Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
V polovici augusta o 21:49 kulminuje vo výške 80°49´druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy Vega -0.02m/sp.A0, zo súhvezdia Lyra/Lýra. Jej modrastobiely odtieň je vnímateľný už voľným okom. Ide zároveň o najjasnejšiu hviezdu Letného orientačného trojuholníka. Jej konkurentom o prvenstvo je niečo jasnejší oranžový Arcturus -0.05m/sp.K. zo súhv.Bootes/Pastiera, ktorý je súčasťou jarného orientačného trojuholníka.Súhv. Lýri s plochou 286 štvor.stuňov je na 52 mieste. Rozmiestnením hviezd súhvezdie zodpovedá svojmu pomenovaniu. Pre testovanie rozlišovacej schopnosti oka poslúži dvojhviezda ε1+2 s rozostupom zložiek 209". I pre najmenšie triedre pohodlne rozlíšiteľná dvojica. V kvalitnom ďalekohľade sa každá z nich štiepy na tesnú dvojicu so zložkami okolo 5,5m/2,3", čiže zobrazí sa štvorhviezda. V blízkosti sú ďaľšie, malými prístrojmi rozlíšiteľné dvojice a to ζLyr 4,4+5,7m/44" a βLyr 3,5m/46". Farebná dvojica δ2+1 4,2m/sp.M+5,6m/sp.B/620" je pekná v triedri. Medzi zložkami tejto dvojice sa nachádza riedka, nenápadná hviezdokopa Stephenzon1. Medzi βLyr a γLyr sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín a to M57 9m/90" . Vďaka spomínanej polohe je ľahko vyhľadateľná a už napr.v 120mm Newtone pri 80x je rozlíšiteľný prstencový tvar s tmavším stredom. Ďaľší ukážkový objekt severnej oblohy. S pribúdajúcim výkonom použitého teleskopu je stále zaujímavejšia. Mení sa na nerovnomerne jasnú elipsu s hviezdami v tmavej, centrálnej časti. Guľovú hviezdokopu M56 8,5m/5´je náročné vysnoriť v hustom poli hviezd prechádzajúcej Mliečnej cesty, vďaka ktorej je toto súhvezdie vhodné na túlanie sa triedrom.
Najrozsiahlejším súhvezdím Letného or.trojuholníka s plochou 804 štvorcových stupňov/16. priečka, je Cygnus/Labuť. Delenie výraznej Mliečnej cesty v centrálnej časti u nás v tomto zenite kulminujúcom súhvezdí tzv.Veľkou trhlinou, je neprehliadnuteľné už pri pohľade voľným okom. Triedrom v nej možno pozorovať nielen bohaté hviezdne polia, tmavé i svetlé hmloviny, hviezdokopy, ale i napr. širšie farebné dvojhviezdy ako napr. o1Cyg 3,8+7m/107"sp.K+B, ω2 Cyg 5,4+6,6m/256"sp.M+A. Najkrajšou dvojhviezdou asi nielen tohto súhvezdia, ale možno aj oblohy je βCyg Albireo 3,1+5,1m/34,5" sp.K+B. Dá sa rozlíšiť triedrom napr.15x70, ale vo výhode je predsa čo i len malý teleskop na montáži. Ide o výraznú, farebnú dvojicu v pozadí s množstvom slabých hviezd. Teleskopy môžeme skúšať na dvojiciach δCyg 2,9+6,5m/2,8"a ψCyg 5+7,4m/3". Známa a aj pekná je dvojhviezda 61Cyg 5,2+6,1m/31,6", pri ktorej sa prvý raz určila vzdialenosť hviezdy v roku 1838 a to 11sv.rokov. Najjasnejšou hviezdou tohto súhv. je východný člen Letného orientačného trojuholníka, Deneb 1,3m. Medzi ním a ξCyg 3,7m je populárna hmlovina NGC7000 5m/120´Severná Amerika. Tento objekt je zdrojom veľkých diskusií, čo sa týka vizuálnej viditeľnosti. Názory sú už od pozorovateľnosti voľným okom, až po zachytenie iba snímkou. Za