Zaujímavé objekty letnej oblohy.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do 80mm, stredné do 150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až 400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 , M24, Mel111 atď.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd.
V októbri planéty Jupiter a Saturn sú viditeľné na večernej oblohe. Pútavá časť Mliečnej dráhy v zenite kulminujúcom súhv.Cygnus/Labuť je pozorovateľná večer. Letný orientačný trojuholník klesá na západ od meridianu.Temná východná časť oblohy patrí stúpajúcim, nevýrazným, jesenným súhvezdiam.
Malé letné súhvezdie Delphinus/Delfín je pomerne výrazné, nakoľko sa nachádza v oblasti bez jasných hviezd. Jej kosoštvorcová časť sa zmestí do zorného poľa triedra a v niektorých zdrojoch nesie označenie "Jóbova truhla". Najjasnejšia hviezda je βDel 3,6m. Dvojhviezda γDel 4,3+5,2m/9"je rozlíšiteľná prístrojmi okolo 50mm. Z objektov vzdialeného vesmíru je najdostupnejšia guľová hviezdokopa NGC6934 8,8m/6´. Dá sa vyhľadať za pomoci napr.MDN120, ako hmlistá gulička. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší prístroj. Guľ.hviezdokopa NGC7006 je ešte menšia a slabšia 10,6m/2,2´. Planetárne hmloviny v tomto súhvezdí sú zaujímavé vo veľkých prístrojoch. Planetárna hmlovina NGC6891 11,7m/14"sa javí ako klasická gulička.Vďaka farebnému odtieňu je známa NGC6905 11,9m/39" Modrý záblesk.
Nízko nad horizontom sa nachádza súhv.Capricornus/Kozorožca. Najjasnejšou hviezdou je netradične až δCap 2,8m. Kvalitu vášho zraku preverí oranžová dvojica α2+1Cap 3,6+4,2m/6,4´.Okrem tejto optickej dvojice spoločne v zornom poli triedra uvidíte aj južne ležiacu dvojhviezdu βCap 3,1+6,1m/205". Ešte južnejšie sú dvojice ρCap 4,8+6,6m/257"a oCap 5,9+6,7m/22". Guľ.hviezdokopa M30 7,5m/8´je náročným objektom vzhľadom na malú výšku nad obzorom.V tomto ekliptikálnom súhv. v tvare deltaplánu sa v minulosti nachádzalo Slnko počas Zimného slnovratu. Pamiatkou na tie časy je obratník Kozorožca na glóbusoch, mapách.V súčasnosti sa bod Zimného slnovratu nachádza v súhvezdí Sagittarius/Strelca.
Hviezda βAqr Sadalsuud 2,9m je najjasnejšou hviezdou rozsiahleho ekliptikálneho súhv.Aquarius/Vodnára. Severne od nej sa nachádza ako hmlistá škvrna, triedrom viditeľná guľová hviezdokopa M2 6,5m/10´. Na hviezdy ju spoľahlivo rozlíšia výkonnejšie ďalekohľady o priemere objektívu 250mm. Alfou súhvezdia je Sadalmelik 3m. Východne od alfy sa nachádza ζAqr 4,3+4,5m/2,4". Ďaľšie dvojhviezdy podľa stúpajúcej náročnosti na výkon ďalekohľadu sú 104,94,107,41,12 Aqr. Západne od νAqr sa nachádza až trojica objektov vzdialeného vesmíru. Najzaujímavejšia je planetárna hmlovina NGC7009 Saturn 9m/36"."Planetárny"minidisk je rozlíšiteľný aj menšími prístrojmi. Detaili až najvýkonnejšími amatérskymi prístrojmi. Asterizmus M73 8,5m/2,5´je rozlíšiteľný ďalekohľadom okolo 80mm. V takomto prístroji ako malú, slabú, hmlistú škvrnu zaregistrujeme najslabšiu guľovú hviezdokopu z Messierovho katalógu a to M72 9,5m/4´. V južnej časti súhv.Aqr sa nachádza z obrázkov známa ph NGC7293 Helix 7m/15´. Vizuálne je to o pozorovacích podmienkach. Na tmavej priezračnej oblohe v čase kulminácie javí sa ako slušný matný oválik už v triedri 12x40. Prízemný opar, svetelné znečistenie, znemožňujú jeho vyhľadanie aj podstatne výkonnejšími prístrojmi, keďže ide o objekt s nízkou plošnou jasnosťou. V súčasnosti východnou časťou tohto veľkého, ale pomerne málo prehľadného súhvezdia prechádza planéta Neptún.
