POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
PHOTO ARCHYVAS
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Máj 2018.

        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.5         5:30        20:00
10.5         5:16        20:13
20.5         5:03        20:26
30.5         4:54        20:37

Údaje v LSEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 17.5.2018
V apogeu:   6.5.2018
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Prechádza 17.5.2018 zo súhv.Pisces/Rýb do súhv.Aries /Barana. V polovici mesiaca Slnko kulminuje o12h43min143sek. vo výške 60°56´3". Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.24sek., zdanlivý priemer 1899". Výskyt slnečných škvŕn je v súčasnosti minimálny. Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty,chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !
nepozorovateľný.
V polovici mesiaca zapadá o 23:00 v súhv.Taurus/Býka ako objekt -4m/12", vo fáze 0,8. Neprehliadnuteľná na západnej oblohe. V tejto fáze nie je zaujímavá v teleskopoch, ale vďaka svojej vysokej jasnosti preverí kvalitu Vášho teleskopu i príslušenstva.
Zem:
Vzdialenosť od Slnka sa zvýši na vyše151milionov km, obežná rýchlosť klesne.Obdobie astronomickej noci sa skracuje,v polovici mesiaca je od 22:45 do 2:30 .Tieň nodu na slnečných hodinách v AK sa blíži ku krivke Letného slnovratu. Hodnota časovej rovnice pre SH je -15minút.
V polovici mesiaca vychádza okolo 1:08 ako objekt  -0.7m/13"v súhv.Capricornus/Kozorožca. Jasnosťou už pomaly prekonáva planétu Saturn a citeľne hviezdu Antares/Protiváha Marsu 1m/sp.M zo súhv.Scorpius/Škorpiona. Vo výkonných prístrojoch  je už možné pozorovať albedové útvary.
Mesiac:
po asi najatraktívnejšom období na pozorovanie, t.j. okolo prvej štvrti, začnú mať navrch rôzne "svetelné" útvary.Objekty v postupujúcom východnom terminátore budú stále viac perspektívne skreslené.
Vesta 6,2m v atraktívnej oblasti súhv.Sagittarius/Strelca. Obklopená pre trieder dostupnými hviezdokopami a koncom mája sa v pozadí ocitne hviezdny mrak M24 4m/100´.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam  podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
Dňa 9.5.2018 v opozícii so Slnkom.V polovici mesiaca vychádza o 19:25 v súhv.Libra/Váhy ako objekt -2,5m/45". Už vo výkonnejších triedroch je možné sledovať dennú zmenu polôh štyroch najjasnejších mesiacov, prípadne ich miznutie pri zákrytoch, či prechodoch. Dvojicu hlavných rovníkových pásov na badateľne sploštenom disku planéty vidno aj v malých prístrojoch okolo Ø50mm. Na povestnú Červenú škvrnu je nutný výkonnejší prístroj okolo Ø100mm a je dôležité poznať čas prechodu centrálnym poludníkom planéty. Zdroj napr. časopis Kozmos, či program v Sky and Teleskope, kde sú aj ďaľšie aktuálne sledovateľné úkazy mesiacov.
V polovici mesiaca vychádza o 23:34 v súhv.Sagittarius/Strelca, ako objekt 0,3m/18", prstence 40x17". Je vhodné obdobie na porovnávanie farebných odtieňov a jasnosti planét Mars,Saturn a Jupitera na rannej oblohe. Na pozorovanie detailov je potrebné počkať až sa ocitnú vyššie nad horizontom.

Po konjukcii vychádza krátko pred východom Slnka, prakticky nepozorovateľný.
V polovici mesiaca vychádza okolo 2:51, ako bod 7,9m/2,2" pozorovateľný triedrom v súhvezdí Aquarius/Vodnára. Takýmto prístrojom je možné v dostatočne dlhom období sledovať pohyb planéty voči hviezdam. V prístrojoch o priemere objektívu okolo 80mm pri 80x pozorovateľný ako sivomodrastý minidisk.
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
    8.5            2:18       12:06       Posledná štvrť
  15.5            5:32       20:08       Nov
  22.5          12:23         1:56       Prvá štvrť
  29.5          20:16         5:10       Spln