naozaj priaznivých podmienok a za pomoci triedra napr.15x70, je pozorovateľné nerovnomerné "hmlisto". V oblasti "Mexika" je aj tmavá hmlovina, voči ktorej sa dá ľahšie predstaviť rozloženie hmloviny. Problémom je, že hmlovina plynule prechádza v severnej časti do hmlistého pozadia slabých hviezd. Do podobnej kategórie patrí komplex tzv.Riasových hmlovín NGC6992/5 a 6960. Nachádzajú sa v poli o priemere 2,5°. Prekvapivo v "antiďalekohľade" pre takéto objekty, t.j. v SW MAK180/2700+okulár Celestron Omni 32mm, pôsobia ako jemne osvetlené, čiastočne rozptýlené stopy kondenzačných čiar po lietadle. Dvojhviezda 52 Cyg 4,2+9,4m/6" uľahčuje vyhľadanie NGC6960 7m/210x160´, ale svojím jasom sťažuje pozorovanie tejto menej kontrastnej hmloviny než aká je NGC6992 8m/60´. Tieto hmloviny-pozostatky supernovy sa tiahnu na niekoľko "zorných polí"v spomínanom prístroji a vo výkonnejšom CPC 11" je to ešte zaujímavejšie. Pre ďalekohľady okolo priemeru Ø120mm, ako napr. MDN120, je zaujímavá planetárna hmlovina NGC7027 9m/20". Pri patričnom zväčšení pripomína naozaj kotúčik planéty.V CPC11" pomerne výrazný, zelenkastý odtieň. V tomto súhvezdí sa však nachádza pre výkonné prístroje množstvo planetárnych hmlovín, ktoré už majú aj inú štruktúru než klasický kotúčik. Pútavá je napr.Blikajúca planetárna hmlovina NGC6826 9m/30". V prístrojoch okolo Ø250mm priamym pohľadom vidno centrálnu hviezdu, ale takmer bez hmloviny, pri "bočnom astronomickom" vnímaní hmlovinu bez hviezdy. Ide o veľmi zaujímavý a výrazný efekt súvisiaci s naším zrakom pri vnímaní osobitného svetla planetárnych hmlovín. Nachádza sa v blízkosti dvojhviezdy 16Cyg 6+6,2m/40". Planetárna hml.NGC7008 13,3m/1,4´ je už pre najvýkonnejšie prístroje. V CPC11"sa javí skôr ako klasická hmlovina s pekným hviezdnym okolím. Pokiaľ pri túlaní triedrom po tomto súhvezdí natrafíte na tmavšie, pomerne izolované oblasti s malým počtom hviezd, tak sa nejedná o chybu zraku. Ide o tmavé hmloviny, ktoré z neznámych príčin nie sú spomínané v bežných sprievodcoch oblohou. Ich pozorovanie vyžaduje priezračnú, bezmesačnú, bez svetelného znečistenia oblohu. Výhodou je však použitie bežne dostupnej techniky a na tie najznámejšie stačia triedre. Ono hľadať niečo tmavé na tmavej oblohe sa zdá byť proti logike, ale obloha v prístroji až taká tmavá nie je. Treba skúšať tmavé hmloviny v okolí π1+2 Cyg. Z dvoch mesieroviek nachádzajúcich sa v tomto súhvezdí je výraznejšia oh M39 5m/30´.Vďaka pomerne jasným hviezdam a veľkej ploche vhodnejšia pre menšie prístroje. Otvor. hviezdokopa M29 7m/6´pripomína miniatúrne Plejády. V malých prístrojoch sa javí ako slabá škvrn vo výraznom poli hviezd Mliečnej cesty. Málo známe sú oh NGC6871 5,6m/13´a IC4996 7,2m/6´.Vyniknú vo väčších prístrojoch. Zoznam zaujímavostí v tomto súhvezdí týmto prehľadom nie je ani zďaleka vyčerpaný. Pre pozorovateľa z našej zemepisnej šírky patrí súhv.Labute medzi najatraktívnejšie na oblohe a výber objektov treba prispôsobiť pozorovacím možnostiam.
