Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Nízko nad horizontom sa nachádza súhv.Capricornus/Kozorožca. S plochou 414 štvorc.stupňov je na 40 mieste. Najjasnejšou hviezdou je netradične až δCap 2,8m. Kvalitu vášho zraku preverí oranžová dvojica 2+1Cap 3,6+4,2m/6,4´. Okrem tejto optickej dvojice spoločne v zornom poli triedra uvidíte aj južne ležiacu dvojhviezdu βCap 3,1+6,1m/205". Ešte južnejšie sú dvojice ρCap 4,8+6,6m/257"a οCap 5,9+6,7m/22". Menej výrazná guľ. hviezdokopa M30 7,5m/8´je náročným objektom vzhľadom na malú výšku nad obzorom. V tomto ekliptikálnom súhv.v tvare deltaplánu sa v minulosti nachádzalo Slnko počas Zimného slnovratu. Pamiatkou na tie časy je obratník Kozorožca na glóbusoch, mapách. V súčasnosti sa bod Zimného slnovratu nachádza v súhvezdí Sagittarius/Strelca.
Najjasnejšou hviezdou rozsiahleho ekliptikálneho súhv.Aquarius je βAqr Sadalsuud 2,9m. S plochou 980 štvorc.stupňov patrí jej 10.priečka. Severne od nej sa nachádza triedrom ako hmlistá škvrna viditeľná guľová hviezdokopa M2 6,5m/10´. Na hviezdy ju spoľahlivo rozlíšia výkonnejšie ďalekohľady o priemere objektívu Ø250mm. Súhvezdie je známe množstvom dvojhviezd, medzi ktoré patrí napr. na nebeskom rovníku ležiaca ζAqr 4,3+4,5m/2,4". Preto je možné ju využívať na určovanie praktického zorného poľa ďalekohľadu podľa pravidla: Čas prechodu hviezdy stredom zorného poľa okulára meraného v sekundách násobíme15, výsledok delíme 60 a dostaneme veľkosť zorného poľa v oblúkových minutách. Merania sa vykonávajú počas kulminácie hviezdy. Ďaľšie dvojhviezdy podľa stúpajúcej náročnosti na výkon ďalekohľadu sú 104,94,107,41,12 Aqr. Západne od νAqr sa nachádza až trojica objektov vzdialeného vesmíru. Najzaujímavejšia je planetárna hmlovina NGC7009 Saturn 9m/36"."Planetárny"minidisk je rozlíšiteľný aj menšími prístrojmi, jemné detaili najvýkonnejšími amatérskymi prístrojmi. Asterizmus M73 8,5m/2,5´je rozlíšiteľný ďalekohľadom okolo Ø80mm. Ide štvoricu hviezd v tvare Y. V takomto prístroji ako malú, slabú, hmlistú škvrnu zaregistrujeme najslabšiu guľovú hviezdokopu z Messierovho katalógu a to M72 9,5m/4´. V južnej časti súhv.Aqr sa nachádza z obrázkov známa ph NGC7293 Helix 7m/15´. Vizuálne je to o pozorovacích podmienkach. Na tmavej priezračnej oblohe v čase kulminácie, ako slušný matný oválik už v triedri 12x40. Prízemný opar, svetelné znečistenie znemožňujú jeho vyhľadanie aj podstatne výkonnejšími prístrojmi, keďže ide o objekt s nízkou plošnou jasnosťou. Pri manuálnom vyhľadávaní sú nápomocné hviezdy južne ležiaceho súhvezdia Piscis Austrinus/Južná Ryba.
Súhvezdie Piscis Austrinus s plochou 245 štvorc.st. je na 60.priečke. Najjasnejšou hviezdou je Fomalhaut 1,2m/sp.A. V tejto nevýraznej časti oblohy nízko nad horizontom pôsobí pomerne výrazne. Dvojhviezda βPsA 4,3+7,8m/4,1" je vzhľadom na ešte menšiu výšku nad obzorom ťažko rozlíšiteľná.
Drobné súhvezdie Lacerta /Jašterica patrí medzi najmenej výrazné na oblohe. Najjasnejšia hviezda αLac má 3,8m. S plochou 201 štvorc. stupňov jej patrí 68.priečka. Dvojica otvorených hviezdokôp NGC7243 6,5m/20´a 7209 7,7m/25´ako hmlisté škvrny sú viditeľné triedrom. V ďalekohľade pri nepravidelnej 7243 rozpoznať skupinkové rozloženie hviezd. Nachádza sa v nej dvojhviezda Struve2890 9,4+9,7m/9". Oranžová hviezda HT Lac 6,3m sp.M, nie je súčasťou plošnej 7209. V ďalekohľade CPC11"+Apex28mm ide o veľmi bohatú otvorenú hviezdokopu. V blízkosti βLac sa nachádza slabá otv.hv.NGC7296 9,7m/4´.
