Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Venuša v úlohe Večernice po Slnku a Mesiaci je dominujúcim objektom večernej oblohy. Obdobie pozorovateľnosti planéty Neptún končí. Urán je v skorých večerných hodinách stále vo výhodnej pozícii. Nevýrazná Mliečna dráha sa tiahne od juhovýchodného horizontu /súhv.Puppis-Korma/ skrz zenit /súhv.Auriga-Povozník/ po severozápadný /súhv.Cygnus-Labuť/. Zimný orientačný šesťuholník s farebne odlíšiteľnými hviezdami kulminuje. Farby súvisiace s odlišnou spektrálnou triedou, napr. u Aldebarana, Capelly, či Síria sú nezameniteľné už pri pohľade voľným okom. V ďalekohľadoch je to ešte výraznejšie.
Súhvezdie Orióna vo februári kulminuje okolo19:45. Rozloženie hviezd pripomína skôr motýľa než bájneho lovca. V súčasnosti púta pozornosť premenná αOri/Betelgeuze 0,3-1,3m sp.M, prechádzajúca hlbokým minimom. Aktuálny jas tohto červeného obra je možné sledovať v porovnávaní s ostatnými hviezdami súhvezdia. Ide o kanditáta na supernovu. V dobe maxima konkuruje najjasnejšej hviezde tohto súhvezdia, pre zmenu modrému obrovi βOri/Rigel 0,1m/sp.B. Rigel je tiež ťažko rozlíšiteľnou dvojhviezdou so zložkami 0,1+6,8m/9,5". Aj keď je vzdialenosť zložiek veľká, rozlíšenie sťažuje veľký, asi 260 násobný rozdiel v jase. Podobne náročné sú dvojice δOri 2,2+6,9m a ζOri 1,9+4m/2,3"z pása Orióna. Na testovanie výkonných ďalekohľadov je možné použiť dvojice 14Ori 5,8+6,6m/1", 32Ori 4,5+5,8m/1,3". Pre trieder ľahko rozlíšiteľnou dvojhviezdou je 23Ori 4,7+5,7m/242". Južne od nej pre stredné prístroje sa nachádza ηOri 3,7+4,8m/1,7". Zaujímavá je trojhviezda σOri 3,8+6,6m/12,9"+6,7m/43".
Veľká hmlovina M42 4m/40´v Orióne je od nás najdetailnejšie pozorovateľnou hmlovinou a patrí medzi najpútavejšie na celej oblohe. Voľným okom ako hmlistá škvrna pod pásom Oriona. V zornom poli triedra sa zobrazí ako nerovnomerne jasná ploška v doprovode ďaľších NGC objektov. Už v malých ďalekohľadoch sa v centrálnej časti hmloviny rozlíši štvorhviezda θOri, známa pod názvom Trapéz Oriona. V stredných ďalekohľadoch, napr.v MDN120 pri 80x, je viditeľných množstvo svetlých i tmavých detailov. Vo veľkých, napr.v CPC11"+širokouhlý okulár Luminos15, sú odsledovateľné doďaleka sa tiahnuce filamenty od zelenožlto žiariacej centrálnej časti. Pôsobivejšie ako na snímkach, ktoré nedokážu súčasne zachytiť tak jemné odtiene a detaili ako zrak pozorovateľa. Platí to pri pozorovaní skrz priezračnú oblohu, bez svetelného znečistenia a počas kulminácie. Predstavu dáva pripojená jednoduchá, nepointovaná snímka pomocou spomínaného prístroja z areálu AK z blízkosti centra mesta!
Hmlovina M43 9m/12´, ide o oddelený fragment severnej časti M42 .
Severne od M42 sa nachádza vizuálne nevýrazná, členitá hmlovina NGC1977/75 /73 7m/20´, známa zo snímok ako Bežec. Podľa niektorých zdrojov jej súčasťou je aj pozorovateľná skupina hviezd považovaná za hviezdokopu, ako i dvojhviezda 42Ori 7,7+7,9m/1,6".
Najsevernejšie je NGC1981 5m/25´, ktorá obsahuje niekoľko jasných hviezd.
