Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Nápadnému súhvezdiu Orion s plochou 594 štvorcových stupňov patrí 26 priečka. Rozloženie jasných hviezd pripomína skôr motýľa než bájneho lovca. Východnou časťou prechádza rameno Mliečnej cesty vďaka čomu je bohaté hviezdy i objekty vzdialeného vesmíru. Centrálnou časťou súhvezdia prechádza nebeský rovník, takže i u nás počas kulminácie vystupuje pomerne vysoko nad obzor. V dobe maxima konkuruje premenná αOri/Betelgeuze 0,2 až1,3m sp.M najjasnejšej hviezde tohto súhvezdia, pre zmenu bielomodrastému obrovi βOri/Rigel 0,1m/sp.B. Rigel je zároveň ťažko rozlíšiteľnou dvojhviezdou so zložkami 0,1+6,8m/9,5". Aj keď je vzdialenosť zložiek veľká, rozlíšenie sťažuje veľký, asi 260 násobný rozdiel v jase. Podobne náročné sú dvojice ζOri 1,9+4m/2,3"a δOri 2,2+6,9m/52"z pása Orióna. Na testovanie výkonných ďalekohľadov je možné použiť vhodnejšie dvojice 14Ori 5,8+6,6m/1", 32Ori 4,5+5,8m/1,3", nakoľko zrak lepšie vníma podobne jasné dvojice. Pre trieder ľahko rozlíšiteľnou dvojhviezdou je 22Ori 4,7+5,7m/242". Južne od nej pre stredné prístroje sa nachádza ηOri 3,7+4,8m/1,7". Zaujímavá je trojhviezda σOri 3,8+6,6m/12,9"+6,7m/43".
Veľká hmlovina M42 4m/40´ v Orióne je od nás najdetailnejšie pozorovateľnou hmlovinou a patrí medzi najpútavejšie na celej oblohe. Voľným okom ako hmlistá škvrna pod pásom Oriona. V zornom poli triedra sa zobrazí ako nerovnomerne jasná ploška v doprovode ďaľších NGC objektov. Už v malých ďalekohľadoch sa v centrálnej časti hmloviny rozlíši štvorhviezda θOri, známa pod názvom Trapéz Oriona. V stredných ďalekohľadoch, napr.v MDN120 pri 80x, je viditeľných množstvo svetlých i tmavých detailov. Vo veľkých, napr.v CPC11"+širokouhlý okulár Luminos15, sú odsledovateľné doďaleka sa tiahnuce filamenty od zelenožlto žiariacej centrálnej časti. Pôsobivejšie ako na snímkach, ktoré nedokážu súčasne zachytiť tak jemné odtiene a detaili ako zrak pozorovateľa. Platí to pri pozorovaní skrz priezračnú oblohu, bez svetelného znečistenia a počas kulminácie. Predstavu dáva pripojená jednoduchá, nepointovaná snímka pomocou spomínaného prístroja z areálu AK z blízkosti centra mesta!
Hmlovina M43 9m/12´, ide o oddelený fragment severnej časti M42 .
Severne od M42 sa nachádza vizuálne nevýrazná, členitá hmlovina NGC1977/75 /73 7m/20´, známa zo snímok ako Bežec. Podľa niektorých zdrojov jej súčasťou je aj pozorovateľná skupina hviezd považovaná za hviezdokopu, ako i dvojhviezda 42Ori 7,7+7,9m/1,6".
Najsevernejšie je NGC1981 5m/25´, ktorá obsahuje niekoľko jasných hviezd.
Pre kukátka alebo triedre je plošná otvorená hviezdokopa Cr70 0,4m/150´. Obklopuje pás Orióna a už upútala pozornosť Galilea. Pôsobivý objekt napr.v triedri 15x70. Otv.hv.Cr 69 2,8m/ 65´sa javí ako retiazka hviezd od dvojhviezdy λOri 3,6+5,5m/4,4" k φ1Ori.