Najjasnejšou, západnou hviezdou let.or.trojuholníka je Vega 0m/sp.A zo súhv.Lýri. Samotné súhvezdie je malé, ale viac -menej vzhľadom zodpovedá svojmu názvu. Východne od Vegy je voľným okom rozlíšiteľná dvojhviezda ε1+2 4,6+4,7m/209". Každá z týchto hviezd sa v ďalekohľade 80mm štiepy na zložky okolo 5,5m/2,3", takže ide o vhodnú testovaciu dvojicu pre zrak a štvorhviezdu pre ďalekohľady. Dvojhviezda ζLyr 4,3+5,7m/44" je rozlíšiteľná malými prístrojmi. Farebná dvojica δ2+δ1 4,2m/sp.M+5,6m/sp.B/620" je pekná v triedri. Medzi zložkami tejto dvojice sa nachádza riedka, nenápadná hviezdokopa Stephenzon1 3,8m/20´. Premenná βLyr 3-4m má sprievodcu 7,2m vzdialeného 44". Na spojnici β a γ Lyr sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín oblohy a to prstencová M57 8,5m/90". V stredných ďalekohľadoch rozpoznať pri 80x oválny tvar s tmavším stredom. Vo veľkých prístrojom sú viditeľné jemnejšie obrysové i svetelné detaili. Guľová hviezdokopa M56 8,5m/5´patrí medzi náročnejšie na vyhľadanie. Pozadie tvorí množstvo slabých hviezd Mliečnej cesty.
Najjasnejšou hviezdou v zenite kulminujúcom, rozsiahlom súhvezdí Cygnus/Labuť je východný člen Letného orientačného trojuholníka Deneb 1,3m/sp.A . Súhvezdím prechádza od nás asi najzaujímavejšia časť Mliečnej cesty s výrazným, voľným okom viditeľným tmavým delením tzv.Veľkou tmavou trhlinou. Triedrom v tomto súhvezdí možno pozorovať bohaté hviezdne polia, tmavé i svetlé hmloviny, hviezdokopy. Neprehliadnuteľná je i napr. širšia farebná trojhviezda omicron1 Cyg 3,8+7m/107"sp.K+B.Treťou zložkou je 30Cyg 4,8m/336"sp.A. Vo vzdialenosti 1°sa nachádza ο2Cyg 4m/sp.M. V zornom poli triedra sa zobrazí zároveň s predchádzajúcou štvoricou tiež výrazná farebná dvojica ω2 Cyg 5,4+6,6m/256"sp.M+A a v blízkosti tejto dvojice asi 0,5°sa nachádzajúca ω1 4,9m/sp.B. Najkrajšou dvojhviezdou asi nielen tohto súhvezdia, ale možno aj oblohy, je βCyg Albireo 3,1+5,1m/34,5" sp.K+B. Dá sa rozlíšiť triedrom napr.15x70, ale vo výhode je predsa čo i len malý teleskop na montáži. Ide o výraznú, farebnú dvojicu v pozadí s množstvom slabých hviezd. Na test rozlišovacej schopnosti stredných ďalekohľadov poslúžia δCyg 2,9+6,3m/2,6" a λCyg 4,9+7,4m/3,2". Známa a aj pekná je oranžová dvojica 61Cyg 4,8+6,1m/30", pri ktorej sa prvý raz určila vzdialenosť hviezdy v roku 1838 a to 11sv.rokov. Medzi Denebom a ξCyg 3,7m je populárna hmlovina NGC7000 5m/120´ Severná Amerika. Tento objekt je zdrojom veľkých diskusií, čo sa týka vizuálnej viditeľnosti. Nepozorovateľná, až viditeľná voľným okom! Za naozaj priaznivých podmienok a za pomoci triedra napr.15x70, je najlepšia vlastná skúsenosť. Pozostatok po supernove, t.j. komplex tzv. Riasových hmlovín NGC6992/5 a 6960 je prekvapivo dostupný v "antiďalekohľade" pre takéto objekty, t.j. v SW MAK180/2700 +okulár Celestron Omni 32mm. Filamenty pôsobia ako jemne osvetlené, čiastočne rozptýlené stopy kondenzačných čiar po lietadle. Hviezda 52 Cyg 4,2m uľahčuje vyhľadanie NGC6960 9m/60´, ale svojím jasom sťažuje pozorovanie tejto menej kontrastnej hmloviny, než aká je NGC6992 8m/60´. Tieto hmloviny sa tiahnu niekoľko"zorných polí"v spomínanom prístroji a vo výkonnejšom CPC 11" je to ešte zaujímavejšie. Nižšia svetelnosť týchto prístrojov akoby znižovala vplyv svetelného znečistenia a obraz sa javí kontrastnejší. Pre ďalekohľady okolo priemeru 120mm, ako napr. MDN120, je zaujímavá planetárna hmlovina NGC7027 9m/20". Nachádza sa južne od už spomínanej hviezdy ξCyg. Pri patričnom zväčšení pripomína naozaj kotúčik planéty. V CPC11" pomerne výrazný, zelenkastý odtieň. Populárna je Blikajúca planetárna hmlovina NGC6826 9m/30". V prístrojoch okolo 250mm priamym pohľadom vidno centrálnu hviezdu, ale takmer bez hmloviny. Pri "bočnom astronomickom" vnímaní vystupuje hmlovina bez hviezdy. Ide o veľmi zaujímavý a výrazný efekt súvisiaci s naším zrakom pri vnímaní osobitného svetla planetárnych hmlovín. Z messierových objektov je tu jasná otv.hviezdokopa M39 5m/30´. Ide o chudobnú, ale jasnú skupinu hviezd v poli malých prístrojov. Otv.hv. M29 7m/7´ je známa ako miniplejády. Rozlíšenie hviezd vyžaduje stredný ďalekohľad. Triedrom za priaznivých okolností je možné odhaliť tmavé hmloviny v okolí hviezd π1+2 Cygni.