Súhvezdie Cepheus pripomína skôr kreslené detské prasiatko, než kráľa z bájky. Vďaka prechádzajúcemu ramenu Mliečnej cesty je bohaté na slabé hviezdy i iné objekty . Najjasnejšou hviezdou je Alderamin 2,4m. Najznámejšou hviezdou je prototyp premenných hviezd δCep 3-4m. Zároveň je peknou, ľahko rozlíšiteľnou, farebnou dvojhviezdou. Sprievodca sa nachádza vo vzdialenosti 41"a má zdanlivú jasnosť 6,3m. Známa je tiež premenná, červenkastá, tzv.Granátová hviezda μCep Erakis 3,4-5,1m sp.M. Južne od nej je veľká, plošná hviezdokopa spojená s hmlovinou IC1396 4m/50´. Nachádza sa v nej aj pekná trojica hviezd. Hmlovina, je objektom skôr pre astrofoto. Svoj ďalekohľad môžete otestovať na dvojhviezdach βCep 3,2+7,9m/13", ξCep 4,6+6,5m/13", οCep 4,9+7,1m/3,4", πCep 4,6+6,6m/1,1". Aj v tomto súhv. ďaľšie objekty vzdialeného vesmíru sú vhodnejšie pre výkonnejšie prístroje, v ktorých vyniknú detaili. V CPC11" je pôsobivá otv.hv. NGC7510 7,9m/4´. Nahustené hviezdy sú usporiadané v tvare trojuholníka. Otv.hv. NGC7380 7,2m/12´pôsobí plošne, dojem zvyšuje dvojica jasných hviezd. NGC7789 7m/15´patrí medzi najbohatšie otv.hv. Jej hviezdy tvoriace slabé hmlisté pozadie sú však náročné na rozlíšenie. Dvojicu objektov a to otv.hv. NGC6939 9m/8´a galaxiu NGC6946 9m/10´je možné pozorovať na priezračnej oblohe súčasne v širokouhkých prístrojoch strednej veľkosti. Rozlíšenie "Polárnej" otv.hv.NGC188 8,1m/14´na hviezdy vyžaduje veľké prístroje.
Druhou najjasnejšou hviezdou severnej oblohy je Vega -0.02m/sp.A0, zo súhvezdia Lyra/Lýra. Jej modrastobiely odtieň je vnímateľný už voľným okom. Ide zároveň o najjasnejšiu hviezdu Letného orientačného trojuholníka. Jej konkurentom o prvenstvo je niečo jasnejší oranžový Arcturus -0.05m/sp.K. zo súhv.Bootes/Pastiera, ktorý je súčasťou jarného orientačného trojuholníka.Súhv. Lýri s plochou 286 štvor.stuňov je na 52 mieste. Rozmiestnením hviezd súhvezdie zodpovedá svojmu pomenovaniu. Pre testovanie rozlišovacej schopnosti oka poslúži dvojhviezda ε1+2 s rozostupom zložiek 209". I pre najmenšie triedre pohodlne rozlíšiteľná dvojica. V kvalitnom ďalekohľade sa každá z nich štiepy na tesnú dvojicu so zložkami okolo 5,5m/2,3", čiže zobrazí sa štvorhviezda. V blízkosti sú ďaľšie, malými prístrojmi rozlíšiteľné dvojice a to ζLyr 4,4+5,7m/44" a βLyr 3,5m/46". Farebná dvojica δ2+1 4,2m/sp.M+5,6m/sp.B/620" je pekná v triedri. Medzi zložkami tejto dvojice sa nachádza riedka, nenápadná hviezdokopa Stephenzon1. Medzi βLyr a γLyr sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín a to M57 9m/90" . Vďaka spomínanej polohe je ľahko vyhľadateľná a už napr.v 120mm Newtone pri 80x je rozlíšiteľný prstencový tvar s tmavším stredom. Ďaľší ukážkový objekt severnej oblohy. S pribúdajúcim výkonom použitého teleskopu je stále zaujímavejšia. Mení sa na nerovnomerne jasnú elipsu s hviezdami v tmavej, centrálnej časti. Guľovú hviezdokopu M56 8,5m/5´je náročné vysnoriť v hustom poli hviezd prechádzajúcej Mliečnej cesty, vďaka ktorej je toto súhvezdie vhodné na túlanie sa triedrom.