V stredných prístrojoch je zaujímavá reflexná hmlovina M78 8m/7´. Vzhľadom pripomína kométu, pričom jadro predstavuje dvojica hviezd.
Spozorovanie hmloviny NGC2024 8m/20´ "Plameň"je výzvou i pre skúsených pozorovateľov. Napr.v ďalekohľade MDN 120 pri 44x v poli 0,8°, sa javí ako "svetlé nič" oproti o niečo tmavšiemu "nič" pozadia oblohy. Vadí svit najvýchodnejšej hviezdy pásu Oriona ζOri Alnitaku 1,8m. Hviezdu držať mimo zorné pole. Po naskočení "astrovnímania"náznaky tmavšieho delenia.
Objekty pre začínajúcich pozorovateľov.
V období vianoc každoročne pribúda množstvo nových záujemcov o astronómiu. Prvoradá je orientácia na oblohe. I Go To systémy vyžadujú znalosti. Pri niektorých výrobca tvrdí, že stačí nasmerovať ďalekohľad podľa návodu na tri neznáme jasné objekty a systém sa zorientuje. Dochádza však i k nesprávnej identifikácii objektov a pokiaľ to potvrdíte, tak systém nedokáže vyhľadávať a sledovať následne zadané objekty. Na základnú orientáciu stačí papierová otočná mapa hviezdnej oblohy, či aplikácia v mobile. Mať oblohu v hlave je dar, ktorý Vám nikto nevezme. O začiatočníckych ďalekohľadoch nájdete v Astrotematike.
M45 Pleiades - otvorená hviezdokopa v súhvezdí Taurus/Býka. U nás známa pod menom Kuriatka, či Sedem sestier. Zdanlivý jas, priemer:1,5m/100´. Ide o najznámejšiu otv. hviezdokopu severnej oblohy pripomínajúcu voľným okom "Malý Voz", ale iba na ploche o niečo väčšej ako Mesiac v splne. Ideálna pre binokuláre, napr.15x70, spektívy, skrátka pre prístroje umožňujúce dosiahnuť aspoň 1,5°zorné pole. V ďalekohľadoch pri väčšom zväčšení a malom poli sa hviezdokopa rozpadá na izolované, máločlenné, ale miestami zaujímavé skupinky hviezd. V polovici decembra kulminuje okolo 22:00.
Mel 25 Hyades - otv.hv.0,5m/330´. Ide o dominujúcu časť súhvezdia Taurus/Býka. Objekt vyslovene pre oko, binokuláre aspoň s 5°zorným poľom. Tvarom pri východe pripomína tlačené písmeno A, ktorého podoba sa vraj naozaj viaže k tomuto zoskupeniu hviezd. Oranžová, najjasnejšia hviezda Aldebaran 0,9m sp.K, však nie je v skutočnosti súčasťou hviezdokopy. Rozlišovaciu schopnosť svojho zraku môžete vyskúšať na dvojici θ1+θ2 Tau 3,8+3,4m/5,7´.
V blízkosti zenitu kulminujúca žltá navigačná hviezda Capella 0,1m/sp.G, je ozdobou súhvezdia Auriga/Povozníka.
Trojica otv.hv. M36,37,38 všetky okolo 6,5m/15´, sú ako hmlisté škvrny ľahko vyhľadateľné triedrom a čiastočne rozlíšené na hviezdy. Pri ich porovnávaní ďalekohľadom je možné rozpoznať odlišné rozmiestnenie a bohatosť rôzne jasných hviezd.
Bielomodrastá dvojhviezda Castor 1,9+2,9m/5,4"zo súhv Geminy/Blížencov je v súčasnosti už rozlíšiteľná kvalitným malým refraktorom, ako napr.CZJ 50/540mm pri 60x. Oranžový Pollux 1,1m je najjasnejšou hviezdou súhvezdia Geminy. Farebný kontrast medzi "dvojičkami" je nápadný voľným okom.