Druhou najjasnejšou hviezdou a zároveň južným členom letného orientačného trojuholníka je Altair 0,76m/sp.A zo súhv.Aquila/Orla. Súhvezdie leží v bohatej oblasti na slabé hviezdy vďaka prechádzajúcemu ramenu Mliečnej cesty. Oblasť pútavá pre voľné túlanie sa triedrom. Objekty hlbokého vesmíru v tomto súhvezdí sú však skôr pre výkonnejšie prístroje. Najzaujímavejším útvarom je tmavá hmlovina B142/143 v okolí oranžovej hviezdy γAql Tarazed 2,7m/sp.K. Za priaznivých podmienok sa v zornom poli napr. triedra 12x40 javí ako tmavý ovál. Pomáha jemný pohyb prístrojom, vďaka čomu sa hmlovina oddelí od jasnejšieho pozadia slabých hviezd. V tiahnucom sa ramene Mliečnej cesty je dostupných viacero takýchto objektov. Vyžadujú však výkonnejšie prístroje, napr.15x70 a naozaj tmavú, priezračnú oblohu. B142 je vhodná na nácvik vyhľadávania tejto kategórie objektov hlbokého vesmíru.
Najjasnejšia hviezda súhvezdia Sagitta /Šíp je γSge 3,5m. Vďaka rozmiestneniu hviezd zodpovedajúcemu svojmu názvu je toto malé súhvezdie 80štv.s/86., pomerne vyhľadateľné. Nachádza sa v ňom zaujímavá, v súčasnosti klasifikovaná ako veľmi asymetrická, guľ.hviezdokopa M71 8m/8´. Na základe tohto ide o najrozlíšiteľnejšiu guľovú hviezdokopu severnej oblohy, stačí napr.MDN120 pri80x.
Severne od γSge, ale už naozaj v nevýraznom súhvezdí Vulpecula/Líštička, sa nachádza triedrom vyhľadateľná planetárna hmlovina M27 Dumbbell 8m/8´. S narastaním výkonu použitého prístroja sa dajú pozorovať stále jemnejšie detaili. Jeden z najkrajších objektov na oblohe. S podobou klasických ph., ktoré majú tvar miniguličky, nemá nič spoločného. Tvar presýpacích hodín je výrazný napr. v CPC11"s množstvom slabých presvitajúcich hviezd. Otvorená hviezdokopa NGC6940 7m/20´je dostupná ako hmlistá ploška triedrom 10x50, vo veľkých prístrojoch ide o bohatú skupinu rovnomerne jasných hviezd vypĺňajúcich celé zorné pole. Riedka otv.hviezdokopa NGC6830 a 6882/85 s jasnou hviezdou sú vhodnejšie takisto pre výkonnejšie prístroje. Naopak, triedrom je pekný pohľad na asterizmus Cr399 3,6m/140x50´.
Malé letné súhvezdie Delphinus/Delfín je pomerne výrazné, nakoľko sa nachádza v oblasti bez jasných hviezd a pozadia Mliečnej cesty. Jej kosoštvorcová časť sa zmestí do zorného poľa triedra a v niektorých zdrojoch nesie označenie "Jóbova truhla". Najjasnejšia hviezda je βDel 3,6m. Dvojhviezda γDel 4,3+5,2m/9"je rozlíšiteľná prístrojmi okolo Ø50mm. Z objektov vzdialeného vesmíru je najdostupnejšia guľová hviezdokopa NGC6934 8,8m/6´. Dá sa vyhľadať za pomoci napr.MDN120, ako hmlistá gulička. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje výkonnejší prístroj. Guľ.hviezdokopa NGC7006 je ešte menšia a slabšia 10,6m/2,2´. Planetárne hmloviny v tomto súhvezdí sú zaujímavé vo veľkých prístrojoch. Planetárna hmlovina NGC6891 11,7m/14"sa javí ako klasická gulička. Vďaka farebnému odtieňu je známa NGC6905 11,9m/39" Modrý záblesk
.
