov. Pre CZJ Ø50/540mm pri 90x pekná, stabilne vykreslená dvojica. Otvorenú hviezdokopu M35 5,5m/30´na priezračnej oblohe ako hmlistú plošku, vidno aj voľným okom. Pôsobivé množstvo hviezd aj v malých prístrojoch. Tento objekt tiež patrí medzi ťaháky oblohy. Farbu Castora môžete porovnať asi 5°južne ležiacim oranžovým Polluxom 1,1m sp.K.


Merkúr
Mars Jupiter Vesta
Urán
Neptún
Ceres
Slnko
Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
Najdostupnejšie objekty
M45
M45 viz.mag.
χ+h
Mel20
M36+37+38
M36
M31
Alamak
15x70 PD
Obloha večer
14.12.2017 maximum roja Geminíd.