G.Hodál
oh.- otvorená hviezdokopa
gh.- guľová hviezdokopa
g.- galaxia
ph.- planetárna hmlovina
h.-hmlovina,difúzna/reflexná
th.- tmavá hmlovina
d.- dvojhviezda
súhv.-súhvezdie
Zoznam skratiek:
Jarno/letná obloha je oblohou galaxií, nakoľko bohaté ramená našej Mliečnej cesty neclonia výhľad do hlbokého vesmíru. Výrazné zoskupenia galaxií sa nachádzajú v súhvezdiach Canis Venatici/Poľovné psy,Coma Berenices/Vlasy Bereniky a hlavne v súhv.Virgo/Panna.Veľa z nich je pozorovateľných už v menších prístrojoch ako drobné, hmlisté škvrny. Na pozorovanie detailov sú však potrebné najvýkonnejšie prístroje dostupné neprofesionálnym záujemcom o astronómiu. V súčasnosti sú to prístroje okolo 250 až 400mm. Ani tieto nedokážu galaxie rozlíšiť na hviezdy, ale už celkom slušne vidieť tvar, nepravidelnosti v jase, náznaky ramien. Súhvezdie CVn/Poľovné psy neovplýva hviezdami. Najjasnejšou je αCVn Cor Caroli/Kráľovo srdce. Aj malý ďalekohľad Ø50mm odhalí, že ide o dvojicu so zložkami 2,9+5,6m/20". Triedrom rozlíšiteľnou dvojicou je 17 CVn 5,9+6,2m/79"ku ktorej sa pripája vzdialenejšia hviezda 6,3m/278".Triedrom je vyhľadateľná najznámejšia galaxia súhvezdia a to M51 8,5m/10´tzv. Vírová a jej náročnejšia satelitná galaxia NGC5195 10m/3´. V silnejších prístrojoch sa javia na prvý pohľad podobné, ale pri M51 ide len o výraznú centrálnu časť, až pozorný pohľad odhalí rozsiahle, slabšie svetelné štruktúri tejto galaxie, aké doprovodná nemá. Aj ostatné galaxie v tomto súhvezdí sú pomerne výrazné. Galaxie s M číslom sú väčšie ako NGC, ale aj tie sú celkom dostupné pre menší ďalekohľad ako napr.MDN120. Guľová hviezdokopa M3 6,5m/10´ je za pomoci triedra vyhľadateľná na spojnici  Cor Caroli a hviezdy Acturus zo súhv.Bootes/Pastiera. Rozlíšiteľná na hviezdy až ďalekohľadom nad Ø150mm. Naväzujúcim súhvezdím sú Vlasy Bereniky s najjasnejšími hviezdami okolo 4,3m.  Už voľným okom je postrehnuteľná akási hmlistá časť tohto súhvezdia. Pohľad triedrom odhalí, že ide o rozsiahlu, ale riedku hviezdokopu zloženú pomerne z jasných hviezd. Hviezdokopa Mel111 1,8m/275´je ukážková nielen v malom, ale i v silnejšom triedri, napr.15x70. V smere hviezdokopy je triedrom rozlíšiteľná dvojhviezda 17Com 5,3+6,6m/145". Ešte širšia dvojica, ale už náročnejšia na vyhľadanie je 32Com 6,3+6,9m/196". Guľová hviezdokopa M53 8m/8´patrí medzi náročnejšie objekty z tejto kategórie. Pre výkonnejšie prístroje je tu niekoľko zaujímavých galaxií. Ide predovšetkým o "podlhovasté galaxie" NGC4565, 4559. Majú okolo10m/12´.V južnej časti súhvezdia Com sa nachádza veľké množstvo galaxií súvisiacich s Kopou galaxií Virgo. Centrum tohto systému, ako to už z názvu vyplýva, sa nachádza v súhvezdí Virgo/Panna. Ide o dominujúcu kopu galaxií, ku ktorej sa viaže aj naša miestna skupina galaxií. Potešujúce je, že i tak vysokopostavený sytém v hierarchii vesmíru je možné pozorovať s  bežne dostupnými ďalekohľadmi. Vzhľad a počet galaxií vzdialených okolo 50 milionov svetelných rokov závisí od použitého prístroja a pozorovacích podmienok. Pozorovanie galaxií vyžaduje čo najpriezračnejšiu a bez svetelného znečistenia oblohu. Niektoré sú dostupné ako drobné, svetelné škvrny triedrom 15x70, napr.najjasnejšia M49 8,5m/5´ Vir, či M64 8,5m/6´Com. Identifikácia jednotlivých galaxií sa sťažuje s narastajúcim výkonom prístroja, nakoľko sa v zornom poli súčasne vyskytne neraz aj niekoľko pri sebe ležiacich "hmlistých škvŕn". Najlepšou cestou je vytvorenie mapy šitej na mieru pre Váš prístroj za pomoci nejakého astronomického programu. Pri manuálnej prehliadke je najvýhodnejšie vyraziť od niektorej jednoznačne identifikovateľnej hviezdy, napr.εVir Vindemiatrix 2,8m a postupovať od galaxie ku galaxii. Centrálnou galaxiou tohto systému je M87 9m/4´. Majitelia prístrojov nad 250mm sa môžu pokúsiť identifikovať najdostupnejší quasar 3C273 12,9m. Tu  je potrebná veľmi podrobná mapka, nakoľko sa javí ako slabá hviezda. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Spica 1m, "južná" hviezda jarného orientačného trojuholníka. Dvojhviezda γVir Porrima 2,9m je v súčasnosti rozlíšiteľná prístrojmi okolo 80mm a rozostup zložiek sa každým rokom zväčšuje. Najznámejšou galaxiou súhvezdia je asi M104 Sombrero 8,5m/8´. Ako slabý pásik viditeľný v triedri, tmavé delenie galaxie "viditeľné" napr.v CPC11" .V súhv.Virgo sa nachádza tzv.Jesenný bod, t.j.priesečník nebeského rovníka a ekliptiky, v ktorom sa Slnko nachádza v čase Jesennej rovnodennosti."Východnou" hviezdou jarného orientačného trojuholníka je už spomínaný oranžový Arcturus 0m/sp.K2. Najzaujímavejším objektom tohto súhvezdia je dvojhviezda εBoo/Izar 2,5+4,9m/2,8".V kvalitnom prístroji ide o peknú farebnú dvojicu.