Najrozsiahlejším súhvezdím Letného or.trojuholníka s plochou 804 štvorcových stupňov/16. priečka, je Cygnus/Labuť. Delenie výraznej Mliečnej cesty v centrálnej časti u nás v tomto zenite kulminujúcom súhvezdí tzv.Veľkou trhlinou, je neprehliadnuteľné už pri pohľade voľným okom. Triedrom v nej možno pozorovať nielen bohaté hviezdne polia, tmavé i svetlé hmloviny, hviezdokopy, ale i napr. širšie farebné dvojhviezdy ako napr. o1Cyg 3,8+7m/107"sp.K+B, ω2 Cyg 5,4+6,6m/256"sp.M+A. Najkrajšou dvojhviezdou asi nielen tohto súhvezdia, ale možno aj oblohy je βCyg Albireo 3,1+5,1m/34,5" sp.K+B. Dá sa rozlíšiť triedrom napr.15x70, ale vo výhode je predsa čo i len malý teleskop na montáži. Ide o výraznú, farebnú dvojicu v pozadí s množstvom slabých hviezd. Teleskopy môžeme skúšať na dvojiciach δCyg 2,9+6,5m/2,8"a ψCyg 5+7,4m/3". Známa a aj pekná je dvojhviezda 61Cyg 5,2+6,1m/31,6", pri ktorej sa prvý raz určila vzdialenosť hviezdy v roku 1838 a to 11sv.rokov. Najjasnejšou hviezdou tohto súhv. je východný člen Letného orientačného trojuholníka, Deneb 1,3m. Medzi ním a ξCyg 3,7m je populárna hmlovina NGC7000 5m/120´Severná Amerika. Tento objekt je zdrojom veľkých diskusií, čo sa týka vizuálnej viditeľnosti. Názory sú už od pozorovateľnosti voľným okom, až po zachytenie iba snímkou. Za naozaj priaznivých podmienok a za pomoci triedra napr.15x70, je pozorovateľné nerovnomerné "hmlisto". V oblasti "Mexika" je aj tmavá hmlovina, voči ktorej sa dá ľahšie predstaviť rozloženie hmloviny. Problémom je, že hmlovina plynule prechádza v severnej časti do hmlistého pozadia slabých hviezd. Do podobnej kategórie patrí komplex tzv.Riasových hmlovín NGC6992/5 a 6960. Nachádzajú sa v poli o priemere 2,5°. Prekvapivo v "antiďalekohľade" pre takéto objekty, t.j. v SW MAK180/2700+okulár Celestron Omni 32mm, pôsobia ako jemne osvetlené, čiastočne rozptýlené stopy kondenzačných čiar po lietadle. Dvojhviezda 52 Cyg 4,2+9,4m/6" uľahčuje vyhľadanie NGC6960 7m/210x160´, ale svojím jasom sťažuje pozorovanie tejto menej kontrastnej hmloviny než aká je NGC6992 8m/60´. Tieto hmloviny-pozostatky supernovy sa tiahnu na niekoľko "zorných polí"v spomínanom prístroji a vo výkonnejšom CPC 11" je to ešte zaujímavejšie. Pre ďalekohľady okolo priemeru Ø120mm, ako napr. MDN120, je zaujímavá planetárna hmlovina NGC7027 9m/20". Pri patričnom zväčšení pripomína naozaj kotúčik planéty.V CPC11" pomerne výrazný, zelenkastý odtieň. V tomto súhvezdí sa však nachádza pre výkonné prístroje množstvo planetárnych hmlovín, ktoré už majú aj inú štruktúru než klasický kotúčik. Pútavá je napr.Blikajúca planetárna hmlovina NGC6826 9m/30". V prístrojoch okolo Ø250mm priamym pohľadom vidno centrálnu hviezdu, ale takmer bez hmloviny, pri "bočnom astronomickom" vnímaní hmlovinu bez hviezdy. Ide o veľmi zaujímavý a výrazný efekt súvisiaci s naším zrakom pri vnímaní osobitného svetla planetárnych hmlovín. Nachádza sa v blízkosti dvojhviezdy 16Cyg 6+6,2m/40". Planetárna hml.NGC7008 13,3m/1,4´ je už pre najvýkonnejšie prístroje. V CPC11"sa javí skôr ako klasická hmlovina s pekným hviezdnym okolím. Pokiaľ pri túlaní triedrom po tomto súhvezdí natrafíte na tmavšie, pomerne izolované oblasti s malým počtom hviezd, tak sa nejedná o chybu zraku. Ide o tmavé hmloviny, ktoré z neznámych príčin nie sú spomínané v bežných sprievodcoch oblohou. Ich pozorovanie vyžaduje priezračnú, bezmesačnú, bez svetelného znečistenia oblohu. Výhodou je však použitie bežne dostupnej techniky a na tie najznámejšie stačia triedre. Ono hľadať niečo tmavé na tmavej oblohe sa zdá byť proti logike, ale obloha v prístroji až taká tmavá nie je. Treba skúšať tmavé hmloviny v okolí π1+2 Cyg. Z dvoch mesieroviek nachádzajúcich sa v tomto súhvezdí je výraznejšia oh M39 5m/30´.Vďaka pomerne jasným hviezdam a veľkej ploche vhodnejšia pre menšie prístroje. Otvor. hviezdokopa M29 7m/6´pripomína miniatúrne Plejády. V malých prístrojoch sa javí ako slabá škvrn vo výraznom poli hviezd Mliečnej cesty. Málo známe sú oh NGC6871 5,6m/13´a IC4996 7,2m/6´.Vyniknú vo väčších prístrojoch. Zoznam zaujímavostí v tomto súhvezdí týmto prehľadom nie je ani zďaleka vyčerpaný. Pre pozorovateľa z našej zemepisnej šírky patrí súhv.Labute medzi najatraktívnejšie na oblohe a výber objektov treba prispôsobiť pozorovacím možnostiam.