Bohatá, otv.hv. M35 5m/30´zo súhv.Geminy patrí medzi najzaujímavejšie na oblohe. Ako hmlistý oválik viditeľný voľným okom. V triedri čiastočne rozložený na hviezdy. S narastajúcim výkonom použitého ďalekohľadu stúpa množstvo viditeľných hviezd.
Veľká otv. hv. M44 Praesepe/Včelí úľ, Jasličky/ 3,5m/80´nie je tak bohatá na hviezdy, ale má ich výraznejšie. Vďaka tomu je ľahké rozpoznať i triedrom 10x50 najvýraznejšiu časť hviezdokopy pripomínajúcu zmenšené hyády. Nachádza sa v nevýraznom súhv.Cancer/Raka, ale je ako slabšia ploška viditeľná voľným okom.
Dvojitá otvorená hviezdokopa NGC884+869, je známejšia pod populárnym názvom χ+h Perseus. Obidve okolo 4,5m/25´. Na priezračnej tmavej oblohe sú ako slabé, hmlisté škvrny viditeľné voľným okom v smere k súhv.Cas. Triedrami čiastočne rozlíšiteľné na hviezdy. Ďalekohľadom je výhodné začať pozorovať túto dvojicu pri menšom zväčšení, ale pri väčšom zornom poli okolo1,5°, kedy sú viditeľné spoločne. A potom využiť vyššie zväčšenia na detaili rozloženia hviezd. Táto dvojica patrí medzi najpútavejšie objekty oblohy.
V okolí najjasnejšej hviezdy αPer/ Mirfak 1,8m zo súhv.Perseus, sa nachádza veľká a triedrom jednoducho vyhľadateľná otv. hviezdokopa Mel 20 1,2m/185´. Množstvo jasných hviezd vypľňajúcich takmer celé zorné pole prístroja.
Na spojnici Alamaku a premennej hviezdy Algol je pomocou triedra vyhľadateľná otv.hv. M34 6m/25´. Malým ďalekohľadom ľahko rozlíšiteľná na hviezdy.
Pri širokej, silnejším triedrom rozlíšiteľnej dvojhviezde φCas 5+7m/134" sa nachádza otv.hv. NGC457 7m/12´prezývaná E.T. Mimozemšťan. Zaujímavá je už v triedri 15x70. Jasné hviezdy predstavujú oči. Ďaľšia otv.hv. M52 7,5m/12´, je tiež ako hmlistá ploška viditeľná triedrom. Množstvo hviezd v stredných prístrojoch.
Galaxia M31 4m/150´ známa pod názvom Veľká hmlovina v Andromede, je najjasnejšou galaxiou severnej oblohy. Za priaznivých podmienok viditeľná voľným okom ako malá hmlistá škvrna. Ľahko vyhľadateľná i malým triedrom. Asi najkrajšia je vo veľkých triedroch, ako napr.15x70. Nerovnomerne jasný, sploštený ovál sa tiahne naprieč zorným poľom prístroja. Pri vyhľadávaní vychádzať od červenkastej hviezdy βAnd/Mirach 2,1m/sp.M a postupovať severne v smere hviezd μ a νAnd.
Farebná dvojhviezda γAnd/Alamak 2,2+5m/9,6" sp.K+B, je ľahko vyhľadateľná, poslúži na test rozlišovacej schopnosti i menších prístrojov.
Ďaľšia Veľká hmlovina sa nachádza v súhv.Triangulum/Trojuholníka a to galaxia M33 6m/50´. Vzhľadom na hodnoty zdanlivého jasu a priemeru sa zdá byť "ľahkým sústom", opak je však pravdou. Ide o jeden z najcitlivejších objektov na pozorovacie podmienky. Za priaznivých podmienok stačí napr. trieder 12x40, v ktorom sa zobrazí ako hmlistý ovál voči o niečo tmavšiemu pozadiu. Pri zákale, svetelnom znečistení atď. neuspejete ani výkonným teleskopom. Využívajte na testovanie pozorovacích podmienok a tréning zraku na pozorovanie slabých objektov.
.
