Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do 80mm, stredné do 150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až 400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.
Dĺžka astronomickej noci sa v januári začína skracovať. Venuša v úlohe Večernice po Slnku a Mesiaci sa stáva dominujúcim objektom oblohy. Obdobie pozorovateľnosti planéty Neptún pomaly končí, ale Urán je v skorých večerných hodinách stále vo výhodnej pozícii. Nevýrazná Mliečna dráha sa tiahne od severovýchodného horizontu /súhv.Monoceros/ skrz zenit /súhv.Perseus a Cassiopeia/ po severozápadný /súhv.Cygnus/. Najvzdialenejší objekt vesmíru pozorovateľný voľným okom ako hmlistá škvrna ,a to galaxia M31, je stále vysoko nad horizontom. Súhv.Ursa Minor/Malý Medveď u nás známe ako Malý voz, ukazuje na severný horizont. Zimný orientačný šesťuholník s výraznými farebnými hviezdami stúpa. Nový pozorovatelia, ktorý pribudnú po sviatkoch, nech nezabudnú na adaptáciu očí na tmu a temperáciu ďalekohľadu. V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Pri práci s mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom a na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.
Prvým súhvezdím Zimného or.šesťuholníka blížiacim sa do kulminácie je Taurus/Býk. Jadro súhvezdia pripomína prí východe písmeno A, ktorého podoba sa vraj naozaj historicky viaže k tomuto zoskupeniu hviezd. Navyše nejde o náhodné zoskupenie hviezd ako pri iných súhvezdiach, ale o otvorenú hviezdokopu Mel 25 Hyades o priemere 330´s jasnosťou 0,5m. Objekt pre voľné oko, ešte krajší v triedri. Najjasnejšia, oranžová hviezda súhvezdia Aldebaran/Oko býka 0,9m/sp.K je však len vizuálnou súčasťou tejto hviezdokopy. Dvojica hviezd θ1+2 3,8+3,4m/5,7´ je vhodná na test rozlišovacej schopnosti zraku. Najznámejším a pre voľné oko asi najpútavejším objektom severnej oblohy je otvorená hviezdokopa M45 Pleiades 1,5m/100´. U nás je známa pod menom Kuriatka, či Sedem sestier. Pri pohľade voľným okom pripomína "Malý Voz" na ploche zhruba o priemere mesačného kotúča a je často zaň aj mylne považovaný. Ideálny objekt pre binokuláre, spektívy, skrátka pre prístroje umožňujúce dosiahnuť aspoň 1,5°zorné pole. V teleskopoch pri väčšom zväčšení a s tým súvisiacim malým zorným polom sa hviezdokopa rozpadá na izolované, máločlenné skupinky hviezd. I tie vytvárajú niekedy zaujímavé priestorové rozloženie, ako napr."štvorhviezda"ηTau Alcyone 2,8m. Na mapke sú vyznačené vizuálne magnitúdy hviezd, využiteľné na test tmavosti oblohy a dosah prístroja v magnitúdach. Hmlovina, skrz ktorú hviezdokopa prelietava, je pre astrofoto. Triedrom sú ešte vyhľadateľné aj otv.hv.NGC1647 6,5m/40´ a 1746 6,1m/42´. Pozostatok po supernove z roku 1054 a to M1 Krabia hmlovina 9m/6´, je mimoriadne dôležitým objektom pre astrofyziku. Aj keď nesie poradové číslo 1. v Messierovom katalógu, ide o pomerne náročný objekt na vizuálne pozorovanie. Manuálne vyhľadanie uľahčuje blízka hviezda ζTau 3m. Ako hmlistú, oválnu škvrnu ju vidno aj v prístrojoch okolo Ø80mm. Pozorovanie detailov však vyžaduje výkonnejšie prístroje.
Najsevernejším členom zimného or.šesťuholníka je žltá navigačná hviezda Capella 0,1m/sp.G zo súhv.Auriga/Povozník. Rozdielne farebné odtiene hviezd Capella a Aldebaran sú viditeľné voľným okom. Capella kulminuje v neskorších večerných hodinách vo výške 88°. Súhvezdím prechádza menej výrazné rameno Mliečnej cesty. Nachádza sa v ňom trojica otvorených hviezdokôp vhodných pre malé prístroje. Už v triedroch sú to nápadné, čiastočne na hviezdy rozlíšené hmlisté škvrny. Dve z nich a to M36 6,5m/12´a M37 6m/20´na priezračnej oblohe sú ako slabé škvrny viditeľné voľným okom. V kvalitnom hľadáčiku, napr.9x50 je výrazný aj tretí člen skupiny a to M38 7m/20´. Pri pozorovaní ďalekohľadom je citeľný rozdieľ v jase a v priestorovom rozložení hviezd. Otvorená hviezdokopa NGC2281 6,5m/15´je menej početná, ale má aj jasnejšie hviezdy. Z dvojhviezd na konci skupiny hviezd neoficiálne volaných Rebríček sa nachádza 14Aur 5,1+7,5m/14". Planetárna hmlovina IC2149 11,2m/10"vyžaduje väčšie prístroje.