Druhou najjasnejšou hviezdou a zároveň južným členom letného orientačného trojuholníka je Altair 0,76m/sp.A zo súhv.Aquila/Orla. Súhvezdie leží v bohatej oblasti na slabé hviezdy vďaka prechádzajúcemu ramenu Mliečnej cesty. Oblasť pútavá pre voľné túlanie sa triedrom. Objekty hlbokého vesmíru v tomto súhvezdí sú však skôr pre výkonnejšie prístroje. Najzaujímavejším útvarom je tmavá hmlovina B142/143 v okolí oranžovej hviezdy γAql Tarazed 2,7m/sp.K. Za priaznivých podmienok sa v zornom poli napr. triedra 12x40 javí ako tmavý ovál. Pomáha jemný pohyb prístrojom, vďaka čomu sa hmlovina oddelí od jasnejšieho pozadia slabých hviezd. V tiahnucom sa ramene Mliečnej cesty je dostupných viacero takýchto objektov. Vyžadujú však výkonnejšie prístroje, napr.15x70 a naozaj tmavú, priezračnú oblohu. B142 je vhodná na nácvik vyhľadávania tejto kategórie objektov hlbokého vesmíru.
Najjasnejšia hviezda súhvezdia Sagitta /Šíp je γSge 3,5m. Vďaka rozmiestneniu hviezd zodpovedajúcemu svojmu názvu je toto malé súhvezdie 80štv.s/86., pomerne vyhľadateľné. Nachádza sa v ňom zaujímavá, v súčasnosti klasifikovaná ako veľmi asymetrická, guľ.hviezdokopa M71 8m/8´. Na základe tohto ide o najrozlíšiteľnejšiu guľovú hviezdokopu severnej oblohy, stačí napr.MDN120 pri80x.
Severne od γSge, ale už naozaj v nevýraznom súhvezdí Vulpecula/Líštička, sa nachádza triedrom vyhľadateľná planetárna hmlovina M27 Dumbbell 8m/8´. S narastaním výkonu použitého prístroja sa dajú pozorovať stále jemnejšie detaili. Jeden z najkrajších objektov na oblohe. S podobou klasických ph., ktoré majú tvar miniguličky, nemá nič spoločného. Tvar presýpacích hodín je výrazný napr. v CPC11"s množstvom slabých presvitajúcich hviezd. Otvorená hviezdokopa NGC6940 7m/20´je dostupná ako hmlistá ploška triedrom 10x50, vo veľkých prístrojoch ide o bohatú skupinu rovnomerne jasných hviezd vypĺňajúcich celé zorné pole. Riedka otv.hviezdokopa NGC6830 a 6882/85 s jasnou hviezdou sú vhodnejšie takisto pre výkonnejšie prístroje. Naopak, triedrom je pekný pohľad na asterizmus Cr399 3,6m/140x50´.
Malé letné súhvezdie Delphinus/Delfín je pomerne výrazné, nakoľko sa nachádza v oblasti bez jasných hviezd a pozadia Mliečnej cesty. Jej kosoštvorcová časť sa zmestí do zorného poľa triedra a v niektorých zdrojoch nesie označenie "Jóbova truhla". Najjasnejšia hviezda je βDel 3,6m. Dvojhviezda γDel 4,3+5,2m/9"je rozlíšiteľná prístrojmi okolo Ø50mm. Z objektov vzdialeného vesmíru je najdostupnejšia guľová hviezdokopa NGC6934 8,8m/6´. Dá sa vyhľadať za pomoci napr.MDN120, ako hmlistá gulička. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší prístroj. Guľ.hviezdokopa NGC7006 je ešte menšia a slabšia 10,6m/2,2´. Planetárne hmloviny v tomto súhvezdí sú zaujímavé vo veľkých prístrojoch. Planetárna hmlovina NGC6891 11,7m/14"sa javí ako klasická gulička. Vďaka farebnému odtieňu je známa NGC6905 11,9m/39" Modrý záblesk.
.
