Zaujímavé objekty oblohy.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd.
Jarná obloha je oknom do vzdialeného vesmíru vďaka výhľadu mimo roviny Galaxie. V závislosti od výkonu použitej techniky je možné pozorovať nielen jednotlivé galaxie, ale aj ich veľké zoskupenia, tvoriace akúsi hierarchiu vesmíru. Vrcholom je galaktická kopa Virgo nachádzajúca sa v oblasti súhvezdí Virgo/Panna a Coma Berenices/Vlasy Bereniky. Pre výkonné prístroje okolo 250mm je vhodné pomocou astroprogramov vytvoriť detailnú mapku, nakoľko sa v zornom poli prístroja môže vyskytnúť viac hmlistých fliačikov, t.j. galaxií, takto sa javiacich kvôli vzdialenosti desiatok milionov svetelných rokov. Ich vhľad je zvyčajne sklamaním pre širokú verejnosť, ale vnímať takto "staré" fotóny je aj o pocite pozorovateľa. Keďže táto stránka je v prvom rade pre začínajúcich pozorovateľov tak výber objektov začína tými najdostupnejšími. Z množstva galaxií, či iných objektov zachytených na mapkách sú zvyčajne najdostupnejšie s označením M. Ale aj medzi NGC je množstvo pozoruhodných objektov, treba skúšať a vytvoriť si vlastnú databázu objektov zaujímavých vo vašom prístroji.
Objekty v súhvezdiach UMa,Coma, CVn ,Virgo v máji kulminujú okolo 22:00 vysoko a preto sú menej ovplyvnené atmosférou. Na planéty Jupiter,Saturn si treba počkať, kým sa ocitnú vyššie nad obzorom. Odmenou okrem pozorovateľnosti detailov na planétach sú však aj ľahko dostupné objekty vzdialeného vesmíru v súhvezdiach Scorpius a Sagittarius.
Jarný orientačný trojuholník je tvorený trojicou jasných hviezd: bielomodrý Regulus 1,4m/sp.B zo súhv.Leo /Lev, Spica 1m/sp.B zo súhv.Virgo/Panna, oranžový Arcturus -0,05m/sp.K zo súhv.Bootes/Pastiera.
Trojhviezda Mizar AB+Alcor -skúšač zraku zo súhv.Ursa Maior/UMA Veľká Medvedica.Dvojica Mizar+Alcor je na tmavej oblohe rozlíšiteľná voľným okom. Samotný Mizar sa štiepy na zložky v malom 50mm refraktore.
Dvojica galaxií M81 7m/20´+M82 8,5m/10´zo súhv.UMa je vyhľadateľná napr.triedrom 15x70. Z tejto asi najvýraznejšej dvojice galaxií jarnej oblohy je vo veľkých ďalekohľadoch zaujímavejšia slabšia M82, vďaka užšiemu, nápadnému "segmentovanému" vzhľadu. Patrí medzi na detaili najľahšie rozlíšiteľné galaxie.
Je obdivuhodné, aké objekty spozoroval a začlenil do svojho katalógu p.Messier so svojimi kolegami na dnešnú dobu veľmi skromnými prístrojmi okolo Ø100mm.Vývoj optiky v tej dobe bol v počiatkoch, zrejme nížšiu kvalitu techniky kompenzovala tmavá obloha, vlohy a prístup skúsených pozorovateľov.
Dôkazom je aj dvojica M97+M108 v UMa, súčasne pozorovateľná v širokouhlých prístrojoch neďaleko od βUMa 2,3m.
M97 Sovia planetárna hmlovina 10m/3´sa javí ako slabý hmlistý kotúč s neostrým okrajom. Oči sovy sú vizuálne prakticky nepozorovateľné.
Galaxia M108 10,5m/8´je tiež matná, úzka. Vyžaduje pre spoľahlivé vyhľadanie prístroj nad Ø100mm.
Galaxia M109 10m/6´ v blízkosti γUMa 2,4m je pre zmenu oválna.
Výzvou je vyhľadanie zo snímok známej galaxie M101 8m/20´. Tabuľkovo ľahké sústo, avšak ide o objekt s nízkou plošnou jasnosťou. To znamená, že rozhodujúcim faktorom je kvalita pozorovacích podmienok. Pri priaznivých vyhľadateľná triedrom, a pri tých horších ani veľkým teleskopom, splýva s jasom oblohy.
Messierov katalóg obsahuje aj niekoľko nehmlovinových objektov. Dvojhviezda M40 2x9m/50" patrí medzi ne. V blízkosti ležiace galaxie boli mimo dosah messierových prístrojov.
Pri južnom horizonte vo východnej časti súhv.Hydra sa v tomto období nachádza dvojica M objektov. Ich pozorovanie je teda silne ovplyvnené pozorovacími podmienkami.