Rozsiahlou časťou oblohy nad južným horizontom sa kľukatí "rieka"Eridanus. Ide o súhvezdie s nevýraznými hviezdami, takže orientácia v ňom vyžaduje výborné poz.podmienky a veľa úsilia. Z našej zemepisnej šírky najjasnejšou pozorovateľnou hviezdou je Cursa 2,8m. Najzaujímavejšou dvojhviezdou je o2 Eri 4,4+9,5m/83". Slabšia hviezda je najľahšie pozorovateľný biely trpaslík. Dvojicu spoľahlivo rozlíši ďalekohľad Ø80mm. Silnejšie prístroje, napr.CPC11"ukážu aj tretiu zložku a to pre zmenu červeného trpaslíka 11m. Osamotená,farebná dvojhviezda 32 Eri 4,8+6,1m/7" sp.G+A je vhodná aj pre malé ďalekohťady. Z objektov vzdialeného vesmíru je pomerne dostupná planetárna hmlovina NGC1535 10m/18". V CPC11" i pri slabších podmienkach ako pomerne jasný oválik. Pri rovnakých podmienkach bola NGC1300 nepozorovateľná. Galaxia NGC1300 je známa zo snímok, ale najvýkonnejšie amatérske prístroje by ju mali zobraziť aj vizuálne.
Južne od tejto galaxie, ale už v súhvezdí Fornax/Pec, sa nachádza veľká planetárna hmlovina NGC1360 8m/6´. Od nás je jej viditeľnosť silne ovplyvnená malou výškou nad horizontom. Dvojhviezda αFor 4+6,1m/5,5" napriek veľkému rozostupu a jasnosti zložiek je vďaka malej výške nad obzorom prakticky nerozlíšiteľná.
Súhvezdie nesúce meno kráľovnej Cassiopei je vďaka rozloženiu výrazných hviezd v tvare W ľahko identifikovateľné. Patrí u nás medzi cirkumpolárne, t.j. nezapadajúce. Najjasnejšou hviezdou súhv.Cassiopeia je Shedir 2,2m/sp.K. Z dvojhviezd je známa farebná ηCas 3,5+7,5m/13"sp.G+M. Pri širokej, silnejším triedrom rozlíšiteľnej dvojici ϕCas 5+7m/134", nachádza sa pútavá oh.NGC457 7m/12´. Zaujímavá je už v triedri 15x70. Severne od bohatej, triedrom vyhľadateľnej otv.hviezdokopy M52 7,5m/12´ sa nachádza dvojhviezda 4Cas 5+7m/99". Otv.hv. M103 7,5m/6´je v blízkosti hviezdy δCas 2,7m. Pre veľké ďalekohľady je asi najbohatšia otv.hv.oblohy NGC7789 7m/15´. Množstvo hviezd odhalí až výkonnejší prístroj. Pozorovateľnosť zvyšných, na mapke vyznačených objektov závisí od použitej techniky. Dvojica hmlovín IC805 +1848 obsahuje aj nevýrazné hviezdokopy. Samotné hmloviny prezývané Srdce a Duša sú pre astrofoto. Dostupnejšia je hmlovina NGC281 8m/25´. Súhvezdím prechádza rameno Mliečnej dráhy, vďaka tomu je vhodné na "túlanie" sa triedrom.
Platí to i pre naväzujúce súhv.Perseus, pripomínajúce bájneho hrdinu. Najjasnejšou hviezdou je Mirfak1,8m/sp.F. V triedri ju je možné obdivovať spoločne s otv.hv. Mel 20 1,2m/185´. Množstvo pomerne výrazných hviezd vypĺňajúcich pole prístroja. Medzi historicky známe premenné hviezdy patrí βPer 2,1-3,4m Algol/Diablovo oko. Zmeny jasnosti napr.voči Mirfaku pri pravidelnom pozorovaní sú neprehliadnuteľné. Ťahákom súhvezdia je dvojitá otv.hv.NGC884+869, známejšia pod populárnym názvom χ+h Perseus. Obidve okolo 4,5m/25´. Na priezračnej tmavej oblohe ako slabé hmlisté škvrny viditeľné voľným okom v smere k súhv.Cas. Triedrami čiastočne rozlíšiteľné na hviezdy. V ďalekohľadoch veľké množstvo odlišne rozložených hviezd. Je výhodné začať pozorovať túto dvojicu pri menšom zväčšení, ale pri väčšom zornom poli okolo1,5°, kedy sú viditeľné spoločne. A potom využiť vyššie, na pozorovanie detailov. Ideálne objekty pre nových záujemcov o astropozorovania, ktorých zvyčajne po vianociach pribudne. Neďaleko sa nachádza plošná oh. Stock2, veľké množstvo slabých hviezd, objekt napr. pre 15x70. Pre skúsených pozorovateľov sa v tomto súhvezdí nachádza jeden z najnáročnejších objektov z Messierovho katalógu, a to planetárna hmlovina M76 Malá činka 11m/2,5´. Ako to už z názvu vyplýva, nemá tvar typického minidisku, ale hmloviny. Hviezdokopa M34 6m/25´ je tiež vhodná pre malé prístroje. Otv.hv. NGC1528 6,5m/25m je možné odhaliť napr.triedrom 15x70, na susednú hmlovinu NGC1491 10m/3´ je nutný prístroj okolo ø80mm.
.