Vlajkovou loďou jarnej oblohy je u nás cirkumpolárne, v zenite kulminujúce súhvezdie Ursa Maior/Veľká  Medvedica. Jej najvýraznejšia časť tvorená siedmimi hviezdami je známa ako Veľký voz. V prípade tejto skupiny hviezd ide o jeden z mála prípadov, keď hviezdy súhvezdia sú naozaj  previazané, nakoľko sú členmi otvorenej, tzv.pohybovej hviezdokopy Cr285 0,4m/1400´.  Celkovo UMa je tretím najväčším súhvezdím oblohy. V smere päťnásobne predľženej spojnice hviezd β a αUMa sa nachádza orientačná hviezda Polaris zo súhv.Ursa MinorMalý/Medveď. Dvojhviezda Mizar+Alcor 2,1+4m/11,8´ je známa ako "skúšač zraku". Ľudia s dobrým zrakom v blízkosti Mizara zaregistrujú hviezdu Alcor.Táto dvojica i v najmenších prístrojoch je už jednoznačná. V malom ďalekohľade o priemere Ø 50mm sa ešte samotný Mizar delí na zložky 2,3+4m/14,4". Zlatožltá dvojhviezda ξUMa 4,3+4,8m/2" je v súčasnosti rozlíšiteľná prístrojmi okolo Ø 100mm. Z messierovho katalógu hmlovín a hviezdokôp je známa dvojhviezda M40 9+9m/50". Z objektov vzdialeného vesmíru je najzaujímavejšia dvojica galaxií  M81 7m/20´a M82 8,5m/10´. Obidve ako malé hmlisté škvrny vyhľadateľné triedrom. Vo výkonnejších prístrojoch je zaujímavejšia aktívna "vybuchujúca" galaxia M82. Má podlhovastý,svetelne členitý tvar. V blízkosti tejto  dvojice sa nachádzajú aj menšie satelitné galaxie.Teoreticky vyzerá príťažlivo galaxia M101 8m/20´. Ide však o objekt s nízkou plošnou jasnosťou, takže vyžaduje kvalitné pozorovacie podmienky, inak splýva s oblohou. Za priaznivých podmienok stačí na jej spozorovanie aj trieder,v zornom poli ktorého je dostatok priestoru na odlíšenie svitu pozadia oblohy od samotnej galaxie. Planetárna hmlovina M97 11m/3´Sovia je vyhľadateľná napr.v MDN120. Ako slabá, podlhovastá sa v takomto prístroji javí aj galaxia M108 10m/8´. Aj ostatné, na mapke zobrazené objekty sú dostupné pre prístroje podobného výkonu.















Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Okolo 6.5.2018 v činnosti η Aquaridy.
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
Meteory:
Kométy:
Nie je dostupná žiadna výrazná kométa.
LS60THa
2.
Neptún
M101
M81+82
M40
UMa
M97+108
ξUMa
Mizar+Alcor
Obloha večer
Slnko
Venuša
Jupiter
Mars Saturn Vesta
Vesta
CVn Coma Boo
Virgo
M53
M106
M87
M49
Mel111
M3
4631+4656
M87
M90
3C273
M51
M104