Ide o guľovú hviezdokopu M68 8m/10´a galaxiu M83 8m/8´. Ako škvrny v dosahu triedrov, napr.15x70. Pozorovanie detailov ďalekohľadom od nás len v prípade mimoriadnej priezračnosti atmosféry pri horizonte.
Zaujímavosťou súhv.Corvus /Havran je, že alfa súhvezdia je až na štvrtom mieste. Na prvom mieste je dvojhviezda δCrv Algorab 3+9m/24".V tomto súhvezdí je dvojica obtiažnejších objektov vzdialeného vesmíru. Dostupnejšia je planetárna hmlovina NGC4361 10,5m/72". Ide o pomerne nekontrastnú hmlistú plošku v ďalekohľade. Pre majiteľov najvýkonnejších prístrojov je dvojica interagujúcich galaxií NGC4038+39 Tykadlá. Majú okolo 11m a 3x2´. Samotné tykadlá sú dostupné iba na snímkach.
Z ekliptikálneho súhvezdia Libra/Váhy je najdostupnejšiat triedrom ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda αLib 2,8+5,2m/232". V jej blízkosti je náročnejšia μLib 5,7+6,7m/2". Rozlíšenie sťažuje aj malá výška nad horizontom.
Vírová galaxia M51 8,5m10´zo súhv.Canes Venatici/CVn Poľovné psy patrí medzi najzaujímavejšie. Vyhľadateľná triedrom, vo veľkých ďalekohľadoch sa k jasnému jadru pripájajú ramená, pôsobiace dojmom slabého disku.Doprovodná galaxia NGC 5195 10m/3´jpripomína centrum M51.
Dvojhviezda αCVn 2,9+5,6m/19"je vhodná pre malé prístroje a vďaka osamelosti v tejto časti oblohy sa ľahko vyhľadáva.
Na spojnici Cor Caroli-Arcturus je guľová hviezdokopa M3 6,5m/10´. V triedri ako hmlistá gulička, na hviezdy rozlíšiteľná až v prístrojoch Ø150mm. Veľmi dobre rozlíšiteľná na výrazné hviezdy napr. v CPC11".
Galaxia M94 8,5m/4´patrí medzi najvýraznejšie z M objektov v tomto súhvezdí.
NGC4656 10,5m/12´+NGC4631 9,5m/12´sú pre skúsených pozorovateľov s veľkým prístrojom. Majú podlhovastý, zužujúci sa tvar. Galaxia NGC4565 10m/15´je ďaľšia z boku viditeľných galaxií. V CPC 11"patria medzi najzaujímavejšie galaxie.
Arcturus -0,05m zo súhv.Bootes/Pastiera je najjasnejšou hviezdou severnej oblohy. O toto prvenstvo súperí s bielomodrou Vegou 0,03m/sp.A zo súhv.Lýri.
Dvojhviezda εBoo Izar 2,5+4,9m/2,9"patrí medzi populárne dvojice.Vyžaduje bodovo dobre kresliaci ďalekohľad okolo 60mm.
Otvorená hviezdokopa Mel111 1,2m/275´ v súhv.Coma Berenices sa javí pre voľné oko ako veľká hmlistá plocha. Ideálny objekt pre malé triedre. Zorné pole je vyplnené skupinou pomerne jasných hviezd.
17Com 5,3+6,6m/145" v Mel111, dôležitá orientačná dvojhviezda pre pozorovateľov s manuálnym vyhľadávaním.
NGC4565 10m/15´je síce slabšia ako M104, ale delenie v rovine galaxie je výraznejšie a pomer dĺžka /šírka pôsobivejší ako zase napr.u M82. Vynikajúci objekt pre veľké prístroje.
γLeo Algieba 2,3+3,5m/4,6" oranžová dvojica spoľahlivo rozlíšiteľná prístrojom okolo 80mm.
NGC 2903 9m/10´najdostupnejšia galaxia v súhv.Leva. Z messierových galaxií je najvhodnejšia dvojica M65/66 9m/8´.
γVir Porrima 3,5+3,5m/2,9" zo súhv.Virgo/Panna je už v súčasnosti rozlíšiteľná aj menšími prístrojmi. V tomto súhvezdí sa nachádza jesenný bod-priesečník ekliptiky s nebeským rovníkom, ktorým prechádza Slnko počas Jesennej rovnodennosti.
Galaxia M104 Sombrero 8,5m/8´ je známa kvôli delenie zo snímok a patrí medzi výraznejšie z tohto súhvezdia. Viditeľnosť ovplyvnená malou výškou nad obzorom.
Galaxie z kopy Virgo sa väčšinou javia iba ako malé, rôzne orientované eliptické plošky. Ide však o centrum našej Supergalaxie, kam patrí aj naša Galaxia s miestnou skupinou galaxií t.j.M31,M33 atď. V podstate celá obloha pozorovateľná amatérskymi prístrojmi. Centrálnou galaxiou je M87 9m/4´.
