Súhvezdie Cygnus/Labuť je letné súhvezdie, ktoré však v októbri vrcholí v zenite už okolo 20:00. Hlavnou výhodou na zoznámenie sa s týmto súhvezdím v tomto mesiaci nie je nutnosť čakať na neskoré hodiny, ale dostatočne "hlboká"astronomická noc. Vďaka tomu je možné voľným okom sledovať od nás asi najnápadnejšiu časť Mliečnej dráhy, ako nerovnomerne jasný pás deliaci sa v tomto súhvezdí na dva pruhy známou Veľkou tmavou trhlinou. Pohľad napr.triedrom 7x50 odhalí veľké množstvo hviezd vytvárajúcich zaujímavé polia. Najjasnejšou hviezdou je Deneb 1,2m/sp.A, súčasť Letného orientačného trojuholníka. Najkrajšou dvojhviezdou je farebné Albireo 3,1+5,1m/sp.K+B. Rozlíšiteľná kvalitným, silnejším triedrom napr.15x70. Vhodnejšie je však použiť ďalekohľad s menším zväčšením okolo 40x, aby sa zložky neocitli príliš ďaleko od seba, čím by sa znížil farebný kontrast medzi zložkami a pri väčšom zornom poli lepšie vynikne jasná dvojica voči bohatému pozadiu slabých hviezd. Ďaľšie farebné dvojice vhodné pre malé prístroje sú ο1, ω2 Cyg. Otvorená hviezdokopa M39 5m/30´je tiež pre širokouhlé pohľady. Naopak, M29 7m/6´sa z hmlistej škvrny až pri vyššom zväčšení premení na "Miniplejády". Typickou planetárnou hmlovinou je NGC7027 9m/18", ako minidisk nad 50x v ďalekohľadoch okolo Ø80mm.Vo veľkých prístrojoch napr.CPC11", je zaujímavá Blikajúca planetárna hmlovina NGC6826 9m/30". Pri priamom pohľade sa hmlovina rozplynie a pozorovateľná je centrálna hviezda s jasnosťou okolo 10,5m, pri nepriamom astronomickom videní sa hviezda stratí v hmlistom kotúčiku hmloviny. V podobných veľkých prístrojoch pri použití širokouhlých okoulárov je možné sledovať pozostatky supernovy NGC6960/6992 9m/60´. Pripomínajú slabé stopy kondenzačných čiar po lietadlách. Hmlovina Severná Amerika NGC7000 5m/120´je výzvou pre pozorovateľov. Teoreticky na priezračnej tmavej oblohe viditeľná voľným okom ako jasnejšia časť Mliečnej dráhy v blízkosti Denebu, podľa iných pozorovateľov dostupná vizuálne iba s najvýkonnejšími tredrami napr. 20x80, či fotograficky. Na základe skúseností, jediným problémom je pri vhodných pozorovacích podmienkach, napr.v triedri 15x70, je odlíšiť hmlovinu plynule prechádzajúcu do jasného pozadia slabých hviezd. V takýchto podmienkach je možné sa pokúsiť vyhľadať triedrom málo spomínané tmavé hmloviny v oblasti π1,2 Cyg. Takéto hmloviny nie sú zvyčajne súčasťou sprievodcoch oblohou, čo je škoda. Vyžadujú trocha cviku a hlavne spomínanú kvalitnú oblohu.
Plošná otvorená hviezdokopa NGC6940 7m/25 sa nachádza v nenápadnom súhv.Vulpecula/Líštička. Ako hmlistá ploška vyhľadateľná triedrom. Pôsobivá vo väčších ďalekohľadoch, v ktorých množstvo hviezd zapĺňa zorné pole. Pre triedre je vhodný asterizmus Cr399 Vešiak 3,6m/140x50´,vyvolávajúci dojem otvorenej hviezdokpy. Najkrajším objektom a to nielen tohto súhvezdia, je planetárna hmlovina M27Dumbbell 8m/8´. So zvyšujúcim sa výkonom použitého prístroja stále tvarovanejšia hmlovina, s bohatým pozadím hviezd, prípomínajúca činku, či presýpacie hodiny. Najľahšie sa vizuálne vyhľadáva od južne ležiacej hviezdy γSge 3,5m zo súhv.Sagitta/Šíp. V tomto malom, ale svojím tvarom svojmu menu zodpovedajúcom súhv.sa nachádza už v súčasnosti klasifikovaná ako guľová hviezdokopa, objekt M71 8,5m/6´. Na základe tohto ide o najrozlíšiteľnejšiu guľovú hviezdokopu, stačí napr.MDN120.
Ozdobou "deltaplánového" súhv.Capricornus/Kozorožca je v súčasnosti planéta Mars. V tomto eklptikálnom súhv. sa v minulosti nachádzalo Slnko počas Zimného slnovratu. Pamiatkou na tie časy je obratník Kozorožca na glóbusoch, mapách. Najjasnejšou hviezdou je α2 Cap 3,6m, od ktorej je vo vzdialenosti 6,4´α2 Cap 3,6m. Dvojicu rozlíši ostrý zrak. Južne od tejto dvojice je triedrom rozlíšiteľná βCap 3,1+6,1m/205". Ďaľšie dvojice pre malé prístroje sú ρ a ο Cap. Z objektov hlbokého vesmíru je tu pomerne náročná guľová hviezdokopa M30 7,5m/8´.