Druhou najjasnejšou hviezdou a zároveň južným členom letného orientačného trojuholníka je Altair 0,76m/sp.A zo súhv.Aquila/Orla. Súhvezdie leží v bohatej oblasti na slabé hviezdy vďaka prechádzajúcemu ramenu Mliečnej cesty. Oblasť pútavá pre voľné túlanie sa triedrom. Objekty hlbokého vesmíru v tomto súhvezdí sú však skôr pre výkonnejšie prístroje. Najzaujímavejším útvarom je tmavá hmlovina B142/143 v okolí hviezdy oranžovej hviezdy γAql Tarazed 2,7m/sp.K. Za priaznivých podmienok sa v zornom poli napr. triedra 12x40 javí ako tmavý ovál. Pomáha jemný pohyb prístrojom, vďaka čomu sa hmlovina oddelí od jasnejšieho pozadia slabých hviezd. V tiahnucom sa ramene Mliečnej cesty je dostupných viacero takýchto objektov. Vyžadujú však výkonnejšie prístroje, napr.15x70 a naozaj tmavú, priezračnú oblohu. B142 je vhodná na nácvik vyhľadávania tejto kategórie objektov hlbokého vesmíru.
Pri voľnej prehliadke Mliečnej dráhy v oblasti súhvezdia Scutum/Štít triedrom je neprehliadnuteľná"trojuholníková" hmlistá škvrna a to otv.hviezdokopa M11 6m/12´ Letiace kačice/husi. Ide o vysoko koncentrovanú,bohatú skupinu hviezd dobre znášajúcu i vyššie zväčšenia, kedy vynikne ich priestorové rozloženie.Jeden z najkrajších messierových objektov. Južne od kačíc je menej výrazná otv.hviezdokopa M26 8,.5m/10´.
Najjasnejšia hviezda súhvezdia Sagitta /Śíp je γSge 3,5m. Vďaka svojmu tvaru je toto malé súhvezdie zodpovedajúcemu svojmu názvu pomerne vyhľadateľné. Nachádza sa v ňom zaujímavá, pravdepodobne veľmi asymetrická guľ.hviezdokopa M71 8m/8´. Je rozlíšiteľná na hviezdy prístrojmi okolo 120mm.
Severne od γSge, ale už naozaj v nevýraznom súhvezdí Vulpecula/Líštička, sa nachádza triedrom vyhľadateľná planetárna hmlovina M27 Dumbbell 8m/8´. S narastaním výkonu použitého prístroja sa dajú pozorovať stále jemnejšie detaili. Jeden z najkrajších objektov na oblohe. S podobou klasických ph., ktoré majú tvar miniguličky, nemá nič spoločného. Tvar presýpacích hodín je výrazný napr. v CPC11"s množstvom slabých presvitajúcich hviezd. Otvorená hviezdokopa NGC6940 7m/20´je dostupná ako hmlistá ploška triedrom 10x50, vo veľkých prístrojoch ide o bohatú skupinu rovnomerne jasných hviezd vypĺňajúcich celé zorné pole. prístroje. Triedrom je pekný pohľad na asterizmus Cr399 3,6m/140x50´. Otv.hviezdokopa NGC6940 v triedri pripomína hmlistú plošku.V ďalekohľade bohatá na hviezdy.