Pre kukátka alebo triedre je plošná otvorená hviezdokopa Cr70 0,4m/150´. Obklopuje pás Orióna a už upútala pozornosť Galilea. Pôsobivý objekt napr.v triedri 15x70. Otv.hv.Cr 69 2,8m/ 65´sa javí ako retiazka hviezd od dvojhviezdy λOri 3,6+5,5m/4,4" k ϕ1Ori.
"Kometárna" reflexná hmlovina M78 8m/8´je vhodná pre stredné ďalekohľady."Jadro" tvorí dvojhviezda.
Spozorovanie hmloviny NGC2024 8m/20´ "Plameň"je náročnejšie. Napr.v ďalekohľade MDN 120 pri 44x /0,8°, sa javí ako svetlé "nič" oproti o niečo tmavšiemu "nič" pozadia oblohy. Vadí svit najvýchodnejšej hviezdy pásu Oriona ζOri Alnitaku 1,8m, držať ju mimo zorné pole. Po naskočení "astrovnímania"náznaky tmavšieho delenia.
Reflexná hmlovina NGC1788 10m/8´je pre veľké ďalekohľady.
Najjasnejšia hviezda celej oblohy Sírius /A/ -1,5m zo súhvezdia Canis Maior/Veľký pes, kulminuje v polovici februára okolo 20:52 nad južným horizontom. Aj keď ide o "bielu" hviezdu sp.triedy A, nízko nad horizontom hrá farbami. Kvôli tomu v preklade znamená Iskriaci, či v súvislosti tropickými teplami Psia hviezda. Spozorovanie sprievodcu, t.j.bieleho trpaslíka s označením Sírius B/Šteňa 8,5m/10", je v súčasnosti teoreticky možné kvalitnými prístrojmi. Problémom je jas Síria A. Súhvezdím s časti prechádza Mliečna cesta a preto je vhodné na prehliadku triedrom.
Otv.hv.M41 5m/30´sa nachádza zhruba na priemer zorného poľa triedra južne od Síria. V triedri 10x50 hmlistá, čiastočne rozlíšená na hviezdy. V silnejších teleskopoch je vhodnejšie použiť menšie zväčšenia, pri ktorých sa ešte zobrazí v zornom poli celá hviezdokopa. Ľahko vyhľadateľný objekt pre začínajúcich pozorovateľov.
Otv.hv.NGC2362 4m/6´obklopuje hviezdu τCMa 4,4m. V malých prístrojoch sa javí ako svetelné halo okolo spomínanej hviezdy. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje stredný prístroj s väčším zväčšením, pri ktorom sa zníži rušiaci vplyv τCMa a zväčší sa rozostup hviezd. Severne od NGC2362 sa nachádza farebná dvojica 145 CMa 4,7+6,5m/26"sp.K+F, rozlíšiteľná malými prístrojmi. Dvojhviezda εCMa 1,5+7,5m/7,5"je náročná na rozlíšenie nielen kvôli veľkému rozdielu v jase, ale i malej výšky nad obzorom.
Alfou súhvezdia Geminy/Blížencov je bielomodrastý Castor 1,6m. Ide o dvojhviezdu so zložkami1,9+2,9m/5". V súčasnosti rozostup zložiek vrastá, takže je rozlíšiteľná aj malými ostrokresliacimi prístrojmi, ako napr. CZJ50/540mm pri 50x. Najjasnejšou hviezdou súhv. je však oranžová βGem/Pollux 1,1m. Farebný kontrast medzi Castorom a Polluxom je nápadný voľným okom. Vďaka prechádzajúcej Mliečnej ceste západnou časťou tohto súhvezdia je tam pozorovateľných množstvo hviezd, ako i niekoľko objektov vzdialeného vesmíru. Z nich najpútavejšia je otv.hviezdokopa M35 5,5m/30´. Voľným okom za priaznivých podmienok pozorovateľná ako hmlistá škvrna, triedrom čiastočne rozlíšiteľná na hviezdy a v ďalekohľadoch veľké množstvo koncentrovaných hviezd. V zornom poli o priemere 1°sa súčasne s M35 zobrazí ako malá, hmlistá škvrna otv.hviezdokopa NGC2158 8,6m/5´. Výraznejšia je o niečo vzdialenejšia NGC2129 6,7m/7´. Vo veľkých prístrojoch je zaujímavá otv.hv.NGC2266 9,5m/7´. Ide o do trojuholníka koncentrované zoskupenie hviezd. Na rozlíšenie známej planetárnej hmloviny NGC2392 Eskymák 9m/48", ako klasického planetárneho minidisku, stačia aj stredné prístroje. V malých ďalekohľadoch viditeľná ako hmlistá hviezda.
