Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Venuša v úlohe Večernice po Slnku a Mesiaci je dominujúcim objektom večernej oblohy. Uhlová vzdialenosť od Slnka klesá, tým pádom obdobie pozorovateľnosti sa skracuje. Planéty Jupiter,Saturn a Mars na rannej oblohe vytvárajú neprehliadnuteľný, meniaci sa trojuholník umožňujúci sledovať vlastný pohyb týchto "bludičiek". Nevýrazná Mliečna dráha sa tiahne paralelne so západným horizontom. Zimný orientačný šesťuholník s farebne odlíšiteľnými hviezdami je nad západným horizontom. Vo východnej časti oblohy je pozorovateľný jarný orientačný trojuholník. Obdobie astronomickej noci sa skracuje a vďaka prechodu na LSEČ sa posúva o hodinu. Tzv.ekonomika prevláda nad biorytmom...
Medzi slabé zimnojarné súhvezdia patrí súhv.Cancer/Rak. Na glóbusoch, či mapách je dodnes vyznačený obratník Raka, pamiatka na slávne časy, keď sa v ňom Slnko nachádzalo počas Letného slnovratu. V súčasnosti sa tento bod vplyvom precesie presunul do súhv.Taurus/Býka. Jej najjasnejšou hviezdou je βCnc Altarf 3,5m. Pomerne známa je dvojhviezda ιCnc4+6,6m/30". V blízkosti nej je široká dvojica ρ1Cnc so zložkami 6+6,2m/275". Do tretice je tam, ale už pre výkonné teleskopy okolo 150mm, 57Cnc 6+6,4m/1,5". Dve zložky trojhviezdy zCnc 5+6,1m/5,9" Tengman, rozlíšia malé prístroje, na rozlíšenie jasnejšej zložky je nutný prístroj nad 150mm, nakoľko sprievodca 6m je v súčasnosti vzdialený okolo 1,1". Najznámejším objektom súhv.je otv.hv.M44 Praesepe 3,5m/80´, známa pod názvom Jasličky, či Včelí úľ. Za priaznivých pozorovacích podmienok viditeľná voľným okom ako hmlistá ploška. Nachádza sa zhruba v strede spojnice medzi Polluxom zo súhv.Geminy a Regulusom zo súhv.Leo. Najkrajšia je asi v triedri, kde ju vidno naraz celú, rozlíšenú na hviezdy a vyniká voči "pustému" okoliu. Pôsobivejšia je v ďalekohľadoch, ale iba v ktorých je možné dosiahnuť zhruba 1,5°zorné pole. Centrálna časť hviezdokopy pripomína ">"Hyád. Využíva sa pri testovaní prístrojov na dosah v magnitúdach. Neslobodno však zabudnúť na pozorovacie podmienky, t.j." tmavosť "oblohy a hviezdokopa by mala kulminovať. Slabšia, ale vo väčších prístrojoch je zaujímavá hviezdokopa M67 7m/20´. Ako hmlistú plošku ju vidno aj v triedri 10x50.
Severne od vyššie spomínaných dvojhviezd zo súhv.Cnc, ale už v súhvezdí Lynx/Rysa je galaxia NGC2683 9,7m/9x2,5´.Nerovnomerne jasný, podlhovastý tvar je prístupný pre veľké prístroje. Rys je "doplnkové" súhvezdie so slabými hviezdami.
Pod Cnc sa začína najväčšie súhvezdie oblohy Hydra a to skupinou 6 hviezd označovaných ako hlava Hydri, niekde aj ako Jóbova truhla. Vynikne v malých triedroch napr.7X50 zo 7°zorným polom. Jej súčasťou je dvojhviezda εHya 3,4+7m/3"vhodná pre stredné ďalekohľady. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je oranžový Alphard/Osamelý 2m/sp.K. V blízkosti αHya je široká dvojhviezda 27Hya 4,8+7m/230" rozlíšiteľná triedrom. Juhozápadným smerom na ceste k otvorenej hviezdokope M48 5,5m/40´je trojica hviezd známa pod názvom C Hya. Aj tieto objekty sú vyhľadateľné triedrom. Najzaujímavejším objektom v juhozápadnej časti súhvezdia je planetárna hmlovina NGC3242 Jupiterov Duch 9m/48". Dojem z tohto zaujímavého objektu znižuje menšia výška nad horizontom.Vďaka severne ležiacej oranžovej hviezde μHya 3,8m/sp.M, je táto výrazná ph pomerne ľahko vyhľadateľná.
Medzi "doplnkové"súhvezdia patrí tiež nenápadné súhvezdie temnej, jarnej oblohy Sextans. Najjasnejšia αSex, má iba 4,5m. Pre veľké, výkonné prístroje ako napr.CPC11", je Vretenová galaxia NGC3115 9,5m/5´.
Vlajkovou loďou jarnej oblohy je u nás cirkumpolárne, v zenite kulminujúce súhvezdie Ursa Maior/Veľká Medvedica. Jej najvýraznejšia časť tvorená siedmimi hviezdami je známa ako Veľký voz. V prípade tejto skupiny hviezd ide o jeden z mála prípadov, keď hviezdy súhvezdia sú naozaj previazané, nakoľko sú členmi otvorenej, tzv.pohybovej hviezdokopy Cr285 0,4m/1400´. Celkovo UMa je tretím najväčším súhvezdím oblohy. V smere päťnásobne predľženej spojnice hviezd α a βUMa sa nachádza orientačná hviezda Polaris zo súhv.Ursa MinorMalý/Medveď. Dvojhviezda Mizar+Alcor 2,1+4m/11,8´ je známa ako "skúšač zraku". Ľudia s dobrým zrakom v blízkosti Mizara zaregistrujú hviezdu Alcor.Táto dvojica i v najmenších prístrojoch je už jednoznačná. V malom ďalekohľade o priemere Ø50mm sa ešte samotný Mizar delí na zložky 2,3+4m/14,4". Zlatožltá dvojhviezda ξUMa 4,3+4,8m/2" je v súčasnosti rozlíšiteľná prístrojmi okolo Ø100mm. Z messierovho katalógu hmlovín a hviezdokôp je dvojhviezda M40 9+9m/50". Z objektov vzdialeného vesmíru je najzaujímavejšia dvojica galaxií M81 7m/20´a M82 8,5m/10´. Obidve ako malé hmlisté škvrny vyhľadateľné triedrom 10X50. Vo výkonnejších prístrojoch je zaujímavejšia aktívna "vybuchujúca" galaxia M82. Má podlhovastý, svetelne členitý tvar. V blízkosti tejto dvojice sa nachádzajú aj menšie satelitné galaxie.Teoreticky vyzerá príťažlivo galaxia M101 8m/20´. Ide však o objekt s nízkou plošnou jasnosťou, takže vyžaduje kvalitné pozorovacie podmienky, inak splýva s oblohou. Za priaznivých podmienok stačí na jej spozorovanie aj trieder,v zornom poli ktorého je dostatok priestoru na odlíšenie svitu pozadia oblohy od samotnej galaxie. Tá sa javí ako svetlý ovál. Planetárna hmlovina M97 11m/3´Sovia je vyhľadateľná napr.v MDN120. Ako slabá, podlhovastá sa v takomto prístroji javí aj galaxia M108 10m/8´. Aj ostatné, na mapke zobrazené objekty sú dostupné pre prístroje podobného výkonu.
.
