POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Marec 2021.


        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.3          6:28       17:32
10.3          6:11       17:45
20.3          5:50       18:00
30.3          6:29       19:15

Údaje sú v SEČ, od 28.3.2021 LSEČ . Platné pre Nové Zámky.
                 Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 2. a 30.3.2021
V apogeu:    18.3.2021
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému. Nie je všetko zlato čo sa blyští, či v noci žiari...
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Dňa15.3.2021 kulminuje v súhv.Pisces/Rýb o11h 56min.12sek. vo výške 40°4´54". Svetelná vzdialenosť 8min.16 sek. Zdanlivý priemer 1930". Začínajú sa pravidelne objavovať slnečné škvrny. Pôsobivé detaili pri pozorovaní v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/B1200C. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní.
Dňa 6.3.2021 v najväčščej západnej elongácii 27°.Vychádza o 5:24 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt 0,1m/7,1"vo fáze 0,56. Nepriaznivé podmienky na pozorovanie.
Dňa 26.3.2021 v hornej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľná.
Zem:
Dňa 20.3.2021 Jarná rovnodennosť. Slnko prechádza priesečníkom ekliptiky a nebeského rovníka na severnú oblohu. Obdobie astronomickej noci sa skracuje. V polovici mesiaca trvá od 19:37 do 4:14 SEČ. Vzdialenosť od Slnka narastá, obežná rýchlosť klesá. Tieň nodu na sl.hodinách v AK  prechádza čiarou rovnodennosti. Hodnota časovej rovnice pre sl.hodiny v AK sa zvyšuje z -0,5minúty na -9 minút.
V polovici mesiaca zapadá o 0:28 v súhv.Taurus/Býka ako objekt 1,1m/5,8". Voľným okom pozorovateľný ako jasnejšia, ale priebežne slabnúca oranžová hviezda, podobná neďalekému Aldebaranu 0,9m/sp.K. V ďalekohľadoch nebodový vzhľad bez podrobností. Okolo 3.3.2021 prechod pod otv.hviezdokopou M45.
Mesiac:
V období pred poslednou štvrťou, v ktorej bude Mesiac  dňa 6.3.2021 o 2 :30 v "13.súhvezdí zverokruhu" Ophiuchus/Hadonosa. Vzhľadom na menšiu výšku nad obzorom počas kulminácie sú menej priaznivé podmienky na pozorovanie inak atraktívnych útvarov miznúcich v postupujúcom večernom terminátore.
Vesta 6,1m v polovici mesiaca kulminuje o 23:24 v súhvezdí Leo/Leva. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca vychádza o 4:53 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt-2m/34". Nepriaznivé podmienky na pozorovanie vzhľadom na malú uhlovú vzdialenosť od Slnka. Dňa 5.3.2021 v konjukcii s Merkúrom. Pri odkrytom horizonte a priezračnej atmosfére je možné spozorovať súčasne obidve planéty v zornom poli triedra.
V polovici  mesiaca vychádza o 4:27 v súhv.Capricornus/Kozorožca ako objekt 0,7m/16", prstence 35x11". Nepriaznivé podmienky na pozorovanie sa pomaly zlepšujú.
V polovici mesiaca zapadá o 21:44 ako objekt 5,8m/3,4"v súh.Aries/Barana. Malým triedrom, napr.12x40 a za pomoci mapky identifikovateľný ako bod v poli hviezd. Ako zelenkastý minidisk pozorovateľný už v stredných ďalekohľadoch pri 80x. Farba planéty je ovplyvnená typom použitého prístroja a zrakom pozorovateľa.
Dňa11.3.2021 v konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný.
Tabakova 8, Nové Zámky
  6.3        1:38       10:10       Posledná štvrť
13.3        6:34       17:48       Nov
21.3        9:41         1:25       Prvá štvrť
28.3      18:48         6:50       Spln
   G.Hodál
                                    Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.  V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.

V marci výrazný Zimný orientačný šesťuholník s množstvom zaujímavých a pre začínajúcich pozorovateľov atraktívnych objektov, klesá v západnej časti oblohy. Vo východnej časti oblohy sa vynárajú menej výrazné jarné súhvezdia, bez výrazneho pásu Mliečnej cesty. Jarný orientačný trojuholník tvorený jasnými hviezdami Regulus/Leo, Arcturus/Bootes a Spica/Virgo, je kompletne nad obzorom až v neskorších večerných hodinách. Otvára sa však výhľad na objekty vzdialeného vesmíru v tom pravom slova zmysle, ako galaxie, prípadne ich zoskupenia, guľové hviezdokopy. Tieto objekty sú však náročnejšie na výbavu, pozorovacie podmienky a sú menej pútavé pre širokú verejnosť. Večer sú pozorovateľné planéty Mars a Urán, na rannej oblohe po konjukcii so Slnkom sa pomaly vynárajú Saturn a Jupiter.