Najzápadnejším súhvezdím zimného orientačného šesťuholníka je Taurus/Býk. Jadro súhvezdia pripomína prí východe písmeno A, ktorého podoba sa vraj naozaj historicky viaže k tomuto zoskupeniu hviezd. Navyše nejde o náhodné zoskupenie hviezd ako pri iných súhvezdiach, ale o otvorenú hviezdokopu Mel 25 Hyades o priemere 330´s jasnosťou 0,5m. Objekt pre voľné oko, ešte krajší v triedri. Najjasnejšia, oranžová hviezda súhvezdia Aldebaran/Oko býka 0,9m/sp.K je však len vizuálnou súčasťou tejto hviezdokopy. Dvojica hviezd θ1+2 3,8+3,4m/5,7´ je vhodná na test rozlišovacej schopnosti zraku. Najznámejším a pre voľné oko asi najpútavejším objektom severnej oblohy je otvorená hviezdokopa M45 Pleiades 1,5m/100´. U nás je známa pod menom Kuriatka, či Sedem sestier. Pri pohľade voľným okom pripomína "Malý Voz" na ploche zhruba o priemere mesačného kotúča a je často zaň aj mylne považovaný. Ideálny objekt pre binokuláre, spektívy, skrátka pre prístroje umožňujúce dosiahnuť aspoň 1,5°zorné pole. V teleskopoch pri väčšom zväčšení a s tým súvisiacim malým zorným polom sa hviezdokopa rozpadá na izolované, máločlenné skupinky hviezd. I tie vytvárajú niekedy zaujímavé priestorové rozloženie, ako napr."štvorhviezda"ηTau Alcyone 2,8m. Na mapke sú vyznačené vizuálne magnitúdy hviezd, využiteľné na test tmavosti oblohy a dosah prístroja v magnitúdach. Hmlovina, skrz ktorú hviezdokopa prelietava, je pre astrofoto. Triedrom sú ešte vyhľadateľné aj otv.hv.NGC1647 6,5m/40´ a 1746 6,1m/42´. Pozostatok po supernove z roku 1054 a to M1 Krabia hmlovina 9m/6´, je mimoriadne dôležitým objektom pre astrofyziku. Aj keď nesie poradové číslo 1. v Messierovom katalógu, ide o pomerne náročný objekt na vizuálne pozorovanie. Manuálne vyhľadanie uľahčuje blízka hviezda ζTau 3m. Ako hmlistú, oválnu škvrnu ju vidno aj v prístrojoch okolo Ø80mm. Pozorovanie detailov však vyžaduje výkonnejšie prístroje.
Najsevernejším členom zimného or.šesťuholníka je žltá navigačná hviezda Capella 0,1m/sp.G zo súhv.Auriga/Povozník. Rozdielne farebné odtiene hviezd Capella a Aldebaran sú viditeľné voľným okom. Capella kulminuje vo večerných hodinách vo výške 88°. Súhvezdím prechádza menej výrazné rameno Mliečnej cesty. Nachádza sa v ňom trojica otvorených hviezdokôp vhodných pre malé prístroje. Už v triedroch sú to nápadné, čiastočne na hviezdy rozlíšené hmlisté škvrny. Dve z nich a to M36 6,5m/12´a M37 6m/20´na priezračnej oblohe sú ako slabé škvrny viditeľné voľným okom. V kvalitnom hľadáčiku, napr.9x50 je výrazný aj tretí člen skupiny a to M38 7m/20´. Pri pozorovaní ďalekohľadom je citeľný rozdieľ v jase a v priestorovom rozložení hviezd. Otvorená hviezdokopa NGC2281 6,5m/15´je menej početná, ale má aj jasnejšie hviezdy. Z dvojhviezd na konci skupiny hviezd neoficiálne volaných Rebríček sa nachádza 14Aur 5,1+7,5m/14". Planetárna hmlovina IC2149 11,2m/10"vyžaduje väčšie prístroje.
.
