Obdobie astronomickej noci je v auguste už prijateľné. Vďaka tomu na tmavšej oblohe začína byť výraznejšia Mliečna cesta. Od nás je najpútavejšia v oblasti súhvezdí Cygnus/Labute a Aquila/Orla. V blízkosti horizontu napr.v súhv.Sagittarius /Strelca je to o priezračnosti atmosféry a úrovne svetelného smogu.Naďalej je pozorovateľná štvorica planét, z ktorých si ešte nejaký čas bude užívať slávu vďaka druhému miestu v jase Mars. Spestrením bude meteorický roj Perseíd.
Medzi menej výrazné súhv.letnej oblohy patrí Herkules. Pripomína skôr kvetináč než bájneho hrdinu. Alfou súhvezdia je premenná, červenkastá dvojhviezda Ras Algethi 3,3+5,4m/4,6". Neprehliadnuteľným ťahákom súhvezdia je guľová hviezdokopa M13 6m/15´, od nás najlepšie pozorovateľná guľová hviezdokopa. Za priaznivých okolností na hranici viditeľnosti voľným okom ako hmlistá škvrna. Už malým triedrom neprehliadnuteľná hmlistá ploška.V 120mm Newtone rozlíšiteľná v okrajových častiach na jemný prach hviezd. Čím väčší priemer ďalekohľadu, tým pútavejší objekt. Vo veľkých prístrojoch nad 150mm pribudne náročnejšia galaxia NGC6207 12,1m/3x1,2´. Pre menšie prístroje je dostupná aj menej výrazná gh M92 6,5m/8´, či planetárna hmlovina NGC6210 10m/18".
V polovici augusta o 21:48 kulminuje vo výške 80°33´druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy Vega -0.02m/sp.A0 zo súhvezdia Lyra/Lýra. Jej modrasto/biely odtieň je vnímateľný už voľným okom. Ide zároveň o najjasnejšiu hviezdu Letného orientačného trojuholníka. Tvarom samotné súhvezdie na rozdieľ od Herkula zodpovedá pomenovaniu. Pre testovanie rozlišovacej schopnosti oka poslúži dvojhviezda ε1+2 s rozostupom zložiek 209". I pre najmenšie triedre pohodlne rozlíšiteľná dvojica.V kvalitnom ďalekohľade sa každá z nich štiepy na tesnú dvojicu so zložkami okolo 5,5m/2,3", čiže sa zobrazí štvorhviezda. V blízkosti sú ďaľšie, malými prístrojmi rozlíšiteľné dvojice a to ζLyr 4,4+5,7m/44" a βLyr 3,5m/46".Medzi β a γLyr sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín a to M57 9m/90" . Vďaka spomínanej polohe je ľahko vyhľadateľná a už napr.v 120mm Newtone pri 80x je rozlíšiteľný prstencový tvar. Ďaľší ukážkový objekt severnej oblohy. S pribúdajúcim výkonom použitého teleskopu je stále zaujímavejšia. Guľovú hviezdokopu M56 8,5m/5´je náročné vysnoriť v hustom poli hviezd prechádzajúcej Mliečnej cesty.
Planéta Saturn sa pohybuje v súhv.Sagittarius/Strelca, v ktorom za priaznivých podmienok je pozorovateľných i malými prístrojmi množstvo zaujímavých objektov. V zornom poli triedra je možné súčasne vidieť dvojicu hmlovín, a to M8 Lagúnu 5m/60´a M20 Trifid 7m/25´. Hviezdny oblak M24 4m/100´samostatne vypľňa veľkú časť zorného poľa takýchto prístrojov.Západne od M24 sa nachádza o.h. M23 6m/25´, východne oh. M25 5,5m/30´ a severne hmlovina M17 Omega 6m/40´. Hviezdokopy sú rozlíšiteľné napr.triedrom 15x70 a hmlovina ako hmlistý fľak je tiež pomerne výrazná. Guľová hviezdokopa M22 5m/20´, je tiež ako hmlistá gulička v takomto prístroji viditeľná. Na jej rozlíšenie na hviezdy, ako i na pozorovanie detailov v ostatných spomenutých objektoch je nutný výkonnejší ďalekohľad. V smere súhvezdí Strelca, Škorpiona leží centrálna časť našej Galaxie, žiaľ u nás vystupuje nízko nad obzor, čo je veľkou prekážkou na pozorovanie nepreberného množstva hviezd, rôznych typov objektov vrátane tmavých hmlovín. Situácia je preto priaznivejšia pri sledovaní ramena Galaxie v severnejšie ležiacich súhvezdiach Scutum/Štíta, Ophiuchus/Hadonosa, Aquila/Orla, Cygnus/Labute. Ideálnym prístrojom na voľnú prehliadku je trieder. V tomto súhvezdí sa tiež nachádza Slnko v období zimného slnovratu a už nie v súhv.Kozorožca. Na časy, keď to tak bolo, máme ako pamiatku obratník Kozorožca na glóbusoch. Pokiaľ nájdete miesto s výhľadom až po horizont, tak juhozápadne,ale už v súhv.Scorpius/Škorpiona je dvojica plošných o.h. a to M6 4,5m/20´a najjužnejší objekt Messierovho katalógu M7 3,5m/50´.