Najzápadnejším súhvezdím jarného orientačného trojuholníka je súhv.Leo/Lev. S plochou 947 štvorc.stupňov je na 12. priečke. Na tmavej jarnej oblohe patrí medzi výraznejšie. Tvarom pripomína skôr detské kreslené prasiatko. Najjasnejšou hviezdou je modrastý Regulus 1,4m/sp.B. Najkrajšou dvojhviezdou je γLeo 2,4+3,6m/4,4". Ide o oranžovú dvojicu, ktorú spoľahlivo rozlíši ďalekohľad o priemere objektívu Ø80mm. Dvojhviezdu 54Leo 4,5+6,3m/6,6" rozlíši aj menší prístroj. Náročnejšia je dvojhviezda ιLeo 4+6,7m/2".  Z objektov vzdialeného vesmíru je najdostupnejšia galaxia NGC2903 9m/8´. Spozorovateľná už výkonnejším triedrom napr.15x70, ako slabšia škvrna. Ľahšie sa vyhľadáva vďaka oranžovej hviezde λLeo 4,3m/sp.K. Trojica galaxií medzi ι a θLeo je známa pod označením Trio galaxií z Leva. Dajú sa vyhľadať napr.120mm Newtonom. Ide o M66, M65 obe okolo 9m/8´a NGC3628 10m/12´. Podobná trojica je na manuálne vyhľadanie v náročnejšej časti súhvezdia. Ide o M105 9,5m/3´, M95+96 obe okolo 9,5m/5´.Vo výkonných prístrojoch, napr.v CPC11"sa pri M105 zobrazí NGC3384 10m/4´a NGC 3389 12m/3x1,5´.

Južne od súhv.Cancer/Raka sa začína najväčšie súhvezdie oblohy Hydra a to skupinou hviezd v tvare mnohouholníka, označovaných ako hlava Hydri, niekde aj ako Jóbova truhla. Táto skupina hviezd je viditeľná voľným okom a vynikne v malých triedroch napr.7X50 zo 7°zorným polom. Jej súčasťou je dvojhviezda εHya 3,4+6,9m/3". Spoľahlivé rozlíšenie vyžaduje stredný ďalekohľad. V marci sa toto súhvezdie s plochou 1303 štvorcových stupňov dostáva celé nad obzor až v neskorých večerných hodinách. Obrazne povedané hlava zapadá, chvost vychádza. Najjasnejšou hviezdou súhv.Hydra je oranžový αHya - Alphard/Osamelý 2m/sp.K. V danej časti oblohy nemá konkurenciu. V blízkosti αHya je široká dvojhviezda 27Hya 4,8+7m/230", rozlíšiteľná triedrom. Juhozápadným smerom na ceste k otvorenej hviezdokope M48 5,5m/40´je trojica hviezd známa pod názvom C Hya. Objekty vyhľadateľné triedrom a vhodné pre malé prístroje s veľkým zorným poľom. Najzaujímavejším objektom v juhozápadnej časti súhvezdia je planetárna hmlovina NGC3242 Jupiterov Duch 9m/48". Veľkosťou v závislosti od výkonu použitého prístroja zodpovedá spomínanej planéte, je však podstatne menej jasná. Dojem z tohto zaujímavého objektu znižuje menšia výška nad horizontom i počas kulminácie. Vďaka severne ležiacej oranžovej hviezde μHya 3,8m je ph pomerne ľahko vyhľadateľná.

Súhvezdiu Sextans s plochou 314 štorc.stupňov patrí 47. priečka. Najjasnejšia hviezda αSex má iba 4,5m. V blízkosti, asi 1,5°od širokej dvojice hviezd 17/18 Sextantis 5,9+5,6m/12´sa nachádza populárna Vretenová galaxia NGC3115 9,5m/5´. Ide o objekt hlavne pre veľké ďalekohľady. Aj v nich ide o pomerne malú šošovkovitú škvrnu.


.





Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".

MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
Obloha večer

Slnko
Merkúr
Mars Urán
Jupiter Saturn
Vesta Leo
2903
Triplet
M95+96
Jarná rovnodennosť na SH.
Mesiac PS
M48
3242
Hydra Sextans
Mars+M45